Preskočiť na obsah
  |  

Macron navštívil Grónsko, chce vyslať signál proti americkému tlaku

Emmanuel Macron ako prvý zahraničný líder navštívil Grónsko po tom, čo Donald Trump opakovane deklaroval záujem USA o jeho anexiu. Táto cesta, iniciovaná pozvaním zo strany Dánska a Grónska, má symbolicky demonštrovať európsku solidaritu a odmietnutie "predátorského" prístupu zo strany Washingtonu.

Vyhlásil, že takéto ambície nie sú vhodné medzi spojencami a že Grónsku má byť garantovaná územná celistvosť.

V sprievode dánskej premiérky Mette Frederiksenovej a grónskeho premiéra Jens-Frederika Nielsena diskutoval o klimatických výzvach, ekonomickom rozvoji, vzdelávaní a surovinovej bezpečnosti.

Elyzejský palác označil návštevu za príležitosť posilniť spoluprácu a európsku suverenitu v Arktíde. Macron týmto krokom posilnil postoj EÚ voči snahám USA získať kontrolu nad ostrovom, ktorý je síce mimo Únie, no má čoraz väčší geopolitický význam.

Dánska premiérka Frederiksenová sa už predtým viackrát stretla s Macronom a posilnila spoluprácu objednávkou francúzskych rakiet. Podľa expertov chce Dánsko cez Francúzsko signalizovať tvrdší postoj voči USA a zároveň sa viac priblížiť vízii autonómnejšej Európy, ktorú Paríž dlhodobo presadzuje.

(reuters, tasr, lipa)

  |  

Turecko a Rusko diskutovali o konflikte medzi Izraelom a Iránom

Turecký minister zahraničia Hakan Fidan telefonicky rokoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom o narastajúcom napätí medzi Izraelom a Iránom. Informoval o tom v nedeľu zdroj z tureckého rezortu diplomacie.

Fidan označil situáciu za „znepokojujúcu“ a zdôraznil, že jedinou cestou k ukončeniu konfliktu i predchádzaniu jadrovému sporu je diplomatické riešenie. Ankara v posledných dňoch opakovane vyzýva všetky strany na zdržanlivosť a zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce pri hľadaní mierového východiska.

Turecko sa v minulosti snažilo vystupovať ako sprostredkovateľ v regionálnych krízach a zároveň udržiava kontakty s Teheránom aj Tel Avivom. Lavrov podľa dostupných informácií na výzvu reagoval opatrne, no obe strany sa zhodli na potrebe ďalšej komunikácie o vývoji situácie na Blízkom východe.

(reuters, sab)

  |  

Británia posiela stíhačky na Blízky východ, nevylučuje podporu Izraelu

Británia v nedeľu vyslala ďalšie vojenské lietadlá na Blízky východ, primárne na ochranu svojich základní a personálu, no zároveň nevylúčila prípadnú podporu Izraelu v prebiehajúcom konflikte s Iránom. Potvrdila to britská ministerka financií Rachel Reevesová pre televíziu Sky News.

„Ide o preventívny krok,“ uviedla Reevesová s tým, že rozhodnutie posilniť prítomnosť v regióne je zamerané na ochranu britských záujmov, no zároveň má potenciál podporiť spojencov. Na otázku, či by Británia pomohla Izraelu, odpovedala: „V minulosti sme Izrael podporili, keď naň mierili raketové útoky.“

V noci na nedeľu si Izrael a Irán vymenili ďalšie údery. Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že doterajšie útoky Izraela sú len začiatkom toho, čo má Irán ešte očakávať.

Británia sa minulý rok aktívne zapojila do obrany Izraela pred iránskymi dronmi. V apríli britské lietadlá zničili niekoľko bezpilotných strojov smerujúcich k izraelskému územiu, hoci stíhačky priamo nezasiahli žiadny cieľ.

Vzťahy medzi Britániou a Izraelom sú však napäté pre izraelské kroky v Pásme Gazy. Londýn minulý týždeň uvalil sankcie na dvoch izraelských ministrov – Itamara Ben-Gvira a Bezalela Smotriča – pre podnecovanie násilia voči Palestínčanom. Izrael označil rozhodnutie za „poburujúce“.

