Medvede môžu loviť aj poľovní hostia. Ochranári sa obávajú biznisu s mäsom

Koncom marca prišlo na Podpoľaní na okraji Detvy k fatálnemu útoku medveďa na človeka. Muž po tomto incidente podľahol devastačným zraneniam hlavy. Telo bez známok života našiel jeho syn.

Po tomto tragickom útoku vyhlásili v 55 okresoch na celom Slovensku mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom šeliem. Vláda schválila aj elimináciu 350 jedincov.

Krátko nato Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) zahájilo spoluprácu s armádou, ktorá v problémových lokalitách pomáha Zásahovému tímu pre medveďa hnedého a mapuje problémové zvieratá dronmi a pozorovacími zariadeniami.

MŽP SR informovalo, že na základe vydaných výnimiek doposiaľ usmrtili trinásť kusov. „Do konca roka bude ešte čo robiť,“ uviedol na sociálnej sieti štátny tajomník MŽP SR  Filip Kuffa.

Envirorezort zrejme očakáva, že k naplneniu tohto čísla by mohli pomôcť aj hostia poľovných združení, ktorí podľa Kuffu môžu taktiež medvede strieľať.

„Združenia si dávajú žiadosti, a kto chce hosťa, má priestor. Lesy SR o nich taktiež žiadajú a rovnako to idú vyriešiť cez návštevníkov. Dvere sú otvorené,“ napísal na sociálnej sieti Filip Kuffa.

Štátny tajomník tak reagoval na kritiku diskutujúcej na sociálnej sieti, ktorá sa pýtala, prečo nepozvať zahraničných záujemcov, ktorí by za medveďa dobre zaplatili.

Hostia nechcú kontajnerové medvede

Podľa ochranárov rezort týmto výrokom priznal, že mu nejde o riešenie problémových zvierat, ale o umožnenie trofejného lovu, ktorý legislatíva nedovoľuje.

„Štátny tajomník uvedeným vyjadrením priznáva, že ministerstvo umožňuje trofejný lov medveďov, ktorý môžu realizovať poplatkoví lovci,“ konštatoval Marián Hletko z iniciatívy My sme les.

Hletko ďalej doplnil, že to jasne dokazuje, že nejde o riešenie problémových jedincov. „Ktorý hosť zo zahraničia príde zastreliť kontajnerového medveďa pri dedine?“ opýtal sa.

Bývalý štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča na sociálnej sieti vysvetlil, že v rozhodnutiach z minulého roka a ešte aj v tých z februára 2025 bolo obmedzenie na lov iba pre členov poľovných združení.

„V najnovšom mne dostupnom rozhodnutí o výnimke na odstrel podľa mojich informácií takáto podmienka už chýba a medvede budú môcť loviť aj poľovní hostia,“ uviedol Kiča.

Mimoriadne situácie a výnimky na odstrel sa podľa neho vydávajú aj na základe hlásení často od poľovných združení. „Teraz, po umožnení poľovať aj hosťom, sa z lovu šeliem, a teda aj ‚medvedieho‘ problému, stala lukratívna zárobková činnosť,“ priblížil.

Bývalý štátny tajomník envirorezortu napísal, že z cenníka štátnych lesov spred niekoľkých rokov vyplýva, že za odstrel medveďa si môžu pýtať aj 4 800 eur (pri jedincovi do 120 kilogramov).

„Pri starších jedincoch to môže byť aj 16 500 eur (ak by mal 300 kíl). Do toho ešte nie sú zarátané ďalšie poplatky. Súkromné poľovné združenia si môžu stanovovať pokojne omnoho vyššie sumy,“ doplnil Kiča.

Zároveň rozoberá, akú motiváciu budú mať poľovné združenia, aby sa problém so šelmami vyriešil, keď by prišli o zaujímavý zdroj príjmov.

„Prečo by mali obmedzovať vnadenie a prikrmovanie, čo problém so šelmami len prehlbuje? Prečo by nemali problematickú situáciu s medveďmi zveličovať? Aké jedince budú hlásiť ako problémové? Nie práve tie trofejné, za ktoré sa dá viac zarobiť?“ zamýšľal sa bývalý štátny tajomník.

Rovnako je presvedčený, že realizáciou trofejného lovu, ktorý vraj kompetentní celý čas popierali, zase peňažne motivujú združenia, aby problém pretrvával. „Nech je čo najviac dôvodov na strieľanie, aby sme sa mohli tváriť, že medveďov máme tisíce, aby sa nafukovali škody a hlásenia o stretoch,“ uzavrel Kiča.

Poplatkový lov medveďa neponúkajú

Envirorezort vyjadrenia a obvinenia z trofejného lovu odmieta. V stanovisku pre Štandard uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny v tejto súvislosti nijakým spôsobom neupravoval.

