Preskočiť na obsah
  |  

Vučić v Odese: Srbsko stojí za Chartou OSN a podporou územnej celistvosti

Srbský prezident Aleksandar Vučić prekvapivo navštívil Ukrajinu, a to po prvýkrát od začiatku ruskej invázie v roku 2022 a zároveň prvý raz za 12 rokov, čo sedí v kresle prezidenta.

Ide o dôležitý diplomatický signál, keďže Srbsko dlhodobo udržiava úzke vzťahy s Moskvou a samo sa prezentuje ako neutrálny hráč na poli rusko-ukrajinskej vojny.

"V mene mojej krajiny môžem povedať, že Srbsko bude naďalej veľmi pevné v dodržiavaní Charty OSN a medzinárodného verejného práva, ktoré zahŕňa ochranu územnej celistvosti krajín uznaných OSN ako najdôležitejšiu zásadu," povedal Vučić na samite v Odese.

Jeho návšteva však prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako sa zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve, čo vyvolalo otázky o rovnováhe srbskej zahraničnej politiky.

Napätie vzrástlo aj po ruskom obvinení srbských zbrojoviek z toho, že sa "pokúšajú bodnúť Rusku nôž do chrbta" predajom streliva na Ukrajinu. Informáciu však oficiálne nepotvrdil ani Belehrad, ani Kyjev.

(tasr, afp, max)

  |  

Mladý policajt usmrtil chlapca na kolobežke, autom ho zrazil v parku

Bruselský policajt, ktorý je v zbore len pár rokov, skončil v domácom väzení po tom, ako v parku zrazil a usmrtil 11-ročného Fabiana na elektrickej kolobežke.

Tragédia sa stala v Elisabethinom parku, kam policajt vošiel autom bez zapnutých sirén rýchlosťou viac ako 40 kilometrov za hodinu. Oblasť však nie je pre vozidlá prístupná.

Prokurátor Julien Moinila podľa Politica spresnil, že chlapec neutekal kvôli žiadnemu priestupku – len jazdil na kolobežke.

Zadržanie policajta vyvolalo ostré reakcie odborov, ktoré hovoria o obetovaní policajta a zastrašujúcom účinku na zvyšok zboru.

Podľa prokurátora však existujú náznaky závažného porušenia pravidiel, pričom vyšetrovanie pokračuje.

Zároveň skúmajú aj výkonnosť čínskej kolobežky, keďže maximálna rýchlosť tých je obmedzená na 25 kilometrov za hodinu. V praxi sa však muži zákona stretávajú aj s výkonnejšími zariadeniami.

Polícia zároveň v utorok počas razie u predajcu kolobežiek zhabala hotovosť 63-tisíc eur a "malé množstvo omamných látok".

(max)

  |  

Dôvera v euro na trhoch pretrváva, dolár čelí otázkam o svojej stabilite

Euro si naďalej udržiava postavenie druhej najdôležitejšej meny sveta, keď minulý rok tvorilo 20 percent svetových devízových rezerv – podiel, ktorý sa po očistení od kurzových výkyvov prakticky nezmenil.

Vyplýva to z najnovších údajov Európskej centrálnej banky. Na čele rebríčka stále dominuje americký dolár, no jeho podiel klesol o dva percentuálne body na 57,8 percenta.

Tento pokles je spájaný najmä s neistotou okolo obchodnej politiky prezidenta Donalda Trumpa a rekordne vysokým štátnym dlhom USA, čo podľa niektorých odborníkov podkopáva vnímanie dolára ako bezpečnej meny.

Európska centrálna banka vo svojej správe zdôraznila, že dôvera v euro vychádza zo stabilnej politiky eurozóny a pevných inštitúcií postavených na právnom štáte.

"Dodržiavanie zásad právneho štátu má naďalej zásadný význam pre udržanie a prípadne aj posilnenie globálnej dôvery v euro," skonštatovala prezidentka banky Christine Lagardová.

(tasr, dpa, max)

  |  

Washington hrozí sankciami: nepodporujte konferenciu o riešení pre Palestínu

Americká administratíva aktívne odrádza krajiny od účasti na pripravovanej konferencii OSN, ktorá má stanoviť parametre plánu pre palestínsky štát a zároveň zabezpečiť bezpečnosť Izraela.

V diplomatickom demarši, ktorý získala agentúra Reuters, sa píše, že kroky podniknuté po konferencii, ak budú vnímané ako "protiizraelské", môžu vyvolať diplomatické dôsledky zo strany Spojených štátov.

Washington považuje konferenciu za kontraproduktívnu voči prebiehajúcim snahám o ukončenie vojny v Gaze a oslobodenie izraelských rukojemníkov. USA ostro nesúhlasia s možným jednostranným uznaním palestínskeho štátu, ktoré zvažuje aj Francúzsko.

Konferencia, organizovaná v spolupráci Francúzska a Saudskej Arábie, má ambíciu vytvoriť rámec pre mierové riešenie.

Kritiku na margo konferencie vyjadril aj Izrael s tým, že z ich strany prichádza odveta v reakcii na útok Hamasu z októbra 2023.

(reuters, max)

  |  

USA plánujú presun migrantov do Guantánama, týka sa to aj krajín Európy

Administratíva Donalda Trumpa pripravuje podľa Washington Post kontroverzný presun tisícov nelegálnych migrantov na vojenskú základňu Guantánamo. A to už tento týždeň.

Cudzinci pochádzajú z rôznych krajín vrátane európskych spojencov USA ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Turecko či Ukrajina.

Podľa uniknutých dokumentov má ísť o snahu uvoľniť preplnené detenčné zariadenia v rámci širšieho plánu masovej deportácie. Migrantov preverujú aj zdravotne – až u deväťtisíc osôb plánujú najskôr zistiť, či sú schopné prevozu.

Vlády dotknutých krajín o presunoch pravdepodobne informované nebudú. Zatiaľ nie je jasné, či kapacity Guantánama tento krok zvládnu.

Zariadenie je známe ako bývalé väzenie pre podozrivých teroristov a ďalších zajatých na bojiskách po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Dokument, do ktorého citovaný portál nahliadol, potvrdzuje, že základňa nie je naplnená.

(max)

  |  

Irán popravil muža za účasť na protestoch v roku 2022, neziskovky hovoria o mučení

V Iráne v stredu ráno popravili Abbása Kúrkúrího, ktorého odsúdili v súvislosti s masovými protivládnymi protestmi spred troch rokov.

Podľa iránskych médií mal byť Kúrkúrí hlavným podnecovateľom nepokojov v meste Íze a bol obvinený z usmrtenia viacerých ľudí vrátane desaťročného chlapca.

Matka chlapca však tvrdí, že za jeho smrť nesú zodpovednosť bezpečnostné zložky.

Rozsudok smrti, ktorý padol už v apríli 2023, vyvolal rozsiahlu kritiku doma i v zahraničí. Neziskovka Iránska organizácia pre ľudské práva tvrdí, že obvinený nemal prístup k nezávislému právnikovi a priznal sa pod nátlakom a mučením.

Kúrkúrí je už najmenej jedenástou osobou popravenou v súvislosti s protestmi, ktoré sa niesli v duchu sloganu "Žena, život, sloboda" a predstavovali najväčšie spoločenské nepokoje za posledné desaťročia.

Tie vypukli po úmrtí 22-ročnej Mahsy Amíníovej, údajne zadržanej za nesprávne nosenie hidžábu. Podľa svedkov ju vo väzbe zbila mravnostná polícia, aj keď oficiálne verzie hovoria o infarkte.

(tasr, dpa, max)