Preskočiť na obsah
  |  

Prvá poprava v Japonsku po troch rokoch. Obesili vraha z Twitteru, zabil osem žien

Japonsko po takmer troch rokoch vykonalo prvý trest smrti. Popravili 33-ročného Takahiro Shiraishia, známeho ako "twitterový vrah". Ten v roku 2017 brutálne zavraždil deväť ľudí, vrátane ôsmich žien.

Svoje obete kontaktoval cez sociálne siete, pozýval ich do svojho bytu a následne ich uškrtil a rozkúskoval. Jeho čin šokoval krajinu svojou brutalitou a spôsobom zneužitia sily internetu.

Rozhodnutie o poprave obesením podpísal minister spravodlivosti Keisuke Suzuki, ktorý zdôraznil, že Shiraishiho motívy boli "extrémne sebecké" a jeho skutky vyvolali veľký spoločenský nepokoj. Ide o prvú popravu od júla 2022 a zároveň prvú pod vládou premiéra Šigeru Išiba.

Trest smrti je v Japonsku naďalej kontroverznou témou. Krajina je jednou z mála vyspelých demokracií, ktoré si ho zachovali.

Väzni bývajú o poprave informovaní len niekoľko hodín vopred, čo opakovane kritizujú ľudskoprávne organizácie pre nadmerný psychický tlak. V súčasnosti je v Japonsku 105 väzňov odsúdených na smrť.

Suzuki trvá na zachovaní trestu smrti s argumentom, že spoločnosť ešte nie je pripravená na jeho zrušenie, najmä pri extrémne násilných činoch.

(reuters, max)

  |  

Bulharsko dostalo zelenú. Krajinu od prijatia meny euro delia len formality

Bulharsko dostalo zelenú pre vstup do eurozóny od 1. januára 2026. Lídri Únie na bruselskom samite podporili návrh Európskej komisie, aby sa krajina stala 21. členom menovej únie.

Predtým, než ministri financií krajín Európskej únie oficiálne prijmú tento právny akt, to bude potrebné konzultovať s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou. Tieto kroky sa však považujú za formality.

Zavedenie eura by malo Bulharsku uľahčiť obchodovanie aj cestovanie. Občania a podnikatelia sa zbavia výmenných kurzov a poplatkov, čo prispeje k väčšej integrácii s ostatnými členmi Únie. Napriek týmto výhodám sa téma eura v Bulharsku stretla s rozporuplnými reakciami.

Proti zavedeniu spoločnej meny sa v posledných mesiacoch zdvihla vlna protestov. Demonštrácie vyvrcholili vo februári, keď pred budovu zastúpenia EÚ v Sofii demonštranti hádzali zápalné fľaše a polievali ju červenou farbou.

Podľa rôznych prieskumov sú občania krajiny v otázke eura rozdelení. Kým niektoré štatistiky ukazujú väčšinový odpor, iné poukazujú na rastúcu podporu prijatia jednotnej meny.

(tasr, dpa, max)

  |  

Zrušené rokovania, sporné prímerie. USA a Irán zatiaľ neplánujú dialóg

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom pokračuje. Aj keď americký prezident Donald Trump v utorok oznámil prímerie medzi Izraelom a Iránom a avizoval nové jadrové rokovania, obe strany ich konanie zatiaľ popreli.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej nie sú v tejto chvíli naplánované žiadne rozhovory. USA však sú v "úzkom kontakte" s Teheránom. Rovnako iránske ministerstvo zahraničia potvrdilo, že o obnovení rokovaní zatiaľ nedošlo k žiadnej dohode.

Šieste kolo rokovaní sa malo konať v polovici júna, no bolo zrušené po izraelských útokoch na iránske ciele 13. júna. Irán reagoval odvetou a do konfliktu sa následne zapojili aj USA, ktoré zaútočili na tri jadrové zariadenia v Iráne.

Trump v stredu počas samitu NATO spochybnil potrebu novej dohody, keďže útoky podľa neho "zásadne poškodili" iránsku jadrovú infraštruktúru. Teherán opakovane popiera snahu vyvinúť jadrovú zbraň.

