Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič kritizuje Fica: Mal ísť do Nemecka, nie do Uzbekistanu a Kazachstanu

Igor Matovič (Slovensko) kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za plánované cesty do Uzbekistanu a Kazachstanu, ktoré podľa neho neprinášajú Slovensku ekonomický osoh.

Namiesto toho by mal Fico podľa Matoviča uprednostniť západoeurópske krajiny ako Nemecko či Francúzsko – hlavné zdroje zahraničných investícií a pracovných miest na Slovensku.

Matovič poukazuje aj na zrušenú investíciu Volkswagenu v Bratislave, ktorú pripisuje novej transakčnej dani. Naznačuje, že Ficove snahy o bilaterálne vzťahy mimo EÚ sú dôsledkom straty dôvery na Západe.

Premiér argumentuje tým, že cieľom návštev je posilniť hospodársku spoluprácu.

V Uzbekistane sa stretne s prezidentom Mirzijojevom a podpíše sériu memoránd o strategickom partnerstve, poľnohospodárstve či ekonomike. V Kazachstane má zasa otvoriť podnikateľské fórum spolu s prezidentom Tokajevom.

Matovič zároveň obviňuje vládu z rastu štátneho dlhu a špekuluje o možnej príprave na predčasné voľby.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Thunbergová smeruje na lodi s humanitárnou pomocou do Gazy. Izrael vystavuje stopku

Izraelský minister obrany Jisrael Kac nariadil armáde zastaviť loď Madleen smerujúcu do Pásma Gazy s humanitárnou pomocou.

Na jej palube je 12 aktivistov vrátane Grety Thunbergovej, brazílskeho ekológa Thiaga Ávilu a europoslankyne Rimy Hassanovej. Plavbu organizuje koalícia Flotila slobody, známa ostrou kritikou izraelskej blokády Gazy.

Loď vyrazila zo Sicílie s cieľom dopraviť výživu, lieky a základné potreby civilistom.

Kac však varoval, že Izrael nedovolí prelomiť blokádu, ktorú považuje za nevyhnutnú pre zamedzenie pašovania zbraní Hamasu. Aktivistov označil za antisemitov. Pripomenul, že pokusy o prelomenie blokády sa budú považovať za podporu terorizmu.

Incident pripomína situáciu z roku 2010, keď izraelské jednotky zaútočili na loď Mavi Marmara, pričom zomrelo desať civilistov.

OSN varuje, že humanitárna situácia v Gaze je kritická a miliónom ľudí hrozí vyhladovanie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Od synov k dcéram: Economist popisuje, ako sa menia preferencie rodičov

Globálna preferencia synov, ktorá v minulosti viedla k selektívnym potratom dievčat, sa v posledných rokoch výrazne mení. V rozvojových krajinách, ako sú Čína a India, sa pomer pohlaví postupne normalizuje.

Kým v roku 2000 sa podľa portálu Economist narodilo až o 1,7 milióna viac chlapcov, než je prirodzené, v roku 2025 má byť tento rozdiel už len 200-tisíc.

V Južnej Kórei sa od roku 1990 extrémny pomer 116 chlapcov na 100 dievčat takmer vyrovnal [prirodzená hodnota je okolo 105 ku 100, čo je zrejme evolučne dané vyššou úmrtnosťou mužov, pozn. red.]. V Číne kleslo toto číslo od roku 2000 zo 117 na 111, v Indii od roku 2010 zo 109 na 107.

Economist odhaduje, že od roku 2001 „zachránila“ zmena trendu vyše sedem miliónov dievčat.

Medzitým sa v rozvinutom svete objavuje opačný trend – čoraz viac rodičov uprednostňuje dievčatá. Tie sú vnímané ako empatickejšie, pokojnejšie a menej náročné na výchovu.

Tento trend sa prejavuje v adopciách, pri umelom oplodnení aj v pôrodnosti. Hoci zatiaľ nemení globálne štatistiky, technológie výberu pohlavia môžu viesť k novej – tentoraz opačnej – rodovej nerovnováhe.

(economist, lup)

Minúta  |  

EY: Za rok prišlo Nemecko o 100-tisíc miest. Automobilky škrty len začínajú

Nemecký priemysel prišiel za uplynulý rok o viac než 100-tisíc pracovných miest, ukazuje analýza poradenskej spoločnosti Ernst & Young (EY).

