Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Azerbajdžane odsúdili sedem novinárov, tresty siahajú až do deviatich rokov

Azerbajdžanský súd odsúdil sedem novinárov a pracovníkov nezávislých médií na tresty odňatia slobody do deviatich rokov.

Medzi nimi sú zamestnanci Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), Abzas Media a agentúry Turan.

Odsúdení čelili obvineniam z pašovania peňazí, prania špinavých peňazí, daňových únikov a nelegálneho podnikania.

Obhajcovia a ľudskoprávne organizácie považujú rozsudky za politicky motivované a založené na pochybných dôkazoch – kľúčová výpoveď jedného z obžalovaných bola údajne vynútená.

Najvyšší trest deväť rokov dostali Farid Mehralizada, Ulvi Hasanli, Sevinc Vagifgizi a Hafiz Babaly.

Ďalšie tresty v rozmedzí od sedem a pol do ôsmich rokov dostali tri novinárky vrátane prekladateľa Mohammada Kekalova.

Amnesty International a Reportéri bez hraníc kritizujú rastúci tlak na médiá v krajine, kde bolo od roku 2023 podľa údajov uväznených už 29 novinárov.

Prezident Ilham Alijev čelí dlhodobej kritike za potláčanie slobody tlače.

(tasr, red)

Minúta  |  

Leyenová čelí kríze, liberáli a socialisti hrozia stiahnutím podpory

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí politickému tlaku po tom, čo liberálna frakcia Renew Europe a socialisti pohrozili stiahnutím podpory. Téme sa venuje portál Politico.

Dôvodom je stiahnutie návrhu Green Claims smernice, ktorá mala upraviť pravidlá proti takzvanému greenwashingu.

O tento krok požiadala frakcia Európska ľudová strana (EPP), ku ktorej von der Leyenová patrí, a podporila ho aj pravica vrátane skupiny Marine Le Penovej a Viktora Orbána.

Kritici varujú, že Komisia tým obchádza legislatívny proces a porušuje neformálnu dohodu proeurópskej väčšiny.

Socialisti aj liberáli zvažujú, že prestanú podporovať návrhy Komisie aj jej predsedníčku osobne.

Situáciu ďalej komplikuje takzvaná aféra PfizerGate – prípad odmietnutia zverejnenia SMS komunikácie medzi von der Leyenovou a šéfom firmy Pfizer počas pandémie.

Frakcia EPP rozhodnutie obhajuje s tým, že návrh by nadmerne zaťažoval podniky. Komisia tvrdí, že cieľom je zníženie byrokracie, pričom boj proti greenwashingu ostáva prioritou.

(red)

Minúta  |  

Hlas volí predsedníctvo, KDH rieši ústavné zmeny, SNS má snem v Nitre

Tri parlamentné strany – Hlas, SNS a KDH – sa cez víkend stretnú na svojich snemoch či rokovaniach.

Hlas si na sneme v Poprade volí nové predsedníctvo. Kandidujú Branislav Ondruš a Lukáš Pellegrini, končiť má Ján Ferenčák.

Predsedovi Hlasu Matúšovi Šutajovi Eštokovi ani viacerým ďalším členom predsedníctva a podpredsedom sa podľa vyjadrenia strany ešte mandát nekončí.

SNS usporiada 30. snem v Nitre, jeho program zatiaľ neoznámila. Národniari sa stretnú v priestoroch výstaviska Agrokomplex.

V Bratislave zasadne rada KDH, ktorá má diskutovať o pripravovanej zmene Ústavy SR. KDH presadilo viaceré kultúrno-etické požiadavky do pozmeňujúceho návrhu, ktorý parlament už schválil, no zatiaľ o ňom nebolo definitívne hlasované.

František Mikloško a František Majerský avizovali, že návrh nepodporia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Polícia v iránskej provincii Kóm zatýkala pre podozrenie zo špionáže

Iránska polícia v provincii Kóm zadržala 22 osôb podozrivých z väzieb na izraelské špionážne služby.

Zadržania sa podľa agentúry Fars uskutočnili od 13. júna – v noci na tento deň totiž Izrael podnikol rozsiahly útok na Irán, ktorý odvtedy opakovane odpovedá.

Polícia tvrdí, že osoby boli obvinené nielen z kontaktov s izraelskými tajnými službami, ale aj zo znepokojovania verejnosti a podpory „zločineckého režimu“.

Podľa Izraela sú útoky zamerané na zničenie iránskeho jadrového programu, zatiaľ čo Teherán ich označuje za neoprávnené a tvrdí, že jeho jadrové aktivity majú výlučne mierový charakter.

Obe strany v posledných dňoch oznámili viaceré zatknutia pre údajné špionážne aktivity.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump: Alianciu platíme takmer sami, spojenci majú dať päť percent HDP

Donald Trump vyzval členské krajiny NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Spojené štáty by podľa neho túto hranicu dosahovať nemuseli, pretože už teraz znášajú väčšinu nákladov.

„Nemyslím, že my by sme mali, ale krajiny NATO určite áno,“ vyhlásil pred budúcotýždňovým samitom v Haagu.

Trump zdôraznil, že NATO podporujú Spojené štáty už veľmi dlho a „v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov“, preto podľa neho nie je dôvod, aby Američania napĺňali nový cieľ.

Obvinil niektoré členské krajiny, že sa roky „priživovali“ na americkej ochrane. Zvlášť ostro skritizoval Španielsko a Kanadu – Madrid označil za krajinu, ktorá „vždy platila veľmi málo“ a dodal, že „NATO sa s tým bude musieť vyrovnať“.

V prípade Kanady uviedol, že ide o „takmer najnižšieho prispievateľa“ a priznal, že jej stratégia spoliehať sa na Spojené štáty „do veľkej miery fungovala“.

Španielsky premiér Pedro Sánchez medzičasom v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Rutteovi oznámil, že Madrid nesúhlasí s navrhovaným päťpercentným cieľom.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán a Izrael si vymenili útoky, nad Tel Avivom zúrili nočné výbuchy

Irán a Izrael si v sobotu nadránom vymenili ďalšie útoky. Izrael podľa iránskych médií zasiahol jadrové zariadenie v Isfaháne aj obytnú budovu v Qome, kde zahynul 16-ročný mladík.

Tel Aviv uviedol, že ciele boli raketové sklady a odpaľovacie infraštruktúry.

Irán reagoval palbou piatich balistických rakiet, ktoré však izraelská obrana zachytila – sirény zazneli v Tel Avive, na západnom brehu aj na juhu krajiny.

Explózie nad mestom boli viditeľné a hlásené boli aj požiare spôsobené troskami zachytených striel. V Izraeli zatiaľ nie sú hlásené obete.

Napätie sa vyhrotilo krátko po tom, ako Teherán odmietol ďalšie jadrové rokovania pod hrozbou útokov.

Zatiaľ čo Európa sa snaží udržať dialóg, vojenské údery pokračujú.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok kritizoval rozsah izraelskej vojenskej akcie, ktorá sa zamerala nielen na jadrové a balistické zariadenia.

Varoval Izrael, že samotná vojenská akcia nebude dostatočná na zničenie iránskeho jadrového programu.

„Existujú zariadenia, ktoré sú mimoriadne dobre chránené, nevieme presne, kde sa nachádza urán obohatený na 60 percent,“ uviedol Macron.

(reuters, tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.