Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj o tom, kedy môže Putin vyhrať vojnu: iba ak Ukrajinu uštve a Západ poľaví

Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko má šancu vyhrať vojnu iba v prípade, že by konflikt trval dlhé roky a Západ by ukončil sankcie, uvádza web Ukrajinska pravda s odkazom na rozhovor prezidenta pre ABC News.

Ten pre americký kanál povedal, že aktuálne Putin víťazstvo dosiahnuť nemôže, ak Západ ostane jednotný.

Upozornil tiež, že prezident USA Donald Trump mylne tvrdí, že Rusko vojnu vyhráva – podľa Zelenského to tak nie je, keďže vysoké ruské straty na životoch nemožno považovať za víťazstvo.

No dodal, že ak by Ukrajina stratila podporu USA a EÚ, Putin by mohol konflikt dotiahnuť do úspešného konca.

Počas rozhovoru zdôraznil dôležitosť sankcií voči ruskému ropnému a energetickému sektoru a agitoval, aby sa USA sústredili na zrazenie ceny ruskej ropy: "Mohli zaviesť energetické obmedzenia a stanoviť maximálnu cenu ropy na 30 dolárov, nie viac. Stratili sme tri roky – dali sme im tie peniaze."

(ukrajinska pravda, lup)

  |  

Európskym oceliarom hrozí kolaps. Expertka viní clá a lacný čínsky dovoz

Európsky oceliarsky sektor sa ocitol pod silným tlakom po rozhodnutí Donalda Trumpa zvýšiť clá na dovoz ocele a hliníka z 25 percent na 50 percent, uvádza portál Guardian.

Podľa Ilse Henneovej zo spoločnosti ThyssenKrupp hrozí kolaps celého dodávateľského reťazca, keďže oceľ je kľúčová pre mnohé priemyselné odvetvia. Upozorňuje, že zdraženie vstupov spôsobí nestabilitu nielen v Európe, ale aj v USA, kde americkí výrobcovia už po ohlásení ciel zvýšili ceny.

Problémom však nie sú len clá – európsky priemysel trápi aj nárast dovozu lacnej čínskej ocele, ktorá v prvom štvrťroku vzrástla o 36 percent, ako aj pretrvávajúci dovoz ruskej produkcie.

Henneová preto vyzýva Európsku komisiu, aby prijala záchranné opatrenia, ktoré prinesú konkurencieschopné ceny energií a podporia napríklad vodíkové technológie.

Upozorňuje, že ak EÚ neprijme konkrétne kroky, môže stratiť strategickú surovinu a tým aj časť svojej priemyselnej a bezpečnostnej nezávislosti. Európsky oceliarsky sektor je podľa nej na kľúčovej križovatke.

(guardian, lup)

  |  

Kyjev: Výmena vojnových zajatcov s Ruskom by sa mohla začať budúci týždeň

Ukrajina oznámila, že výmena vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov s Ruskom sa má začať už budúci týždeň. Vyhlásenie prišlo po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z jej odkladania.

Podľa šéfa ukrajinskej rozviedky Kyryla Budanova sa výmena uskutoční na základe dohody z Istanbulu z 2. júna, ktorá počíta s odovzdaním viac než tisíc zajatcov a približne 6-tisíc tiel na oboch stranách.

Kyjev však zdôraznil, že presný termín výmeny nikdy nebol oficiálne stanovený. Ruská strana medzičasom vyhlásila, že má pripravených 1 212 tiel a čaká na ukrajinské potvrdenie ich prevzatia.

Kyjev naopak tvrdí, že Moskva manipuluje verejnou mienkou a používa výmenu ako nástroj politického nátlaku.

Napriek napätiu medzi oboma krajinami Ukrajina verí, že výmena by mohla prebehnúť už v najbližších dňoch.

(tasr, lup)

  |  

Matovič kritizuje Fica: Mal ísť do Nemecka, nie do Uzbekistanu a Kazachstanu

Igor Matovič (Slovensko) kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za plánované cesty do Uzbekistanu a Kazachstanu, ktoré podľa neho neprinášajú Slovensku ekonomický osoh.