Najvýraznejší prepad zaznamenal automobilový sektor – zaniklo v ňom až 45 400 pozícií, čo predstavuje takmer šesť percent pracovnej sily v odvetví. Podľa analytikov EY čelí tlaku konkurencie z Číny, stagnujúcemu dopytu v Európe, vysokej neistote v USA a prudko rastúcim nákladom.

Celkovo sa zamestnanosť v priemysle medziročne znížila o 1,8 percenta, pričom od roku 2019 prišlo Nemecko o 217-tisíc priemyselných miest (pokles o 3,8 percenta).

Do konca roka môže podľa EY ubudnúť ďalších 70-tisíc pozícií. Ohrozené sú najmä strojárske firmy a automobilky, ktoré zavádzajú tvrdé úsporné opatrenia.

Pokles zamestnanosti sa týka aj kovospracujúceho a textilného priemyslu. Naopak, chemický a farmaceutický sektor je relatívne stabilný.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Americký prezident: Musk bude niesť dôsledky za podporu demokratov

Vzťahy medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom sa vyostrujú. Americký prezident varoval miliardára pred "vážnymi dôsledkami", ak bude podporovať demokratických kandidátov, ktorí sa postavia proti republikánom hlasujúcim za rozpočtový zákon.

Trump odmietol špecifikovať, aké následky by Musk mal znášať. Po tom, čo miliardár kritizoval vládny balík výdavkov "One Big, Beautiful Bill", prezident priznal sklamanie z bývalého podporovateľa.

Musk označil Trumpovu reakciu za "nevďačnosť" a pripomenul, že bez jeho pomoci by nevyhral voľby.

Obaja mali absolvovať v piatok aj telefonát, avšak ten sa neuskutočnil. Šéf Bieleho domu podotkol, že už ani nemá záujem o zmierenie.

Musk vo svojich výrokoch o balíku daňových a výdavkových škrtov hovoril o "nechutnej ohavnosti". Trump ho však už v predošlých dňoch varoval: "Najjednoduchší spôsob, ako ušetriť peniaze v našom rozpočte, miliardy a miliardy dolárov, je ukončiť Elonove vládne dotácie a zmluvy."

Washington Post informoval, že Trumpov pohár trpezlivosti pretiekol aj po údajnej fyzickej potýčke miliardára a ministra financií Scotta Bessenta.

(tasr, afp, dpa, nbc news, max)

Minúta  |  

Raši: Pellegrini mal o referende jasno. Podľa Gröhlinga to mal riešiť súd

V diskusii na TA3 sa predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) a líder SaS Branislav Gröhling ostro rozchádzali v pohľade na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho nevyhlásiť referendum o protiruských sankciách.

Kým Gröhling vyslovil, že mala hlava štátu osloviť Ústavný súd, Raši obhajoval prezidenta s odkazom na právne analýzy a nepotrebu konania Ústavného súdu, pokiaľ prezident má "odvahu" predstúpiť s vlastným stanoviskom.

Predseda PS Michal Šimečka v televízii Markíza privítal rozhodnutie prezidenta, avšak nesúhlasí s tvrdením Rašiho, že obrátiť sa na Ústavný súd by bolo ukážkou nedostatku odvahy.

Sporným bodom bolo aj parlamentné uznesenie k protiruským sankciám. Podľa predsedu parlamentu uznesenie prešlo aj zásluhou poslankyne SaS, čo Gröhling poprel.

V diskusii zazneli tiež postoje k ústavným zmenám. Prioritou pre Hlas je zrovnoprávniť platové ohodnotenie mužov a žien a zrušenie jednovolebného obvodu. "Táto veta tam nikdy nemala byť," poznamenal Raši s dôvetkom, že inak by sa však bývalý premiér Igor Matovič nedostal do vlády.

Líder opozičnej strany varoval pred návrhom zakotviť do ústavy dve pohlavia, ktorý považuje za zástupný problém.

Predstaviteľ Hlasu zároveň potvrdil podporu Petra Kažimíra na poste guvernéra Národnej banky Slovensko.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.