Preskočiť na obsah
  |  

Brusel preverí tok peňazí pre mimovládky, Slovensko víta vyššiu kontrolu

Téma transparentnosti financovania mimovládnych organizácií sa dostáva do centra pozornosti aj na európskej úrovni.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová víta zriadenie vyšetrovacej skupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa bude venovať kontrole toku peňazí z Európskej únie smerom k mimovládkam.

Podľa nej tento krok len potvrdzuje, že Slovensko postupuje v súlade s európskymi trendmi. "Nejde o útok na občiansku spoločnosť - ako sa nás snažia niektorí kritici obviniť, ide o posilnenie dôvery verejnosti cez lepšiu kontrolu a zodpovednosť," konštatuje Zacharová.

Pripomína, že aj správa Európskeho dvora audítorov poukázala na nedostatočnú kontrolu financovania a absenciu jasných údajov o lobistických aktivitách.

Slovensko plánuje zároveň prijať legislatívu zameranú na spravodlivé prideľovanie zdrojov, prevenciu konfliktov záujmov a posilnenie zodpovednosti voči daňovníkom. Inšpiráciou sú zahraničné skúsenosti, najmä z Nemecka či Maďarska.

Splnomocnenkyňa podotýka, že cieľom je férový a dôveryhodný tretí sektor, ktorý môže byť vzorom pre celú Európu.

(tasr, max)

  |  

Grécky Chios horí už druhý deň, plamene ohrozujú aj vzácnu mastichu

Grécky ostrov Chios stále čelí plameňom. Už druhý deň tam desiatky hasičov zápasia s rozsiahlymi lesnými požiarmi, ktoré zosilňuje silný vietor.

Úrady preto museli evakuovať ďalšie dediny, aby zabránili ohrozeniu obyvateľov. Do zásahu je zapojených približne 190 hasičov a šesť lietadiel, ktorých prioritou je ochrana obývaných oblastí a jedinečných plantáží mastichovníka. Práve masticha, známa aj ako "slzy Chiosu", patrí medzi hlavné hospodárske produkty ostrova.

Požiar už zničil značné plochy lesa a pasienkov, spôsobil výpadky elektriny a vyhnal desiatky obyvateľov z domov. Grécko pritom čelí čoraz častejším a intenzívnejším požiarom – vedci upozorňujú, že ide o dôsledok meniacej sa klímy.

Vláda už vynaložila stovky miliónov eur na odškodnenie zasiahnutých obyvateľov a modernizáciu techniky. Tento rok grécke úrady posilnili zbor tiež o rekordný počet nových hasičov, aby boli pripravení na extrémnu sezónu.

(tasr, reuters, max)

  |  

Kritika Izraela v EÚ silnie, Španielsko žiada sankcie za Gazu

Španielsko chce na rokovaní Rady EÚ presadiť okamžité pozastavenie dohody o spolupráci s Izraelom.

Šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares avizoval, že bude tiež žiadať schválenie embarga na predaj zbraní do Izraela a uvalenie sankcií na osoby, ktoré ohrozujú úsilie o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Rozhodnutie zdôvodnil krokmi Izraela v Pásme Gazy.

Ministri zahraničných sa budú zaoberať správou, ktorú predstaví šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová. Interný dokument posudzuje, či Izrael dodržiava podmienky dohody, vrátane rešpektovania ľudských práv.

Podľa agentúry DPA správa spochybňuje najmä blokovanie humanitárnej pomoci do Gazy. Izrael obmedzenia obhajuje snahou zabrániť, aby pomoc využíval Hamas.

EÚ zvažuje niekoľko reakcií – od politického signálu, cez pozastavenie dohody až po sankcie. Tel Aviv správu označil za „morálne a metodologické zlyhanie“.

(tasr, red)

  |  

SHMÚ varuje pred horúčavami a silným vetrom, popoludní hrozia búrky

Nový týždeň odštartuje na Slovensku mimoriadne horúcim počasím. Pred studeným frontom vyvrcholí prílev veľmi teplého, tropického vzduchu.

V nižších polohách dosiahnu denné teploty na väčšine územia 30 °C, v najteplejších oblastiach južného Slovenska dokonca nad 35 °C.

Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti. „Maximum očakávame na úrovni 36, možno až 37 stupňov Celzia, s najvyššou pravdepodobnosťou na juhozápade a v oblasti Hontu,“ uvádza SHMÚ.

Počas popoludnia, najmä podvečer, bude od západu narastať pravdepodobnosť výskytu búrok. Vzniknúť môže aj rozsiahlejší búrkový systém, ktorý bude postupovať do horúceho a pomerne suchého vzduchu. „To sú podmienky vhodné najmä na silné nárazy vetra, na ktoré sa pre istotu oplatí pripraviť už skôr,“ upozorňuje SHMÚ.

(tasr, red)

  |  

Cestovateľský boom pokračuje, predpandemické čísla sú však ešte ďaleko

Cestovná horúčka medzi Slovákmi opäť silnie. Vlani si dovolenku s prenocovaním, či už doma alebo v zahraničí, dopriali takmer tri milióny ľudí nad 15 rokov – to je až 65 percent populácie.

Aj keď ide podľa Štatistického úradu SR o 11-percentný nárast oproti roku 2023, do čias pred pandémiou ešte stále niečo chýba – konkrétne 430-tisíc dovolenkárov.

Najviac ľudí ostalo verných Slovensku, no ich počet stúpol len nepatrne, o 0,3 percenta. Naopak, záujem o zahraničie nabral na obrátkach: takmer 1,8 milióna Slovákov cestovalo mimo krajiny, čo je medziročne nárast o 19 percent.

Napriek tomu je to ešte stále o jedenásť percent menej než v roku 2019. Kombinované cesty, teda dovolenka doma aj vonku, zaznamenali rastúci trend.

Necestovalo 1,6 milióna ľudí – o 290-tisíc menej ako rok predtým. Najčastejšími dôvodmi boli peniaze, zdravie a nízka motivácia cestovať.

(tasr, max)

  |  

Izrael odmieta správu EÚ o ľudských právach, hovorí o morálnom zlyhaní

Izrael odmietol internú správu EÚ, ktorá naznačuje, že porušuje ľudskoprávne záväzky v Pásme Gazy a Predjordánsku. Označil ju za „morálne a metodologické zlyhanie“ a vyzval na jej úplné zamietnutie.

Podľa Izraela sa hodnotenie zakladá na nepresných údajoch a ignoruje bezpečnostné výzvy, ktorým krajina čelí. Dokument má byť predložený na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, kde sa môže diskutovať aj o možnej revízii asociačnej dohody medzi Úniou a Izraelom. Tá stanovuje dodržiavanie ľudských práv ako jeden zo základov spolupráce.

K iniciatíve prehodnotiť vzťahy sa pridali viaceré štáty, najmä Holandsko, Španielsko a Írsko. Predseda Európskej rady António Costa nedávno kritizoval pokračujúcu izraelskú ofenzívu a nevylúčil zmenu dohody. Takýto krok by si však vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov.

(tasr, lipa)