Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tisíce ľudí oslavovali slnovrat pri pamiatke Stonehenge v južnom Anglicku

Tisíce ľudí privítali v sobotu východ slnka pri Stonehenge, aby oslávili letný slnovrat – najdlhší deň roka na severnej pologuli.

Táto udalosť je jednou z mála príležitostí, keď sa verejnosť môže priblížiť k slávnej neolitickej pamiatke v grófstve Wiltshire. Nachádza sa 13 kilometrov od Salisbury.

Stonehenge je zapísaný na zozname UNESCO a podľa archeológov bol v minulosti využívaný na náboženské, politické či obradné účely.

Kruhová stavba s priemerom 30 metrov bola postavená v troch etapách medzi rokmi 3 000 až 1 600 pred naším letopočtom.

Ľudia v období neolitu sa stali poľnohospodármi a striedanie ročných období ich inšpirovalo k tomu, že 25-tonové balvany postavili podľa pohybu Slnka.

Stonehenge je aj dnes symbolom britskej kultúry a každoročne láka množstvo turistov – aj napriek častým dopravným zápcham.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael zlikvidoval veliteľa palestínskej divízie Revolučných gárd

Izraelská armáda potvrdila zabitie Sajída Izádího, vysokopostaveného veliteľa palestínskej divízie iránskych Revolučných gárd, počas leteckého útoku na mesto Kóm.

Izádí podľa Izraela zodpovedal za vojenskú koordináciu medzi Iránom, Hamasom a Revolučnými gardami, pričom bol jedným zo strojcov útoku zo 7. októbra 2023.

V rámci vojny riadil sily Hamasu v Libanone a mal obnoviť jeho vojenské štruktúry v Gaze.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac zásah označil za úspech tajných služieb a letectva. Zdroje uviedli, že cieľom bol Izádího bezpečný dom, iránske médiá však informovali aj o civilných obetiach vrátane 16-ročného dievčaťa.

Palestínske brigády al-Kuds, v rámci ktorých Izádí pôsobil, sú priamo podriadené ajatolláhovi Alímu Hosejnímu Chameneímu a vykonávajú zahraničné operácie z poverenia Revolučných gárd.

Mesto Kóm leží neďaleko kľúčového jadrového zariadenia Fordó, ktoré patrí medzi hlavné strategické ciele Izraela.

(tasr, red)

Minúta  |  

Propalestínsky aktivista čelil deportácii, sudca rozhodol v jeho prospech

Americký federálny sudca Michael Farbiarz nariadil prepustenie propalestínskeho aktivistu Mahmúda Chálila, ktorý bol od marca zadržiavaný v imigračnom detenčnom centre.

Chálil sa stal výraznou tvárou protestov proti izraelskej vojenskej operácii v Pásme Gazy.

Sudca označil jeho ďalšie zadržiavanie za neodôvodnené a neštandardné, keďže Chálil nepredstavuje riziko úteku ani hrozbu pre spoločnosť.

Aktivistovi bude vrátená zelená karta, môže cestovať v rámci USA, no nie do zahraničia.

Administratíva Donalda Trumpa ho chcela deportovať pre údajnú lož v imigračnej žiadosti. Chálil to popiera.

Vláda ho označila za hrozbu pre zahraničnú politiku USA, minister zahraničia Marco Rubio žiadal jeho vyhostenie.

Sudca však súhlasil s tvrdením obhajoby, že bol zadržaný pre svoje politické názory a bolo mu bránené uplatniť si právo na slobodu prejavu a riadny proces.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Azerbajdžane odsúdili sedem novinárov, tresty siahajú až do deviatich rokov

Azerbajdžanský súd odsúdil sedem novinárov a pracovníkov nezávislých médií na tresty odňatia slobody do deviatich rokov.

Medzi nimi sú zamestnanci Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), Abzas Media a agentúry Turan.

Odsúdení čelili obvineniam z pašovania peňazí, prania špinavých peňazí, daňových únikov a nelegálneho podnikania.

Obhajcovia a ľudskoprávne organizácie považujú rozsudky za politicky motivované a založené na pochybných dôkazoch – kľúčová výpoveď jedného z obžalovaných bola údajne vynútená.

Najvyšší trest deväť rokov dostali Farid Mehralizada, Ulvi Hasanli, Sevinc Vagifgizi a Hafiz Babaly.

Ďalšie tresty v rozmedzí od sedem a pol do ôsmich rokov dostali tri novinárky vrátane prekladateľa Mohammada Kekalova.

Amnesty International a Reportéri bez hraníc kritizujú rastúci tlak na médiá v krajine, kde bolo od roku 2023 podľa údajov uväznených už 29 novinárov.

Prezident Ilham Alijev čelí dlhodobej kritike za potláčanie slobody tlače.

(tasr, red)

Minúta  |  

Leyenová čelí kríze, liberáli a socialisti hrozia stiahnutím podpory

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí politickému tlaku po tom, čo liberálna frakcia Renew Europe a socialisti pohrozili stiahnutím podpory. Téme sa venuje portál Politico.

Dôvodom je stiahnutie návrhu Green Claims smernice, ktorá mala upraviť pravidlá proti takzvanému greenwashingu.

O tento krok požiadala frakcia Európska ľudová strana (EPP), ku ktorej von der Leyenová patrí, a podporila ho aj pravica vrátane skupiny Marine Le Penovej a Viktora Orbána.

Kritici varujú, že Komisia tým obchádza legislatívny proces a porušuje neformálnu dohodu proeurópskej väčšiny.

Socialisti aj liberáli zvažujú, že prestanú podporovať návrhy Komisie aj jej predsedníčku osobne.

Situáciu ďalej komplikuje takzvaná aféra PfizerGate – prípad odmietnutia zverejnenia SMS komunikácie medzi von der Leyenovou a šéfom firmy Pfizer počas pandémie.

Frakcia EPP rozhodnutie obhajuje s tým, že návrh by nadmerne zaťažoval podniky. Komisia tvrdí, že cieľom je zníženie byrokracie, pričom boj proti greenwashingu ostáva prioritou.

(red)

Minúta  |  

Hlas volí predsedníctvo, KDH rieši ústavné zmeny, SNS má snem v Nitre

Tri parlamentné strany – Hlas, SNS a KDH – sa cez víkend stretnú na svojich snemoch či rokovaniach.

Hlas si na sneme v Poprade volí nové predsedníctvo. Kandidujú Branislav Ondruš a Lukáš Pellegrini, končiť má Ján Ferenčák.

Predsedovi Hlasu Matúšovi Šutajovi Eštokovi ani viacerým ďalším členom predsedníctva a podpredsedom sa podľa vyjadrenia strany ešte mandát nekončí.

SNS usporiada 30. snem v Nitre, jeho program zatiaľ neoznámila. Národniari sa stretnú v priestoroch výstaviska Agrokomplex.

V Bratislave zasadne rada KDH, ktorá má diskutovať o pripravovanej zmene Ústavy SR. KDH presadilo viaceré kultúrno-etické požiadavky do pozmeňujúceho návrhu, ktorý parlament už schválil, no zatiaľ o ňom nebolo definitívne hlasované.

František Mikloško a František Majerský avizovali, že návrh nepodporia.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.