Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zasadil úder iránskemu jadrovému zariadeniu v Isfaháne

Izraelská armáda v nedeľu oznámila, že zasiahla jadrové zariadenie v iránskom meste Isfahán. Informáciu zverejnil vojenský hovorca na platforme X, no nešpecifikoval presný čas útoku.

Podľa ďalších vyjadrení izraelských predstaviteľov boli v sobotu večer cielené údery vedené na približne 80 cieľov v Teheráne vrátane dvojúčelových (dual-use) palivových lokalít slúžiacich na vojenské a jadrové účely.

Izrael údajne v Jemene zasiahol aj náčelníka štábu húsijských milícií podporovaných Iránom a má ešte rozsiahly zoznam cieľov na iránskom území. Dĺžku pokračujúcich náletov hovorca odmietol komentovať, hoci predchádzajúce správy hovorili o 14-dňovej operácii.

Iránska vláda reagovala výzvou obyvateľom, aby v prípade potreby vyhľadali úkryt v mešitách, školách alebo v metre. Zároveň uistila, že zásobovanie potravinami, liekmi a palivom je stabilné.

Izrael tiež obvinil Teherán z úmyselného útočenia na civilistov, pričom odmietol tvrdenia o „nepresných zásahoch“. Napätie medzi oboma krajinami naďalej eskaluje.

(reuters, sab)

  |  

Karas: KDH nepodporí zmenu ústavy, ak neprejdú jeho pozmeňujúce návrhy

KDH nepodporí návrh novely Ústavy SR, ak neprejdú jeho pozmeňujúce návrhy. Podporí ju však, ak do nej nepridajú na poslednú chvíľu žiadne „prílepky“. V nedeľnej diskusnej relácii Politika 24 na Joj 24 to uviedol podpredseda KDH Viliam Karas.

Doplnil, že KDH nepodporí ani návrh Hlasu o zrušení jedného volebného obvodu. Karas uviedol, že väčšina textu novely Ústavy je z diele KDH. Zároveň deklaroval, že kresťanskí demokrati neprestanú byť ani po hlasovaní o novele ústavy tvrdou opozičnou stranou.

Rozhodnutie poslanca Františka Mikloška (KDH) nehlasovať za novelu Ústavy SR Karas rešpektuje. Poznamenal však, že mnoho konzervatívnych osobností je za novelu ústavy.

V prípade kritiky opozície na to, že sa KDH podieľa na novele ústavy s vládnou koalíciou Karas potvrdil, že KDH je pripravené robiť konštruktívnu opozíciu. Podpredseda hnutia podľa svojich slov rešpektuje volebné programy SaS aj PS a požiadal ich, aby sa nesnažili meniť program KDH.

V prípade budúcej spolupráce Karas nepreferuje žiadnu z opozičných strán. Tvrdí, že so všetkými vedú konštruktívny dialóg. „Dnes je krajina spravovaná nesprávne,“ zhodnotil a potvrdil, že KDH má do budúcna absolútnu ambíciu mať premiérsky post.

(tasr)

  |  

Fico v Bruseli robí jednu politiku a doma druhú, vraví Dubéci

Šéf poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martin Dubéci v nedeľu vyhlásil, že premiér Robert Fico (Smer) podporil posledné tri balíky protiruských sankcií v Rade EÚ v Bruseli. V relácii televízie TA3 V politike pripomenul, že tak funguje od roku 2016, keď „pre domáce publikum hovorí niečo iné“.

Diskusného kolegu Andreja Danka (SNS) opísal ako „pomocníka opozície“. „Ja keď idem do nedeľnej relácie s pánom Dankom, ja ani nemusím nič hovoriť, on zvládne kritiku koalície aj sám,“ vyhlásil s tým, že najmenšia koaličná strana pričasto mení svoj postoj v podpore vládnych návrhov.

Šéf národniarov reagoval, že konkrétne pri téme transakčnej dane konsolidáciu verejných financií podporil pre zachovanie jednoty koalície. „Mne stále ide o to, aby táto vláda dovládla,“ povedal s tým, že SNS už predložila návrh novely, ktorý má od septembra transakčnú daň zrušiť.

