Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelský útok na teheránsku väznicu Evin si vyžiadal 71 obetí, tvrdí Irán

Izraelský nálet na známu väznicu Evin v iránskom hlavnom meste Teherán z 23. júna si vyžiadal 71 obetí, uviedol v nedeľu hovorca iránskeho súdnictva Asgar Džahangír.

„Pri útoku na väznicu Evin zabili 71 osôb vrátane administratívnych zamestnancov, mladých mužov vykonávajúcich vojenskú službu, zadržiavaných, ich rodinných príslušníkov počas návštev a obyvateľov žijúcich v okolí väznice,“ povedal pre justičný portál Mizan.

Izrael útok verejne nekomentoval. Väznica Evin je známa tým, že v nej zadržiavajú politických väzňov, aktivistov a zahraničných občanov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Viaceré štáty podporili Medzinárodný Pride Day, USA chýbali

Pri príležitosti takzvaného Dňa pýchy (Pride Day), ktorý poukazuje na situáciu homosexuálov, vydali v sobotu ministerstvá zahraničia Kanady, Austrálie, Brazílie a viacerých európskych štátov spoločné vyhlásenie na podporu „práv LGBT+ komunity“. Spojené štáty americké však medzi signatármi chýbali.

K vyhláseniu sa pripojilo aj Španielsko, Belgicko, Kolumbia či Írsko. Štáty sa v ňom zaviazali „hovoriť a konať jednotne v prospech práv LGBTQI ľudí“, pričom odsúdili údajný nárast nenávistných prejavov a útokov.

„Odmietame všetky formy násilia, kriminalizácie, stigmatizácie alebo diskriminácie, ktoré predstavujú porušenie ľudských práv,“ uviedli vo vyhlásení.

Nie je jasné, prečo sa USA k výzve nepridali. Americkí ani kanadskí či írski predstavitelia bezprostredne na otázky neodpovedali.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa „výrazne obmedzila viaceré ochrany LGBT práv“ vrátane zákazu služby v armáde pre transgender ľudí. Obrancovia týchto „práv“ varujú, že oslabenie amerického líderského postavenia môže povzbudiť hnutia proti homosexuálom, a to najmä v Afrike.

V Maďarsku zároveň desaťtisíce ľudí v sobotu demonštrovali v Budapešti proti zákonu, ktorý umožňuje zákaz Pride pochodov. Protesty predstavovali jednu z najväčších výziev vláde Viktora Orbána od prijatia tohto zákona v marci.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Americkí senátori posunuli Big Beautiful Bill do posledného čítania

Americký Senát v sobotu tesne schválil otvorenie rozpravy o takzvanom megazákone – 940-stranovom návrhu zákona o masívnych daňových škrtoch a výdavkoch, ktorý zahŕňa priority prezidenta Donalda Trumpa v oblasti obrany, hraníc, daní a imigrácie.

Hlasovanie sa skončilo pomerom 51 : 49, pričom dvaja republikáni – Thom Tillis a Rand Paul – sa pridali k demokratom a hlasovali proti. Trump to napriek tomu označil za „veľké víťazstvo“ svojho „Úžasného veľkého zákona“.

Demokrati proces spomalili požiadavkou, aby celý návrh zákona prečítali nahlas, čo odsunulo začiatok debaty až na nedeľu. Po jej ukončení bude nasledovať maratón úprav, známy ako „vote-a-rama“ [spojenie slov „vote“, teda hlasovanie, a „drama“, pozn. red.], a záverečné hlasovanie, ktoré by sa mohlo uskutočniť v pondelok.

Návrh predlžuje Trumpove daňové škrty z roku 2017, zvyšuje výdavky na armádu a bezpečnosť hraníc a zdvíha strop štátneho dlhu o päť biliónov dolárov. Očakáva sa však výpadok rozpočtových príjmov vo výške 4,5 bilióna dolárov v nasledujúcej dekáde.

Trump napadol senátorov Paula a Tillisa za ich odpor – prvého pre výhrady k rastu dlhu, druhého pre obavy zo škrtov v programe Medicaid pre chudobných. Dočasné výnimky v návrhu počítajú s podporou vo výške 25 miliárd dolárov pre vidiecke nemocnice.