Namiesto toho by mal Fico podľa Matoviča uprednostniť západoeurópske krajiny ako Nemecko či Francúzsko – hlavné zdroje zahraničných investícií a pracovných miest na Slovensku.

Matovič poukazuje aj na zrušenú investíciu Volkswagenu v Bratislave, ktorú pripisuje novej transakčnej dani. Naznačuje, že Ficove snahy o bilaterálne vzťahy mimo EÚ sú dôsledkom straty dôvery na Západe.

Premiér argumentuje tým, že cieľom návštev je posilniť hospodársku spoluprácu.

V Uzbekistane sa stretne s prezidentom Mirzijojevom a podpíše sériu memoránd o strategickom partnerstve, poľnohospodárstve či ekonomike. V Kazachstane má zasa otvoriť podnikateľské fórum spolu s prezidentom Tokajevom.

Matovič zároveň obviňuje vládu z rastu štátneho dlhu a špekuluje o možnej príprave na predčasné voľby.

(tasr, lup)

  |  

Thunbergová smeruje na lodi s humanitárnou pomocou do Gazy. Izrael vystavuje stopku

Izraelský minister obrany Jisrael Kac nariadil armáde zastaviť loď Madleen smerujúcu do Pásma Gazy s humanitárnou pomocou.

Na jej palube je 12 aktivistov vrátane Grety Thunbergovej, brazílskeho ekológa Thiaga Ávilu a europoslankyne Rimy Hassanovej. Plavbu organizuje koalícia Flotila slobody, známa ostrou kritikou izraelskej blokády Gazy.

Loď vyrazila zo Sicílie s cieľom dopraviť výživu, lieky a základné potreby civilistom.

Kac však varoval, že Izrael nedovolí prelomiť blokádu, ktorú považuje za nevyhnutnú pre zamedzenie pašovania zbraní Hamasu. Aktivistov označil za antisemitov. Pripomenul, že pokusy o prelomenie blokády sa budú považovať za podporu terorizmu.

Incident pripomína situáciu z roku 2010, keď izraelské jednotky zaútočili na loď Mavi Marmara, pričom zomrelo desať civilistov.

OSN varuje, že humanitárna situácia v Gaze je kritická a miliónom ľudí hrozí vyhladovanie.

(tasr, lup)

  |  

Od synov k dcéram: Economist popisuje, ako sa menia preferencie rodičov

Globálna preferencia synov, ktorá v minulosti viedla k selektívnym potratom dievčat, sa v posledných rokoch výrazne mení. V rozvojových krajinách, ako sú Čína a India, sa pomer pohlaví postupne normalizuje.

Kým v roku 2000 sa podľa portálu Economist narodilo až o 1,7 milióna viac chlapcov, než je prirodzené, v roku 2025 má byť tento rozdiel už len 200-tisíc.

V Južnej Kórei sa od roku 1990 extrémny pomer 116 chlapcov na 100 dievčat takmer vyrovnal [prirodzená hodnota je okolo 105 ku 100, čo je zrejme evolučne dané vyššou úmrtnosťou mužov, pozn. red.]. V Číne kleslo toto číslo od roku 2000 zo 117 na 111, v Indii od roku 2010 zo 109 na 107.

Economist odhaduje, že od roku 2001 „zachránila“ zmena trendu vyše sedem miliónov dievčat.

Medzitým sa v rozvinutom svete objavuje opačný trend – čoraz viac rodičov uprednostňuje dievčatá. Tie sú vnímané ako empatickejšie, pokojnejšie a menej náročné na výchovu.

Tento trend sa prejavuje v adopciách, pri umelom oplodnení aj v pôrodnosti. Hoci zatiaľ nemení globálne štatistiky, technológie výberu pohlavia môžu viesť k novej – tentoraz opačnej – rodovej nerovnováhe.

(economist, lup)