Britské ministerstvo zahraničia v nedeľu aktualizovalo cestovné odporúčanie a vyzvalo občanov, aby necestovali do Izraela vôbec. V piatok ešte platilo varovanie len pred nevyhnutnými cestami.

(reuters, sab)

  |  

Izrael ponecháva vzdušný priestor uzavretý už tretí deň pre hrozbu útokov

Izrael v nedeľu oznámil, že jeho vzdušný priestor zostane uzavretý pre civilnú leteckú dopravu už tretí deň po sebe. Opatrenie nasleduje po dvoch nočných vlnách útokov z Iránu, ktoré boli reakciou na izraelskú vojenskú operáciu zameranú na iránskych predstaviteľov, vedcov a jadrové zariadenia.

„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a na základe odporúčaní bezpečnostných orgánov zostáva izraelský vzdušný priestor zatvorený,“ uviedli ministerstvá dopravy a zahraničia v spoločnom vyhlásení.

Izraelské médiá informovali, že tisíce občanov uviazli v zahraničí po tom, ako Tel Aviv v piatok spustil rozsiahlu vojenskú operáciu. Irán následne odpovedal vypálením stoviek balistických rakiet, čo si podľa oficiálnych údajov vyžiadalo najmenej 13 obetí vrátane troch detí a zničilo viacero obytných budov.

Medzinárodné letisko Bena Guriona zostáva naďalej zatvorené, pričom oznámenie o jeho otvorení má prísť s minimálne šesťhodinovým predstihom. Pozemné hraničné priechody s Jordánskom a Egyptom ostávajú zatiaľ otvorené.

(afp, tasr, sab)

  |  

Irán zadržal dvoch podozrivých z väzieb na Mosad, súvisia s útokom na jadrové ciele

Iránska polícia zadržala dve podozrivé osoby údajne napojené na izraelskú rozviedku Mosad, informovali v nedeľu miestne médiá. Podľa agentúry Tasnim ide o členov „teroristického tímu“, ktorí sa mali podieľať na výrobe bômb, výbušnín a sofistikovaných nástražných zariadení.

Zadržania prichádzajú krátko po tom, čo Izrael podľa portálu Times of Israel uskutočnil premyslenú operáciu zameranú na iránsky jadrový a raketový program. Izraelské sily údajne pašovali na iránske územie drony a presné zbraňové systémy, pričom na operácii sa podieľal aj Mosad.

Mosad mal podľa nemenovaného zdroja zriadiť tajnú základňu bezpilotných lietadiel v blízkosti Teheránu. Drony v noci na piatok zasiahli raketové systémy zem-zem namierené na Izrael.

Tel Aviv mal do Iránu tiež prepašovať vozidlá so zbraňovými systémami, ktoré dočasne vyradili tamojšiu protivzdušnú obranu a umožnili izraelskému letectvu voľný prelet nad krajinou.

(toi, afp, tasr, sab)

  |  

FT: Budova Boeingu v Kyjeve vážne poškodená pri ruskom nálete, prevádzka pokračuje

Budova, ktorú v Kyjeve využíva spoločnosť Boeing, bola vážne poškodená počas nedávneho masívneho ruského leteckého útoku, informoval v nedeľu britský denník Financial Times. Správa sa opiera o výpovede šiestich osôb oboznámených s incidentom a fotografie, ktoré redakcia videla.

Podľa ukrajinského letectva zaútočilo Rusko začiatkom minulého týždňa na Kyjev a iné časti Ukrajiny pomocou 315 dronov a siedmich rakiet. Budova Boeingu bola zasiahnutá počas útoku v noci na nedeľu. Informáciu potvrdili dvaja zamestnanci Boeingu, traja ukrajinskí predstavitelia a šéf Americkej obchodnej komory na Ukrajine.

Napriek škodám na budove nedošlo podľa Boeingu k prerušeniu prevádzky. „Nebola zaznamenaná žiadna operačná výluka,“ uviedol Andrij Koriagin, zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti na Ukrajine.

Boeing zamestnáva v krajine viac než tisíc ľudí. Žiadny zo zamestnancov podľa dostupných informácií neutrpel zranenia. Spoločnosť odmietla incident ďalej komentovať.

(reuters, sab)