Preskočiť na obsah
  |  

Medzinárodná daňová dohoda prechádza revíziou, Spojené štáty dostali zelenú

Spojené štáty a krajiny skupiny G7 sa dohodli na novom prístupe k medzinárodnému zdaňovaniu nadnárodných firiem.

Dohoda umožní americkým firmám určitú úľavu od povinností vyplývajúcich z globálnej dohody o minimálnej dani právnických osôb z roku 2021, ktorú pôvodne dohodla administratíva Joea Bidena s takmer 140 krajinami.

Vytvorený systém "side-by-side" má zmierniť napätie vyvolané rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začiatkom roka jednostranne vyhlásil, že USA už túto daňovú dohodu neuplatňujú. Pohrozil aj zavedením odvetných daní proti krajinám, ktoré uvalia dane na americké firmy.

G7 v sobotu vo vyhlásení podotkla, že nový rámec rešpektuje platné americké daňové zákony a má priniesť väčšiu predvídateľnosť a stabilitu do globálneho daňového prostredia.

Cieľom je dosiahnuť riešenie, ktoré bude "prijateľné a realizovateľné pre všetkých". Kanada, aktuálne predsedajúca G7, zároveň potvrdila, že USA výmenou za výnimky z niektorých častí dohody zrušia aj pripravované odvetné opatrenia.

(reuters, max)

  |  

Rusko podľa satelitných snímok zväčšuje letecký závod na bombardéry

Satelitné snímky odhalili masívne rozšírenie kazanského leteckého závodu, jediného v Rusku, v ktorom sa vyrábajú strategické bombardéry vrátane Tu-160 a Tu-22M3.

Najväčšia z nových budov podľa fínskeho portálu Yle rozlohu približne 19-tisíc štvorcových metrov. To je porovnateľné s tromi futbalovými ihriskami.

Dôvodom rozšírenia je potreba posilniť domácu výrobu lietadiel pre vojenské a civilné letectvo. Na modernizáciu závodu vyčlenili približne miliardu eur.

Sankcie a nedostatok komponentov však obmedzujú možnosti závodu, čo sa odráža aj v civilnej výrobe.

Zo sľúbených 23 lietadiel Tu-214 je tento rok dokončený iba jeden kus. Podľa oficiálnych údajov je zároveň posledný, v ktorom použili západné diely.

Ešte pred pár rokmi Rusko takmer nevyrábalo osobné lietadlá, keďže uprednostňovalo dovoz zo Západu. Dnes je však závislé od vlastnej výroby, ktorá sa spolieha na komponenty získané cez obchádzky.

Závod má pre ruské vedenie strategický význam – dodáva lietadlá aj pre ministerstvo obrany, FSB či špeciálne jednotky prepravujúce štátnych predstaviteľov. Civilní zákazníci, ako Aeroflot, na svoje objednávky čakajú márne.

(max)

  |  

Čínski diplomati údajne plánovali zásah proti taiwanskej delegácii v Prahe

Taiwanská viceprezidentka Hsiao Bi-khimová vyhlásila, že sa nedá zastrašiť správami o údajnom pokuse čínskej diplomacie zinscenovať dopravnú nehodu počas jej návštevy Prahy v marci minulého roka.

Reagovala tak na nové zistenia českých tajných služieb, ktoré podľa médií potvrdzujú, že čínski diplomati z pražskej ambasády pripravovali incident, ktorým chceli zrejme spôsobiť škodu jej delegácii.

Jednou z indícií bol údajne čínsky diplomat, ktorý zámerne prešiel na červenú pri sledovaní jej vozidla v policajnej kolóne.

Bi-khimová sa v sobotu poďakovala českým úradom za ochranu a vyhlásila, že ju "nezákonné aktivity ČKS [Komunistickej strany Číny, pozn. red.] NEZASTAVIA, aby vyjadrovala záujmy Taiwanu v medzinárodnom spoločenstve".

