Preskočiť na obsah
  |  

Zahraniční študenti môžu na Harvarde ostať. Súd zablokoval Trumpov zákaz

Americký súd dočasne zablokoval nariadenie Donalda Trumpa, ktorým prezident zakázal vstup takmer všetkým zahraničným študentom prijatým na Harvard.

Sudkyňa Allison D. Burroughsová rozhodla v prospech univerzity, ktorá varovala pred „okamžitou a nenapraviteľnou ujmou“. Harvard sa voči zákazu ohradil žalobou a tvrdí, že nejde o bezpečnostné opatrenie, ale o odvetu za odmietnutie vládnych požiadaviek.

Zákaz mal trvať šesť mesiacov a týkal sa približne 7-tisíc študentov. Podľa Trumpovej administratívy išlo o ochranu národnej bezpečnosti, no Trump školu označil za „antisemitskú, krajne ľavicovú“.

Vedenie univerzity upozorňuje, že rozhodnutia vlády vyvolali medzi zahraničnými študentmi strach a neistotu a viacerí zvažujú prestup.

(tasr, lup)

  |  

Koniec priateľstva: Musk podporil myšlienku Trumpovho impeachmentu

Vzťah medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom sa zhoršil. Americký prezident pohrozil vo štvrtok zrušením všetkých vládnych kontraktov s Muskovými firmami.

Musk reagoval otvorene – na sieti X podporil výzvu na Trumpov impeachment [špeciálna žaloba, ktorú podáva na vysoko postavených štátnych predstaviteľov zákonodarné zhromaždenie (parlament) a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať pozn. red.] a obvinil prezidenta, že jeho rozpočtový zákon prehĺbi dlh USA a clá uvalia ekonomiku do recesie.

V konflikte zaznela aj hrozba odstavenia kozmickej lode Dragon, ktorá je jediná schopná vyslať astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – od čoho napokon Musk ustúpil.

Výsledkom sporu bola rekordná strata akcií Tesly – o viac než 14  percent, čím stratili približne 150 miliárd dolárov zo svojej trhovej hodnoty. Ide o najväčší jednodňový prepad hodnoty v histórii spoločnosti.

Biely dom sa snaží situáciu upokojiť a na piatok naplánoval telefonát s Muskom. "Ide to veľmi dobre, nikdy to nešlo lepšie," povedal Trump v piatok k sporu pre portál Politico.

Rozkol môže negatívne ovplyvniť republikánsku volebnú kampaň a snahu strany udržať kontrolu nad Kongresom, keďže Musk je jedným z najväčších darcov.

(tasr, lup, est, reuters)

  |  

USA uvalili sankcie na sudkyne ICC, dôvodom je zatykač na Netanjahua

Spojené štáty uvalili sankcie na štyri sudkyne Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktoré sa podieľali na rozhodnutí vydať zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že sudkyne konali nelegitímne a ich kroky sú zamerané proti USA a ich spojencom. Sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do USA a zmrazenie aktív.

ICC kritizoval tento krok ako pokus oslabiť nezávislosť súdu a deklaroval, že bude pokračovať vo svojej práci. Podľa súdu sankcie podkopávajú úsilie o vyvodenie zodpovednosti a môžu posilniť presvedčenie, že niektorí môžu konať beztrestne.

Krok Washingtonu ocenil aj premiér Netanjahu, ktorý sa poďakoval Spojeným štátom za obranu izraelských záujmov.

(tasr, lup)

  |  

Harvard zažaloval Trumpa za zákaz vstupu pre tisíce zahraničných študentov

Harvardova univerita zažalovala americkú vládu po tom, čo prezident Donald Trump vydal nariadenie zakazujúce vstup do USA takmer všetkým jej zahraničným študentom.

Podľa školy ide o akt politickej odvety a snahu obísť skoršie súdne rozhodnutie, ktoré podobné opatrenia zablokovalo.

Trump tvrdí, že zákaz má chrániť národnú bezpečnosť, no Harvard označuje tieto dôvody za zámienku – podľa nej ide o koordinovaný útok na akademickú slobodu. Univerzita čelí viacerým krokom zo strany vlády vrátane zníženia grantov a verejných útokov.

Samotný zákaz sa dotkne približne 7-tisíc študentov a platí na obdobie šiestich mesiacov. Situácia podľa vedenia školy vyvoláva medzi študentmi strach a neistotu, mnohí uvažujú o prestupe.

Trump v minulosti Harvard označil za „antisemitskú, krajne ľavicovú inštitúciu“.

(tasr, lup)

  |  

Rusi podnikli útok na Kyjev. Zasiahnuté sú však viaceré regióny

Ruské bezpilotné lietadlá a balistické rakety zasiahli v piatok nadránom Kyjev. Útok spôsobil požiare v obytných domoch na viacerých miestach, pričom zranenia utrpeli minimálne traja ľudia.

Nočný ruský útok zanechal najmenej štyri obete a dvadsať zranených.

Podľa šéfa vojenskej správy mesta Tymura Tkačenka prichádzali drony vo vlnách a protivzdušná obrana sa ich snažila zneškodniť.

Jeden z požiarov vznikol vo výškovej budove vo východnej časti mesta, kde podľa úradov hrozí aj výpadok elektriny. Ďalší oheň vypukol v západnej časti mesta, pričom poškodené boli aj koľaje metra. Objavili sa aj nepotvrdené správy o požiari v nákupnom centre.

Tkačenko vyzval obyvateľov, aby zostali v bezpečí. Okrem Kyjeva čelili útokom aj regióny na severe a západe Ukrajiny, vrátane Černihivskej oblasti.

Podľa Donalda Trumpa Putin naznačil, že ide o odpoveď na nedávny ukrajinský útok na ruské letecké základne. Zdá sa, že ruská reakcia môže signalizovať ďalšiu eskaláciu.

Úrady pokračujú v zisťovaní rozsahu škôd a možných obetí.

(tasr, lup)

  |  

KĽDR bojuje po boku Ruska. USA žiadajú okamžité ukončenie spolupráce

Spojené štáty ostro vystúpili proti vojenskej spolupráci medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Reagovali tak na vyhlásenie Kim Čong-una, ktorý sľúbil Moskve „bezpodmienečnú podporu“ vo vojne proti Ukrajine.

Americká diplomacia vyzýva na ukončenie akýchkoľvek výmen medzi oboma štátmi, vrátane nasadzovania severokórejských vojakov či dodávok zbraní.

Zistenia medzinárodného monitorovacieho tímu naznačujú, že KĽDR minulý rok poslala do Ruska až deväť miliónov kusov munície. Na oplátku údajne získala moderné zbrane vrátane protivzdušných systémov.

Podľa juhokórejských zdrojov už pri bojoch padlo okolo 600 severokórejských vojakov. Pchjongjang oficiálne priznal ich účasť až tento apríl.

Putin a Kim medzitým uzavreli dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomnú vojenskú pomoc v prípade útoku. Washington túto spoluprácu považuje za vážne ohrozenie bezpečnosti a stability v regióne.

(tasr ,lup)