Na záver svojho vyhlásenia v angličtine odkázal Donaldovi Trumpovi: „Pán Trump, hazardér, vy môžete začať túto vojnu, ale my budeme tí, ktorí ju ukončia.“
Zmena režimu
Prvý muž USA Donald Trump v nedeľu rozvíril debatu o americkej politike voči Iránu, keď na svojej sieti naznačil potrebu zmeny režimu v Teheráne.
„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).
Jeho komentár je však v ostrom kontraste s vyjadreniami ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý ešte v ten deň zdôraznil, že americké letecké útoky neboli zamerané na zmenu režimu.
Zatiaľ čo viceprezident James David Vance aj ďalší predstavitelia USA vyzývajú Irán na návrat k rokovaniam, rétorika prezidenta môže prehĺbiť napätie na Blízkom východe.
Podľa analytikov nie je jasné, či prezident len testuje reakcie protivníka, alebo ide o súčasť širšej stratégie.
Washington útočil na "jadrové srdce" Iránu
Provokačné vyjadrenia prišli po tom, čo Spojené štáty v noci na nedeľu letecky zaútočili na tri jadrové zariadenia vo Fordú, Natanze a Isfaháne. Dokopy odpálili 75 navádzaných striel, vrátane bômb určených na ničenie bunkrov a viac ako dve desiatky rakiet Tomahawk.
Útok bol najväčšou západnou vojenskou akciou proti tejto krajine od islamskej revolúcie v roku 1979.
Komerčné satelitné snímky naznačili, že útok USA na iránsku podzemnú jadrovú elektráreň Fordú vážne poškodil alebo zničil hlboko zakopané zariadenie a urán obohacujúce odstredivky. Podľa odborníkov zostáva rozsah škôd nejasný.
Washington však tvrdí, že víkendovými údermi zničil iránsky jadrový program. Trump uviedol, že „všetkým jadrovým zariadeniam v Iráne bola spôsobená monumentálna škoda“. „Najväčšia škoda sa udiala hlboko pod zemou. Trafili sme do čierneho!!!“ napísal na svojej platforme Truth Social.
Trump predtým vyzval Irán, aby sa zdržal akejkoľvek odvety, a povedal, že vláda „musí teraz uzavrieť mier“, inak budú „budúce útoky oveľa väčšie a omnoho jednoduchšie“.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyhlásila, že po amerických úderoch nezaznamenala žiadne zvýšenie úrovne žiarenia mimo týchto zariadení. Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi skonštatoval, že zatiaľ nie je možné odhadnúť škody spôsobené pod zemou.
Vysokopostavený iránsky zdroj povedal agentúre Reuters, že väčšinu vysoko obohateného uránu vo Fordú ešte pred útokom premiestnili. Reuters nemohol túto informáciu okamžite potvrdiť.
Teherán, ktorý popiera, že jeho jadrový program slúži na iné ako mierové účely, odpálil po americkom útoku salvu rakiet na Izrael, ktoré zranili desiatky ľudí a zničili budovy v Tel Avive.
Možná stopka rope
Islamský štát však zatiaľ nerealizoval svoje hlavné hrozby odvetných opatrení: útoky na americké základne alebo zablokovanie dodávok ropy cez Hormuzský prieliv.
Americká armáda napriek tomu zvýšila ochranu vojakov v regióne, vrátane Iraku a Sýrie. Ceny ropy v pondelok vyskočili na najvyššiu úroveň od januára.
Stopka dodávkam ropy z Perzského zálivu by mohla spôsobiť prudký nárast cien ropy na svetových trhoch a vyvolať konflikt s piatou flotilou amerického námorníctva, ktorá tam má základňu.
Iránsky parlament v nedeľu schválil uzavretie prielivu. Konečné rozhodnutie musí urobiť Najvyššia rada národnej bezpečnosti, ktorú vedie osoba menovaná najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Alím Chameneím.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu vyzval Čínu, aby odradila Irán od uzavretia prielivu, cez ktorý prúdi zhruba pätina svetových dodávok ropy a plynu.
„Ak to urobia, bude to pre nich ekonomická samovražda. My si ponechávame možnosti, ako na to reagovať, ale aj ostatné krajiny by sa tým mali zaoberať. Ublížilo by to ekonomikám ostatných krajín oveľa viac ako tej našej,“ povedal.
(tasr, reuters, lipa, est)
