Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od synov k dcéram: Economist popisuje, ako sa menia preferencie rodičov

Globálna preferencia synov, ktorá v minulosti viedla k selektívnym potratom dievčat, sa v posledných rokoch výrazne mení. V rozvojových krajinách, ako sú Čína a India, sa pomer pohlaví postupne normalizuje.

Kým v roku 2000 sa podľa portálu Economist narodilo až o 1,7 milióna viac chlapcov, než je prirodzené, v roku 2025 má byť tento rozdiel už len 200-tisíc.

V Južnej Kórei sa od roku 1990 extrémny pomer 116 chlapcov na 100 dievčat takmer vyrovnal [prirodzená hodnota je okolo 105 ku 100, čo je zrejme evolučne dané vyššou úmrtnosťou mužov, pozn. red.]. V Číne kleslo toto číslo od roku 2000 zo 117 na 111, v Indii od roku 2010 zo 109 na 107.

Economist odhaduje, že od roku 2001 „zachránila“ zmena trendu vyše sedem miliónov dievčat.

Medzitým sa v rozvinutom svete objavuje opačný trend – čoraz viac rodičov uprednostňuje dievčatá. Tie sú vnímané ako empatickejšie, pokojnejšie a menej náročné na výchovu.

Tento trend sa prejavuje v adopciách, pri umelom oplodnení aj v pôrodnosti. Hoci zatiaľ nemení globálne štatistiky, technológie výberu pohlavia môžu viesť k novej – tentoraz opačnej – rodovej nerovnováhe.

(economist, lup)

Minúta  |  

EY: Za rok prišlo Nemecko o 100-tisíc miest. Automobilky škrty len začínajú

Nemecký priemysel prišiel za uplynulý rok o viac než 100-tisíc pracovných miest, ukazuje analýza poradenskej spoločnosti Ernst & Young (EY).

Najvýraznejší prepad zaznamenal automobilový sektor – zaniklo v ňom až 45 400 pozícií, čo predstavuje takmer šesť percent pracovnej sily v odvetví. Podľa analytikov EY čelí tlaku konkurencie z Číny, stagnujúcemu dopytu v Európe, vysokej neistote v USA a prudko rastúcim nákladom.

Celkovo sa zamestnanosť v priemysle medziročne znížila o 1,8 percenta, pričom od roku 2019 prišlo Nemecko o 217-tisíc priemyselných miest (pokles o 3,8 percenta).

Do konca roka môže podľa EY ubudnúť ďalších 70-tisíc pozícií. Ohrozené sú najmä strojárske firmy a automobilky, ktoré zavádzajú tvrdé úsporné opatrenia.

Pokles zamestnanosti sa týka aj kovospracujúceho a textilného priemyslu. Naopak, chemický a farmaceutický sektor je relatívne stabilný.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Americký prezident: Musk bude niesť dôsledky za podporu demokratov

Vzťahy medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom sa vyostrujú. Americký prezident varoval miliardára pred "vážnymi dôsledkami", ak bude podporovať demokratických kandidátov, ktorí sa postavia proti republikánom hlasujúcim za rozpočtový zákon.

Trump odmietol špecifikovať, aké následky by Musk mal znášať. Po tom, čo miliardár kritizoval vládny balík výdavkov "One Big, Beautiful Bill", prezident priznal sklamanie z bývalého podporovateľa.

Musk označil Trumpovu reakciu za "nevďačnosť" a pripomenul, že bez jeho pomoci by nevyhral voľby.

Obaja mali absolvovať v piatok aj telefonát, avšak ten sa neuskutočnil. Šéf Bieleho domu podotkol, že už ani nemá záujem o zmierenie.

Musk vo svojich výrokoch o balíku daňových a výdavkových škrtov hovoril o "nechutnej ohavnosti". Trump ho však už v predošlých dňoch varoval: "Najjednoduchší spôsob, ako ušetriť peniaze v našom rozpočte, miliardy a miliardy dolárov, je ukončiť Elonove vládne dotácie a zmluvy."

Washington Post informoval, že Trumpov pohár trpezlivosti pretiekol aj po údajnej fyzickej potýčke miliardára a ministra financií Scotta Bessenta.