Pred rokom 2019 bolo podľa MŽP SR bežnou praxou, že odstrely realizovali hostia užívateľov poľovných revírov. „Na základe aplikačnej praxe možno konštatovať, že žiadateľmi o povolenie takejto výnimky sú spravidla jednotliví užívatelia poľovných revírov,“ ozrejmil rezort pre Štandard.

Zákon o ochrane prírody a krajiny podľa envirorezortu priamo neupravuje, kto môže podať žiadosť o povolenie výnimky z druhovej ochrany alebo kto môže takúto výnimku realizovať.

„Vo vzťahu k samotnému eliminovaniu synantropného jedinca medveďa hnedého je z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny bezpredmetné, kým je táto činnosť vykonávaná,“ skonštatovalo MŽP SR.

V stanovisku rezort zdôrazňuje, že usmrcovanie synantropných zvierat vo svojej podstate nie je možné považovať za trofejový lov. „Keďže usmrcujú prevažne trofejovo nezaujímavé subadultné jedince tejto šelmy, ktoré svojím správaním spôsobujú najviac problémov v priľahlých obciach,“ dodal na záver envirorezort.

Poplatkový odstrel vraj neposkytujú ani štátni lesníci. „Lesy SR neponúkajú poplatkový lov medveďa hnedého, keďže jeho regulácia bola na Slovensku dlhodobo prerušená,“ vysvetlila pre Štandard hovorkyňa Lesov SR Laura Tettingerová.

Medvedie mäso na tanier

Ďalšou novinkou, ktorá rozdeľuje spoločnosť, je aj informácia, že naša najväčšia šelma môže skončiť i na jedálnom lístku v reštauráciách, lebo envirorezort chce predávať medvedie mäso z eliminovaných jedincov.

Podľa Filipa Kuffu viacerí ľudia envirorezortu vyčítali, prečo odlovené medvede končia v kafilériách. Ten im na sociálnej sieti odpovedal, že v súčasnosti to už tak byť nemusí a mäso z tohto chráneného živočícha môže skončiť aj na tanieri.

Jednotlivým poľovným združeniam rezort podľa neho nezakazuje, aby s mäsom nakladali aj ďalej. Ide najmä o zvieratá, ktoré odloví Zásahový tím pre medveďa hnedého či poľovníci.

„Dali sme im za úlohu, aby všetky jedince, ktoré odstrelia alebo sa ich vzdajú užívatelia poľovných revírov, zužitkovali tak, aby bol z nich nejaký prínos,“ vysvetlil Kuffa.

Štátny tajomník zdôraznil, že organizácie musia požiadať o vydanie takzvaného CITES certifikátu. Ten zaručuje, že jedinca legálne odlovili, a zároveň umožňuje napríklad reštauráciám predávať hotové jedlá ďalej.

Takisto umožní záujemcovi si odloveného jedinca aj vypreparovať. „Podarilo sa nám to dotiahnuť do konca. Od dnešných dní, keď budú eliminované problémové zvieratá, ak to bude vhodné a použiteľné, ponúknu ich do gastroprevádzok,“ doplnil Kuffa.

Štátne lesy nie, TANAP áno

Toto rozhodnutie envirorezortu vyvolalo rozhorčenie a podľa ochranárov je absurdné, že ponúkať časti z chránených živočíchov budú organizácie MŽP SR.

„Organizácie určené na ochranu prírody sa tak premenia na štátne mäsiarstvo ponúkajúce mäso chránených zvierat,“ uviedla na sociálnej sieti iniciatíva My sme les s tým, že takýmto spôsobom sa doslova podporuje pytliactvo.

Mrazenú divinu alebo výrobky z diviny ponúkajú štátne lesy vo svojom e-shope či niekoľko rokov v kamennej predajni v Banskej Bystrici.

Záujemcovia o toto zdravé mäso si môžu vybrať kúsok z jeleňa, diviaka, srnca, muflóna či daniela. Medvedie mäso tam však nie je a do ponuky ho štátne lesy neplánujú zaradiť ani teraz.

„Pod značkou Lesnícke pochúťky dlhodobo poskytujeme stabilný sortiment produktov a ponuku neplánujeme rozširovať o iný druh mäsových výrobkov,“ vysvetlila Laura Tettingerová.

Naopak, medvedie mäso ponúka Správa Tatranského národného parku (TANAP) so sídlom v Tatranskej Lomnici. V ponuke je v ich cenníku, ktorý je platný od 1. mája tohto roku. Spotrebitelia si môžu zakúpiť aj mäso z jeleňa, diviaka či srnca. To medvedie je však od nich niekoľkonásobne drahšie. Za kilogram je cena šestnásť eur.

MŽP SR informovalo, že dostalo už päť žiadostí o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností na predaj mäsa z medveďa, pričom zatiaľ udelilo štyri výnimky.

Envirorezort zároveň doposiaľ vydal na základe žiadostí 22 rozhodnutí na odlov celkovo 103 medveďov v okresoch Detva, Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice a Zvolen.