Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA uvalili sankcie na sudkyne ICC, dôvodom je zatykač na Netanjahua

Spojené štáty uvalili sankcie na štyri sudkyne Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktoré sa podieľali na rozhodnutí vydať zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že sudkyne konali nelegitímne a ich kroky sú zamerané proti USA a ich spojencom. Sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do USA a zmrazenie aktív.

ICC kritizoval tento krok ako pokus oslabiť nezávislosť súdu a deklaroval, že bude pokračovať vo svojej práci. Podľa súdu sankcie podkopávajú úsilie o vyvodenie zodpovednosti a môžu posilniť presvedčenie, že niektorí môžu konať beztrestne.

Krok Washingtonu ocenil aj premiér Netanjahu, ktorý sa poďakoval Spojeným štátom za obranu izraelských záujmov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Harvard zažaloval Trumpa za zákaz vstupu pre tisíce zahraničných študentov

Harvardova univerita zažalovala americkú vládu po tom, čo prezident Donald Trump vydal nariadenie zakazujúce vstup do USA takmer všetkým jej zahraničným študentom.

Podľa školy ide o akt politickej odvety a snahu obísť skoršie súdne rozhodnutie, ktoré podobné opatrenia zablokovalo.

Trump tvrdí, že zákaz má chrániť národnú bezpečnosť, no Harvard označuje tieto dôvody za zámienku – podľa nej ide o koordinovaný útok na akademickú slobodu. Univerzita čelí viacerým krokom zo strany vlády vrátane zníženia grantov a verejných útokov.

Samotný zákaz sa dotkne približne 7-tisíc študentov a platí na obdobie šiestich mesiacov. Situácia podľa vedenia školy vyvoláva medzi študentmi strach a neistotu, mnohí uvažujú o prestupe.

Trump v minulosti Harvard označil za „antisemitskú, krajne ľavicovú inštitúciu“.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusi podnikli útok na Kyjev. Zasiahnuté sú však viaceré regióny

Ruské bezpilotné lietadlá a balistické rakety zasiahli v piatok nadránom Kyjev. Útok spôsobil požiare v obytných domoch na viacerých miestach, pričom zranenia utrpeli minimálne traja ľudia.

Nočný ruský útok zanechal najmenej štyri obete a dvadsať zranených.

Podľa šéfa vojenskej správy mesta Tymura Tkačenka prichádzali drony vo vlnách a protivzdušná obrana sa ich snažila zneškodniť.

Jeden z požiarov vznikol vo výškovej budove vo východnej časti mesta, kde podľa úradov hrozí aj výpadok elektriny. Ďalší oheň vypukol v západnej časti mesta, pričom poškodené boli aj koľaje metra. Objavili sa aj nepotvrdené správy o požiari v nákupnom centre.

Tkačenko vyzval obyvateľov, aby zostali v bezpečí. Okrem Kyjeva čelili útokom aj regióny na severe a západe Ukrajiny, vrátane Černihivskej oblasti.

Podľa Donalda Trumpa Putin naznačil, že ide o odpoveď na nedávny ukrajinský útok na ruské letecké základne. Zdá sa, že ruská reakcia môže signalizovať ďalšiu eskaláciu.

Úrady pokračujú v zisťovaní rozsahu škôd a možných obetí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

KĽDR bojuje po boku Ruska. USA žiadajú okamžité ukončenie spolupráce

Spojené štáty ostro vystúpili proti vojenskej spolupráci medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Reagovali tak na vyhlásenie Kim Čong-una, ktorý sľúbil Moskve „bezpodmienečnú podporu“ vo vojne proti Ukrajine.

Americká diplomacia vyzýva na ukončenie akýchkoľvek výmen medzi oboma štátmi, vrátane nasadzovania severokórejských vojakov či dodávok zbraní.

Zistenia medzinárodného monitorovacieho tímu naznačujú, že KĽDR minulý rok poslala do Ruska až deväť miliónov kusov munície. Na oplátku údajne získala moderné zbrane vrátane protivzdušných systémov.

Podľa juhokórejských zdrojov už pri bojoch padlo okolo 600 severokórejských vojakov. Pchjongjang oficiálne priznal ich účasť až tento apríl.

Putin a Kim medzitým uzavreli dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomnú vojenskú pomoc v prípade útoku. Washington túto spoluprácu považuje za vážne ohrozenie bezpečnosti a stability v regióne.

(tasr ,lup)

Minúta  |  

Hamas chce nové rokovania o prímerí, čaká na garancie od Izraela

Hamas opäť vyjadril ochotu rokovať o trvalom prímerí s Izraelom v Pásme Gazy. Vyjednávač Chalíl Hajja v televízii zdôraznil, že hnutie je pripravené na vážne rokovania a aktuálne komunikuje so sprostredkovateľmi.

USA, Katar a Egypt už mesiace hľadajú riešenie, no návrh amerického vyslanca Steva Witkoffa z konca mája zatiaľ nepriniesol prielom.

Hamas tvrdí, že návrh neodmietol, len predložil podmienky – najmä garancie, že po prepustení izraelských rukojemníkov nepríde k obnove bojov. Witkoff reakciu Hamasu označil za problematickú.

Prímerie z januára, počas ktorého došlo k výmene väzňov a rukojemníkov, sa skončilo v marci a odvtedy Izrael zintenzívnil vojenské zásahy. Situácia v Gaze čelí kritike pre chýbajúcu humanitárnu pomoc.

Zo zajatých 251 rukojemníkov zostáva 57 stále nezvestných, pričom 34 považuje izraelská armáda za mŕtvych.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Musk vypovedá lojalitu Trumpovi, končí s vesmírnou loďou pre NASA

Elon Musk vyhlásil, že spoločnosť SpaceX začne vyraďovať vesmírnu loď Dragon, ktorá je kľúčová pre NASA, kvôli hrozbe prezidenta Trumpa o zrušení federálnych zmlúv.

Loď Dragon je jediným americkým dopravným prostriedkom schopným dopraviť astronautov na obežnú dráhu. NASA napriek tomu ubezpečuje, že bude pokračovať v realizácii prezidentovej vesmírnej agendy.

Konflikt medzi Muskom a Trumpom sa zintenzívnil po tom, čo Musk kritizoval Trumpov návrh „One Big, Beautiful Bill“. Trump vyjadril sklamanie a naznačil, že ich vzťah ochladol.

Musk situáciu konštatoval tvrdením, že bez jeho finančnej a mediálnej podpory by Trump voľby prehral. Zároveň obvinil vládu zo zatajovania dokumentov spojených s Epsteinom, v ktorých sa údajne spomína aj Trump.

Musk len nedávno odišiel z funkcie špeciálneho vládneho poradcu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.