Dubéci tiež vyhlásil, že novela Ústavy SR v otázke biologických faktov „nikomu nepomôže“ a poslanci „by sa mali snažiť ľuďom život zlepšovať“. Zakotvenie národnej identity a suverenity považuje za „omnoho väčší problém“, pričom upozornil na rozdielnu silu slovenského a európskeho práva.

Ivan Štefunko bol členom mládežníckej organizácie Smeru, šéf PS Michal Šimečka začínal ako poslanecký asistent exposlanca Smeru Borisa Zalu, a viacerí členovia Progresívneho Slovenska začínali v ľavicových vládach, pripomenul Danko. „A teraz sa od nich dištancujete?“ obrátil sa na Dubéciho. Neskôr dodal, že PS pre Slovensko „nie je alternatívou“.

(ta3, sab)

  |  

Francúzskemu exprezidentovi Sarkozymu odňali štátne vyznamenanie

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol zbavený Rádu čestnej légie, najvyššieho francúzskeho štátneho vyznamenania, po tom, čo ho vlani odsúdili za korupciu a zneužívanie vplyvu. Vyplýva to z dekrétu zverejneného v nedeľnom vydaní úradného vestníka.

Sarkozy, ktorý stál na čele Francúzska v rokoch 2007 až 2012, čelí súdnym sporom už viac ako desaťročie. Najvyšší súd minulý rok potvrdil jeho rozsudok, ktorým bol odsúdený na jeden rok domáceho väzenia s elektronickým monitorovaním – vôbec prvý takýto trest pre bývalú francúzsku hlavu štátu.

V rovnakom období odvolací súd potvrdil aj jeho ďalšie odsúdenie za nelegálne financovanie prezidentskej kampane v neúspešnej snahe o znovuzvolenie v roku 2012. Strata vyznamenania bola očakávaným dôsledkom podľa pravidiel Rádu čestnej légie.

(reuters, sab)

  |  

Rusko hlási dobytie dediny Malynivka v Doneckej oblasti

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho sily „oslobodili“ dedinu Malynivka na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na oficiálne vyhlásenie rezortu.

Dedina, ktorú Rusko označuje názvom Uľjanovka, leží v regióne, ktorý je už dlhodobo epicentrom ťažkých bojov medzi ruskými a ukrajinskými silami. Agentúra Reuters zatiaľ nemohla nezávisle overiť aktuálnu situáciu na bojisku.

Dobytie Malynivky je súčasťou pokračujúcich ofenzívnych operácií, ktorými sa ruská armáda snaží posilniť svoje pozície na východnom fronte. Ukrajinská strana sa k tejto správe doposiaľ nevyjadrila.

(reuters, sab)

  |  

Napätie v rokovaniach. USA a Čína sa nedohodli na vývozných obmedzeniach

Obnovené obchodné prímerie medzi USA a Čínou, dohodnuté minulý týždeň v Londýne, neodstránilo zásadné sporné body v oblasti vývozných obmedzení viazaných na národnú bezpečnosť.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa Čína nezaviazala k uvoľneniu vývozu špeciálnych vzácnych zemín potrebných pre americký vojenský priemysel, zatiaľ čo USA naďalej obmedzujú export pokročilých AI čipov do Číny.

Čínski vyjednávači podmienili pokrok v oblasti vývozných licencií pre vojenské magnety ochotou Washingtonu zmierniť AI reštrikcie. USA však odmietli akýkoľvek „quid pro quo“ prístup, potvrdil minister financií Scott Bessent.

Napriek niektorým pozitívnym signálom – vrátane udelenia licencií nevojenským firmám a vytvorenia „zeleného kanála“ – sa spor o kritické suroviny, ako je samárium, pre vojenské účely, neposunul.

Washington zvažuje predĺženie existujúcich ciel na čínske výrobky o ďalších 90 dní. Odborníci považujú úplnú dohodu do 10. augusta, keď vyprší súčasná zmluva z Ženevy, za nepravdepodobnú. Dominancia Číny vo výrobe a spracovaní vzácnych zemín zostáva kľúčovým nástrojom jej vyjednávacej sily.

(reuters, sab)