(tasr, afp, dpa, nbc news, max)

Minúta  |  

Raši: Pellegrini mal o referende jasno. Podľa Gröhlinga to mal riešiť súd

V diskusii na TA3 sa predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) a líder SaS Branislav Gröhling ostro rozchádzali v pohľade na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho nevyhlásiť referendum o protiruských sankciách.

Kým Gröhling vyslovil, že mala hlava štátu osloviť Ústavný súd, Raši obhajoval prezidenta s odkazom na právne analýzy a nepotrebu konania Ústavného súdu, pokiaľ prezident má "odvahu" predstúpiť s vlastným stanoviskom.

Predseda PS Michal Šimečka v televízii Markíza privítal rozhodnutie prezidenta, avšak nesúhlasí s tvrdením Rašiho, že obrátiť sa na Ústavný súd by bolo ukážkou nedostatku odvahy.

Sporným bodom bolo aj parlamentné uznesenie k protiruským sankciám. Podľa predsedu parlamentu uznesenie prešlo aj zásluhou poslankyne SaS, čo Gröhling poprel.

V diskusii zazneli tiež postoje k ústavným zmenám. Prioritou pre Hlas je zrovnoprávniť platové ohodnotenie mužov a žien a zrušenie jednovolebného obvodu. "Táto veta tam nikdy nemala byť," poznamenal Raši s dôvetkom, že inak by sa však bývalý premiér Igor Matovič nedostal do vlády.

Líder opozičnej strany varoval pred návrhom zakotviť do ústavy dve pohlavia, ktorý považuje za zástupný problém.

Predstaviteľ Hlasu zároveň potvrdil podporu Petra Kažimíra na poste guvernéra Národnej banky Slovensko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Duchovní proti psom: Irán rozširuje zákaz prechádzok so zvieratami

Irán rozširuje zákaz venčenia psov na verejnosti, ktorý doteraz platil len v Teheráne, do ďalších najmenej 18 miest vrátane Isfahánu, Kermánu a Ilámu.

Opatrenie má podľa úradov chrániť verejné zdravie a poriadok, no zároveň odráža dlhodobý odpor časti spoločnosti a duchovenstva voči chovu psov.

Psy sú v Iráne považované mnohými náboženskými autoritami za rituálne nečisté a symbol západného životného štýlu.

V roku 2021 skupina 75 poslancov iránskeho parlamentu označila chov domácich zvierat za "deštruktívny spoločenský problém", ktorý môže "postupne narušiť iránsky a islamský spôsob života".

Napriek neexistencii zákazu ich chovu úrady pravidelne obmedzujú pohyb zvierat na verejnosti či ich prevoz v autách.

V praxi sa však zákaz vymáha nejednotne a v mnohých oblastiach ľudia so psami naďalej chodia von.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Pápež ostro proti nacionalizmu: Nadviazal na kritiku predchodcu Františka

Pápež Lev, prvý Američan na čele katolíckej cirkvi, počas omše na Námestí sv. Petra ostro skritizoval nacionalistické politické hnutia, ktoré označil za "nešťastné".

Aj keď nemenoval konkrétne krajiny, jeho výzvy na búranie múrov a prekonávanie nenávisti naznačili kritiku smerom k politike prezidenta USA Donalda Trumpa.

Lev, predtým kardinál Robert Prevost, bol zvolený za pápeža 8. mája ako nástupca zosnulého Františka, ktorý rovnako verejne odsudzoval Trumpove imigračné postoje. Skôr František povedal, že Trump nie je "kresťan" kvôli svojim názorom na imigráciu.

V januári zasa zosnulá hlava katolíckej cirkvi povedala, že prezidentov plán deportovať počas svojho druhého funkčného obdobia milióny migrantov v USA je "hanbou".

Nový pápež tak pokračuje v línii kritiky izolacionizmu a vyzýva na otvorenosť a solidaritu medzi národmi.

Nedeľná omša sa konala pri príležitosti sviatku Turíc, ktorý je jedným z hlavných bodov cirkevného kalendára.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.