Preskočiť na obsah
  |  

USA rozšírili sankcie. Bessent: Irán musí stratiť prístup k technológiám

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila nové sankcie voči Iránu.

Opatrenia sa týkajú ôsmich subjektov, jednej osoby a jedného plavidla, ktoré sa podľa USA podieľali na dodávkach technológií pre iránsky zbrojný priemysel.

Podľa ministra financií Scotta Bessenta ide o úsilie zabrániť Iránu získať citlivé zariadenia pre vývoj balistických rakiet, dronov a asymetrických zbraní.

USA sa podľa neho zameriavajú aj na logistiku – sankcionované boli aj dve hongkonské lodné spoločnosti.

V samostatnom vyhlásení ministerstvo oznámilo sankcie voči jemenským húsíom, ktorých podporuje Irán.

Tieto opatrenia sa týkajú štyroch osôb, 12 subjektov a dvoch plavidiel zapojených do nelegálneho obchodu s ropou, ktorý slúži na financovanie militantných operácií.

(tasr, red)

  |  

Rekonštrukcia hotela Kyjev viazne, štát stále nerozhodol o pamiatke

Ministerstvo kultúry stále nerozhodlo, či budú hotel Kyjev a obchodný dom Prior v Bratislave vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Proces trvá už dva roky – hoci Pamiatkový úrad najprv v roku 2013 návrh odmietol, v roku 2023 názor zmenil.

Developer Lordship, ktorý je vlastníkom hotela od roku 2004, sa proti rozhodnutiu odvolal a tvrdí, že ide o „zmenu pravidiel počas hry“.

Deklaruje záujem o citlivú rekonštrukciu bez demolácie, avšak podľa neho legislatívna neistota brzdí projekt a spôsobuje materiálne škody.

Zámer má podporu magistrátu a súhlasí s územným plánom. Ministerstvo pripúšťa, že rozhodnutie by mohlo padnúť „v dohľadnej dobe“.

Hotel Kyjev, vysoký 65 metrov a s 19 podlažiami, postavili v roku 1973. Vlastníkom budovy je od roku 2004 spoločnosť Lordship.

V roku 2008 bola realitná kríza a pre nerentabilitu hotela ho musel vlastník zatvoriť v roku 2011.

(tasr, red)

  |  

Tisíce ľudí oslavovali slnovrat pri pamiatke Stonehenge v južnom Anglicku

Tisíce ľudí privítali v sobotu východ slnka pri Stonehenge, aby oslávili letný slnovrat – najdlhší deň roka na severnej pologuli.

Táto udalosť je jednou z mála príležitostí, keď sa verejnosť môže priblížiť k slávnej neolitickej pamiatke v grófstve Wiltshire. Nachádza sa 13 kilometrov od Salisbury.

Stonehenge je zapísaný na zozname UNESCO a podľa archeológov bol v minulosti využívaný na náboženské, politické či obradné účely.

Kruhová stavba s priemerom 30 metrov bola postavená v troch etapách medzi rokmi 3 000 až 1 600 pred naším letopočtom.

Ľudia v období neolitu sa stali poľnohospodármi a striedanie ročných období ich inšpirovalo k tomu, že 25-tonové balvany postavili podľa pohybu Slnka.

Stonehenge je aj dnes symbolom britskej kultúry a každoročne láka množstvo turistov – aj napriek častým dopravným zápcham.

(tasr, red)

  |  

Izrael zlikvidoval veliteľa palestínskej divízie Revolučných gárd

Izraelská armáda potvrdila zabitie Sajída Izádího, vysokopostaveného veliteľa palestínskej divízie iránskych Revolučných gárd, počas leteckého útoku na mesto Kóm.

Izádí podľa Izraela zodpovedal za vojenskú koordináciu medzi Iránom, Hamasom a Revolučnými gardami, pričom bol jedným zo strojcov útoku zo 7. októbra 2023.

V rámci vojny riadil sily Hamasu v Libanone a mal obnoviť jeho vojenské štruktúry v Gaze.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac zásah označil za úspech tajných služieb a letectva. Zdroje uviedli, že cieľom bol Izádího bezpečný dom, iránske médiá však informovali aj o civilných obetiach vrátane 16-ročného dievčaťa.

Palestínske brigády al-Kuds, v rámci ktorých Izádí pôsobil, sú priamo podriadené ajatolláhovi Alímu Hosejnímu Chameneímu a vykonávajú zahraničné operácie z poverenia Revolučných gárd.

Mesto Kóm leží neďaleko kľúčového jadrového zariadenia Fordó, ktoré patrí medzi hlavné strategické ciele Izraela.

(tasr, red)

  |  

Propalestínsky aktivista čelil deportácii, sudca rozhodol v jeho prospech

Americký federálny sudca Michael Farbiarz nariadil prepustenie propalestínskeho aktivistu Mahmúda Chálila, ktorý bol od marca zadržiavaný v imigračnom detenčnom centre.

Chálil sa stal výraznou tvárou protestov proti izraelskej vojenskej operácii v Pásme Gazy.

Sudca označil jeho ďalšie zadržiavanie za neodôvodnené a neštandardné, keďže Chálil nepredstavuje riziko úteku ani hrozbu pre spoločnosť.

Aktivistovi bude vrátená zelená karta, môže cestovať v rámci USA, no nie do zahraničia.

Administratíva Donalda Trumpa ho chcela deportovať pre údajnú lož v imigračnej žiadosti. Chálil to popiera.

Vláda ho označila za hrozbu pre zahraničnú politiku USA, minister zahraničia Marco Rubio žiadal jeho vyhostenie.

Sudca však súhlasil s tvrdením obhajoby, že bol zadržaný pre svoje politické názory a bolo mu bránené uplatniť si právo na slobodu prejavu a riadny proces.

(tasr, red)

  |  

V Azerbajdžane odsúdili sedem novinárov, tresty siahajú až do deviatich rokov

Azerbajdžanský súd odsúdil sedem novinárov a pracovníkov nezávislých médií na tresty odňatia slobody do deviatich rokov.

Medzi nimi sú zamestnanci Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), Abzas Media a agentúry Turan.

Odsúdení čelili obvineniam z pašovania peňazí, prania špinavých peňazí, daňových únikov a nelegálneho podnikania.

Obhajcovia a ľudskoprávne organizácie považujú rozsudky za politicky motivované a založené na pochybných dôkazoch – kľúčová výpoveď jedného z obžalovaných bola údajne vynútená.

Najvyšší trest deväť rokov dostali Farid Mehralizada, Ulvi Hasanli, Sevinc Vagifgizi a Hafiz Babaly.

Ďalšie tresty v rozmedzí od sedem a pol do ôsmich rokov dostali tri novinárky vrátane prekladateľa Mohammada Kekalova.

Amnesty International a Reportéri bez hraníc kritizujú rastúci tlak na médiá v krajine, kde bolo od roku 2023 podľa údajov uväznených už 29 novinárov.

Prezident Ilham Alijev čelí dlhodobej kritike za potláčanie slobody tlače.

(tasr, red)