Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Iráne vlani popravili rekordných 975 ľudí, OSN žiada okamžité zastavenie

Popravy v Iráne dosiahli v roku 2024 alarmujúci rekord. OSN eviduje minimálne 975 vykonaných trestov smrti, čo je najviac za posledné desaťročie. Podľa OSN až 52 percent týchto trestov smrti súviselo s drogovou trestnou činnosťou, 43 percent s vraždou.

Významný podiel medzi popravenými tvorili ženy. Najmenej 31, pričom viaceré z nich boli odsúdené za vraždu partnera v kontexte domáceho násilia alebo nútených manželstiev.

Popravy sa dotkli aj politických disidentov a etnických menšín, najmä Kurdov a Balúčov. Vo verejných správach sa spomína aj mučenie, nespravodlivé procesy a porušovanie slobody prejavu. Stíhaných bolo najmenej 125 novinárov.

Zástupkyňa vysokého komisára OSN Nadá Nášifová vyzvala Irán na okamžité zastavenie popráv a začatie diplomatických rokovaní v súvislosti s konfliktom s Izraelom. Zároveň kritizovala Teherán za neochotu spolupracovať s medzinárodnými vyšetrovateľmi.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA zvažujú útok na Irán, Trump čaká na rozhodnutie o jadrovom programe

Spojené štáty zvažujú možný útok na Irán, ktorý by sa podľa zdrojov agentúry Bloomberg mohol uskutočniť už počas víkendu. Hoci situácia zostáva neistá, prezident Trump naznačil, že rozhodnutie ešte nepadlo, pripustil však, že sa prikláňa k vojenskej možnosti, ak sa Teherán nevzdá jadrového programu.

Medzičasom izraelská armáda podnikla nálety na ciele v Iráne, vrátane okolia Teheránu a miest, kde sa nachádzajú jadrové zariadenia. Obyvateľov miest Arák a Chondáb vyzvala na evakuáciu.

Spojené štáty zároveň z preventívnych dôvodov stiahli niektoré lietadlá a lode zo základní v Bahrajne a Katare. Tieto kroky signalizujú zvýšenú pohotovosť a obavy z iránskej odvety.

Celé dianie nadväzuje na dlhodobé napätie, ktoré vyvrcholilo po odstúpení USA od jadrovej dohody v roku 2018.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA opäť vydávajú študentské víza, podmienkou je verejný profil na sociálnej sieti

Spojené štáty obnovili možnosť podávania žiadostí o študentské víza, no zavádzajú nový, kontroverzný krok: zahraniční študenti musia mať verejné profily na sociálnych sieťach, ktoré budú slúžiť ako podklad na preverenie ich postojov voči USA.

Ako vyplýva z usmernenia ministerstva zahraničných vecí, príspevky s náznakom nepriateľstva voči americkým hodnotám môžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti. Neochota zverejniť účet zas môže vzbudiť podozrenie z obchádzania pravidiel.

Ide o pokračovanie prísnej imigračnej politiky Trumpovej vlády, ktorá už skôr zrušila víza tisíckam študentov, vrátane tých, ktorí sa dopustili len drobných priestupkov. Zároveň chcela obmedziť počet zahraničných študentov na elitných školách.

Vláda tiež tlačí na 36 krajín, aby sprísnili kontroly cestujúcich, inak ich občania môžu prísť o vstup do USA.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Putin je ochotný stretnúť sa so Zelenským, ale až pri finálnych rokovaniach

Vladimir Putin deklaroval, že je ochotný rokovať so Zelenským, no iba v prípade, že by išlo o finálnu fázu mierových rozhovorov.

Na stretnutí s medzinárodnými novinármi v Petrohrade zdôraznil, že Rusko nemá problém s kýmkoľvek, koho Ukrajina poverí rokovaniami, hoci súčasne spochybnil Zelenského legitimitu.

Kľúčovým podľa neho zostáva, aby mier podpísali legitímne autority, inak hrozí, že dohoda padne. Putin tvrdí, že ruská armáda má strategickú výhodu na fronte. Skonštatoval tiež, že ak sa Rusku nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami.

Podporil aj priame rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré prebiehajú s pomocou Turecka. Kriticky sa vyjadril k prípadnému dodaniu rakiet Taurus z Nemecka, čo by podľa neho úplne zničilo vzťahy medzi Berlínom a Moskvou.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

V Ženeve sa chystajú rokovania s Iránom, EÚ chce záruky o civilnom jadre

V Ženeve sa v piatok uskutočnia rokovania medzi ministrami zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie a iránskym diplomatom Abbásom Arákčím.

Stretnutie je súčasťou snahy Západu, vrátane USA, presvedčiť Teherán, že jeho jadrový program musí mať výlučne civilný charakter. Rokovaniam predchádza koordinácia s EÚ pod vedením Kaji Kallasovej.

Situáciu však komplikujú rozpory medzi oficiálnou iránskou líniou a vyjadreniami Arákčího, ktorý chce rokovať aj s Donaldom Trumpom a to o prímerí s Izraelom, čo najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí ostro odmietol.

Napätie ďalej eskalovalo, keď Trump naznačil možný útok na iránske jadrové zariadenia, pričom cieľom by mohol byť podzemný závod Fordú. Podľa Arákčího by konflikt mohol ukončiť jednoduchý Trumpov telefonát izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Spojené štáty čaká rozhodovanie o osude ortuti vo vakcínach a vakcíne MMRV

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy ml. vymenoval novú skupinu poradcov pre očkovanie. Tá bude o týždeň rozhodovať o odporúčaniach pre vakcíny obsahujúce thimerosal – konzervačnú látku na báze ortuti – a o použití kombinovanej vakcíny MMRV u detí.

Výbor sa má zaoberať aj odporúčaniami pre očkovanie proti chrípke a respiračnému syncyciálnemu vírusu.

Vakcína MMRV od Mercku, ktorá kombinuje ochranu proti osýpkam, mumpsu, rubeole a ovčím kiahňam, by mohla byť podľa nových odporúčaní uprednostnená pred samostatnými dávkami u detí mladších ako päť rokov.

Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb i vedecká komunita dlhodobo tvrdia, že thimerosal je bezpečný.

Podľa ich údajov spôsobuje len mierne lokálne reakcie. Noel Brewer, jeden z prepustených expertov - ktorí dosiaľ plnili účel novozriadeného výboru -, varuje pred snahou prepisovať vedecký konsenzus.

Kennedy už desaťročia prejavuje pochybnosti o bezpečnosti a účinnosti vakcín. Dlhodobo tiež propaguje negovanú súvislosť medzi vakcínami a autizmom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.