Jej prítomnosť v Prahe bola prvou oficiálnou zahraničnou návštevou po januárovom volebnom víťazstve taiwanského prezidenta Lai Čching-tea, s ktorým cestovala. Taiwan dlhodobo čelí silnému tlaku Pekingu, ktorý sa snaží o jeho medzinárodnú izoláciu a akékoľvek zahraničné návštevy taiwanských predstaviteľov vníma ako provokáciu.

(reuters, max)

  |  

Izrael čelí miliardovým stratám, škody sú raz také ako po útoku Hamasu

Dvanásťdňová vojna medzi Izraelom a Iránom priniesla izraelskej ekonomike škody za najmenej tri miliardy dolárov. Túto sumu budú musieť úrady vyčleniť na opravy zasiahnutých budov a odškodnenie podnikov, píše Bloomberg.

Takéto výdavky výrazne prevyšujú škody z októbra 2023, keď Izrael čelil útokom Hamasu. Vtedy štát vyplatil približne o polovicu menej.

Rozdiel je výrazný: zatiaľ čo Hamas a Hizballáh útočili najmä na menšie obce, iránske rakety zasiahli husto osídlený stred krajiny vrátane Tel Avivu.

Minister financií Bezalel Smotrič však varoval, že celkové náklady môžu dosiahnuť až 12 miliárd dolárov. Podľa izraelskej centrálnej banky sa hospodársky rast môže zároveň prepadnúť pod plánované 3,5 percenta.

Konflikt, počas ktorého Irán cielene útočil balistickými raketami na husto osídlené oblasti v okolí Tel Avivu, si vyžiadal 28 izraelských obetí a viac než 1 300 zranených.

Zasiahli aj kľúčové infraštruktúrne body vrátane Weizmannovho inštitútu, haifskej rafinérie a verejnej nemocnice.

(max)

  |  

Na pochode Budapest Pride sa zišli desaťtisíce ľudí, vysmievali sa Orbánovi

Desaťtisíce ľudí v sobotu pochodovali centrom Budapešti v rámci zakázaného pochodu Pride na podporu práv ľudí hlásiacich sa k LGBTQ+.

Davy mávajúce dúhovými vlajkami a transparentmi zosmiešňujúcimi maďarského premiéra Viktora Orbána zaplnili v sobotu popoludní Deákovo námestie neďaleko Budapeštianskej radnice.

Protestujúci si cestu vytýčili cez Most slobody ponad rieku Dunaj až do budínskej časti maďarskej metropoly.

Sprievod sa pokúsili narušiť malé skupinky pravicových demonštrantov z Hnutia naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), ale polícia prípadným šarvátkam zabránila a odklonila trasu pochodu smerom k Alžbetinmu mostu.

(reuters)

  |  

Posilnenie armády bez byrokracie. Berlín chce zrýchliť nákup zbraní z dôvodu Ruska

Nemecká vláda chce výrazne zrýchliť a zjednodušiť systém obstarávania zbraní a vojenskej techniky pre Bundeswehr. Vyplýva to z návrhu legislatívy, ktorý má posilniť obranyschopnosť krajiny tvárou v tvár narastajúcej hrozbe zo strany Ruska.

Podľa vládnych zdrojov má nový zákon umožniť, aby sa niektoré zbrojné tendre nemuseli súťažiť na celoeurópskej úrovni, ale len v rámci Nemecka. To má ušetriť čas pri nákupoch.

Poslanci by mohli odštartovať verejné obstarávania aj bez predbežného krytia rozpočtom a plánujú sa i výrazné škrty v administratíve.

Zákonodarcovia tvrdia, že cieľom je posilniť Bundeswehr ako kľúčovú súčasť kolektívnej obrany NATO a naplniť nový päťpercentný cieľ Severoatlantickej aliancie.

Nemecko od vypuknutia vojny na Ukrajine výrazne navýšilo investície do armády, pričom tieto výdavky sú vyňaté z ústavnej "dlhovej brzdy".

Návrh konštatuje, že Rusko neprejavuje snahu ukončiť konflikt a jeho ambície presahujú hranice Ukrajiny. V tejto súvislosti preto požaduje posilnenie nemeckých ozbrojených síl ako garanciu vierohodného odstrašenia agresora a ochrany bezpečnosti celej Európy.

(tasr, dpa, max)