Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi podnikli útok na Kyjev. Zasiahnuté sú však viaceré regióny

Ruské bezpilotné lietadlá a balistické rakety zasiahli v piatok nadránom Kyjev. Útok spôsobil požiare v obytných domoch na viacerých miestach, pričom zranenia utrpeli minimálne traja ľudia.

Nočný ruský útok zanechal najmenej štyri obete a dvadsať zranených.

Podľa šéfa vojenskej správy mesta Tymura Tkačenka prichádzali drony vo vlnách a protivzdušná obrana sa ich snažila zneškodniť.

Jeden z požiarov vznikol vo výškovej budove vo východnej časti mesta, kde podľa úradov hrozí aj výpadok elektriny. Ďalší oheň vypukol v západnej časti mesta, pričom poškodené boli aj koľaje metra. Objavili sa aj nepotvrdené správy o požiari v nákupnom centre.

Tkačenko vyzval obyvateľov, aby zostali v bezpečí. Okrem Kyjeva čelili útokom aj regióny na severe a západe Ukrajiny, vrátane Černihivskej oblasti.

Podľa Donalda Trumpa Putin naznačil, že ide o odpoveď na nedávny ukrajinský útok na ruské letecké základne. Zdá sa, že ruská reakcia môže signalizovať ďalšiu eskaláciu.

Úrady pokračujú v zisťovaní rozsahu škôd a možných obetí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

KĽDR bojuje po boku Ruska. USA žiadajú okamžité ukončenie spolupráce

Spojené štáty ostro vystúpili proti vojenskej spolupráci medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Reagovali tak na vyhlásenie Kim Čong-una, ktorý sľúbil Moskve „bezpodmienečnú podporu“ vo vojne proti Ukrajine.

Americká diplomacia vyzýva na ukončenie akýchkoľvek výmen medzi oboma štátmi, vrátane nasadzovania severokórejských vojakov či dodávok zbraní.

Zistenia medzinárodného monitorovacieho tímu naznačujú, že KĽDR minulý rok poslala do Ruska až deväť miliónov kusov munície. Na oplátku údajne získala moderné zbrane vrátane protivzdušných systémov.

Podľa juhokórejských zdrojov už pri bojoch padlo okolo 600 severokórejských vojakov. Pchjongjang oficiálne priznal ich účasť až tento apríl.

Putin a Kim medzitým uzavreli dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomnú vojenskú pomoc v prípade útoku. Washington túto spoluprácu považuje za vážne ohrozenie bezpečnosti a stability v regióne.

(tasr ,lup)

Minúta  |  

Hamas chce nové rokovania o prímerí, čaká na garancie od Izraela

Hamas opäť vyjadril ochotu rokovať o trvalom prímerí s Izraelom v Pásme Gazy. Vyjednávač Chalíl Hajja v televízii zdôraznil, že hnutie je pripravené na vážne rokovania a aktuálne komunikuje so sprostredkovateľmi.

USA, Katar a Egypt už mesiace hľadajú riešenie, no návrh amerického vyslanca Steva Witkoffa z konca mája zatiaľ nepriniesol prielom.

Hamas tvrdí, že návrh neodmietol, len predložil podmienky – najmä garancie, že po prepustení izraelských rukojemníkov nepríde k obnove bojov. Witkoff reakciu Hamasu označil za problematickú.

Prímerie z januára, počas ktorého došlo k výmene väzňov a rukojemníkov, sa skončilo v marci a odvtedy Izrael zintenzívnil vojenské zásahy. Situácia v Gaze čelí kritike pre chýbajúcu humanitárnu pomoc.

Zo zajatých 251 rukojemníkov zostáva 57 stále nezvestných, pričom 34 považuje izraelská armáda za mŕtvych.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Musk vypovedá lojalitu Trumpovi, končí s vesmírnou loďou pre NASA

Elon Musk vyhlásil, že spoločnosť SpaceX začne vyraďovať vesmírnu loď Dragon, ktorá je kľúčová pre NASA, kvôli hrozbe prezidenta Trumpa o zrušení federálnych zmlúv.

Loď Dragon je jediným americkým dopravným prostriedkom schopným dopraviť astronautov na obežnú dráhu. NASA napriek tomu ubezpečuje, že bude pokračovať v realizácii prezidentovej vesmírnej agendy.

Konflikt medzi Muskom a Trumpom sa zintenzívnil po tom, čo Musk kritizoval Trumpov návrh „One Big, Beautiful Bill“. Trump vyjadril sklamanie a naznačil, že ich vzťah ochladol.

Musk situáciu konštatoval tvrdením, že bez jeho finančnej a mediálnej podpory by Trump voľby prehral. Zároveň obvinil vládu zo zatajovania dokumentov spojených s Epsteinom, v ktorých sa údajne spomína aj Trump.

Musk len nedávno odišiel z funkcie špeciálneho vládneho poradcu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Musk tvrdí, že Trump je spomenutý v utajených spisoch o Jeffrey Epsteinovi

Bývalý poradca prezidenta USA Donalda Trumpa Elon Musk vyhlásil, že americká hlava štátu je spomenutá v dokumentoch o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffrey Epsteinovi, ktoré má k dispozícii vláda Spojených štátov.

Podľa neho z tohto dôvodu všetky dokumenty týkajúce sa Epsteina doposiaľ nezverejnila. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a nedodal, ako sa k spisom dostal.

Americké ministerstvo spravodlivosti disponuje záznamami o Epsteinovi, ktorý údajne zneužíval neplnoleté dievčatá. V roku 2019 spáchal samovraždu čakajúc vo väzení na súdny proces.

Súd v New Yorku začal už v januári minulého roka zverejňovať odtajnené dokumenty súvisiace s Epsteinovým prípadom. V pôvodne neverejnom približne 1000-stranovom spise sa už vtedy spomínalo meno Donalda Trumpa, ktorý v tomto prípade však nikdy nebol obvinený zo žiadneho pochybenia.

Spor sa začal, keď Musk skritizoval vládny balík výdavkových a daňových škrtov. Trump následne pohrozil, že zruší vládne dotácie spoločnostiam, ktoré vlastní miliardár. Spoločnosť Tesla, v ktorej Musk pôsobí ako generálny riaditeľ, uzavrela deň s poklesom akcií o 14,3 percenta a po začatí slovnej vojny stratila na hodnote približne 150 miliárd dolárov.

Podľa zdroja agentúry Reuters sa najvyšší poradcovia Trumpa zišli na viacerých stretnutiach, aby riešili dôsledky Muskových tweetov.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Ochrana pre Nepálčanov končí, USA pokračujú v tvrdšej imigračnej línii

Ukončenie dočasného chráneného statusu pre tisíce Nepálčanov, ktorí žili v USA od ničivého zemetrasenia v roku 2015, oznámila vláda Donalda Trumpa.

Podľa ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej sa Nepál dostatočne zotavil a je schopný prijať svojich občanov späť.

Zhruba sedemtisíc Nepálčanov, ktorí nemajú trvalý pobyt, tak musí do 5. augusta buď zmeniť imigračný status, alebo opustiť krajinu.

Tento krok je súčasťou širšieho plánu Trumpovej administratívy zredukovať počet legálnych i nelegálnych migrantov. Prezident pred návratom do úradu prisľúbil najrozsiahlejšie deportácie v histórii a pokračuje v politike, ktorú načrtol už v prvom prezidentskom období.

Zrušenie statusu pre Nepálčanov nadväzuje na nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré umožnilo zrušenie ochrany aj pre Venezuelčanov. Krajiny ako Haiti či Afganistan môžu byť ďalšie na rade.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.