Rokovania tak ostávajú nejasné a diplomatické napätie medzi Washingtonom a Teheránom pretrváva aj po deklarovanom prímerí.

(tasr, afp, dpa, max)

  |  

Samit Únie: Fico bráni Srbsko, problém s cenami energií európski lídri chápu

Premiér Robert Fico po samite lídrov Európskej únie zhodnotil, že rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou boli konštruktívne.

Téma cien energií je podľa neho kľúčová aj pre ďalších európskych lídrov, čo zistil z debát s mnohými z nich. "Aj chápu náš problém, keď ho komentujem," povedal.

Zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. sankčný balík voči Rusku, kým nedostane konkrétne garancie týkajúce sa plynu. Podľa neho má Slovensko nárok na záruky zo strany Únie – vrátane zabezpečenia objemu plynu za výhodné ceny, tranzitných poplatkov a kompenzácií v prípade prehry arbitráže s Gazpromom.

Ohľadom pokračujúcej pomoci Ukrajiny - ktorú nepodporilo len Maďarsko -, zdôraznil, že v záveroch samitu je podstatný odkaz na zakladajúce zmluvy Únie, ktoré hovoria, "že Európska únia je mierový projekt".

V oblasti rozširovania EÚ sa slovenský predseda vlády zastal Srbska a označil jeho ignorovanie za politicky motivované. Členstvo Kosova v Únii označil za "fikciu".

Lídri riešili aj obchod s USA a Čínou či vysoké ceny energií v strednej a východnej Európe. Podľa premiéra ide o existenčný problém, ktorý narúša jednotný trh.

(tasr, max)

  |  

Leyenová: Ukrajina splnila podmienky na pristúpenie, je čas rokovať

Európska komisia podporuje otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. "Ukrajina pod neúnavnou paľbou presadzuje jednu reformu za druhou. Teraz si musíme splniť aj my svoju časť, pretože prístupový proces je založený na zásluhách. A Ukrajina si zaslúži posunúť sa vpred," zhodnotila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová po skončení samitu Európskej rady v Bruseli.

Toto zasadnutie Európskej rady prišlo podľa Leyenovej v správnom čase. "Uprostred extrémnej nestability sme zhodnotili situáciu a koordinovali našu kolektívnu reakciu," dodala predsedníčka eurokomisie.

Predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že bezpečnosť Únie je neoddeliteľne spätá s bezpečnosťou Ukrajiny.

Zároveň oznámil, že Európska únia bude pokračovať v úsilí o spravodlivý a trvalý mier a otvorí Ukrajine cestu k plnohodnotnému členstvu.

Na samite sa diskutovalo aj o ďalších krokoch voči Rusku. Podľa Costu už pracujú na novom, výraznom balíku sankcií, ktorý má byť odpoveďou na pokračujúcu ruskú agresiu a porušovanie medzinárodného práva.

(tasr, max)

  |  

Macron a Merz tlačia na rýchlu dohodu s USA, čas na rokovania sa kráti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v Bruseli spoločne vyzvali Európsku komisiu na urýchlenie rokovaní o obchodnej dohode so Spojenými štátmi.

"Vyzvali sme predsedníčku Komisie, aby dosiahla rýchlu dohodu s Američanmi v priebehu necelých dvoch týždňov, ktoré zostávajú," povedal Merz po rokovaniach na samite Európskej únie.

Macron zároveň zdôraznil, že aj keď Paríž podporuje rýchlu dohodu, nemala by byť uzavretá "za každú cenu".

Čas sa kráti – 9. júla vyprší americké moratórium na zavedenie ciel voči krajinám s obchodným deficitom.

Administratíva Donalda Trumpa podľa informácií AFP zvažuje ponechať desaťpercentné clo na väčšinu európskych výrobkov a v prípade neúspechu rokovaní sadzby zvýšiť až na 50 percent. Už teraz USA uplatňujú 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka, áut a ich komponentov.

(tasr, afp, max)