Kritici vrátane bývalého člena administratívy Elona Muska varujú pred stratou pracovných miest a strategickým oslabením USA. Demokratická opozícia sľubuje sériu pozmeňujúcich návrhov na zvrátenie škrtov v sociálnych programoch.

Ak Senát návrh schváli, vráti sa späť do Snemovne reprezentantov, ktorá už svoju verziu zákona odobrila. Podpísaním prezidentom by sa stal zákonom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Grossi: Irán môže obnoviť obohacovanie uránu už počas niekoľkých mesiacov

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi upozornil, že Irán bude schopný obnoviť produkciu obohateného uránu už počas niekoľkých mesiacov – napriek vážnemu poškodeniu jeho jadrových zariadení po útokoch USA a Izraela. Uviedol to v sobotu v rozhovore pre CBS News.

Izrael spustil útoky 13. júna s cieľom zastaviť údajné iránske jadrové ambície. Následne sa do operácie zapojili aj Spojené štáty. Po 12 dňoch bojov medzi Teheránom a Tel Avivom v utorok vyhlásili prímerie.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí označil škody za „závažné“, no detaily neuviedol. Americký prezident Donald Trump medzitým vyhlásil, že zásah posunul iránsky jadrový program „o desaťročia späť“.

Grossi však pre televíziu CBS News povedal, že niektoré kľúčové zariadenia sú stále funkčné a Teherán by mohol čoskoro znovu spustiť kaskády centrifúg.

Nejasnosti panujú aj okolo osudu zásob vysoko obohateného uránu – nie je isté, či ich Irán pred útokmi stihol premiestniť. Trump sa domnieva, že nie, zatiaľ čo agentúra túto možnosť nevylučuje. „Nevieme, kde by sa tento materiál mohol nachádzať... Časť mohla byť zničená, no nejaký sa mohol aj presunúť,“ priznal Grossi.

Povedal, že MAAE sa primárne zaujíma o nájdenie obohateného uránu v Iráne. Pripomenul, že agentúra sa už roky pýta, prečo našla stopy obohateného uránu na rôznych miestach. „A jednoducho sme nedostávali dôveryhodné odpovede. Ak tam materiál bol – kde je tento materiál? Takže by ho mohlo byť ešte viac. Nevieme,“ dodal Grossi.

Iránsky parlament zároveň schválil pozastavenie spolupráce s MAAE a odmietol Grossiho žiadosť o inšpekciu poškodených zariadení.

(cbs news, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Tisíce ľudí žiadali v Tel Avive prepustenie rukojemníkov, apelovali aj na Trumpa

Tisíce ľudí sa v sobotu zhromaždili na Námestí rukojemníkov v Tel Avive, kde žiadali izraelskú vládu o okamžité kroky na prepustenie 49 rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy stále zadržiava hnutie Hamas.

Išlo o prvé verejné zhromaždenie rodín rukojemníkov od utorka, keď vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Iránom. Podľa pozorovateľov oživilo nádeje aj na ukončenie vojny v Gaze a návrat zvyšných zadržiavaných osôb, na čo vyzval aj Katar ako sprostredkovateľ rokovaní.

Demonštranti niesli izraelské vlajky a portréty rukojemníkov unesených 7. októbra 2023, keď Hamas podnikol útok na južný Izrael. Izraelská armáda následne spustila rozsiahlu ofenzívu v Gaze s cieľom zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov.

„Vojna s Iránom sa skončila dohodou. Vojna v Gaze sa musí skončiť rovnako – dohodou, ktorá privedie všetkých domov,“ vyhlásilo Fórum rodín rukojemníkov.

Viacerí účastníci vyzvali prezidenta USA Donalda Trumpa, aby využil svoj vplyv a pomohol dosiahnuť prímerie s Hamasom. Na jednom z transparentov stálo: „Prezident Trump, ukončite krízu v Gaze. Nobelova cena čaká.“

Na proteste vystúpila aj bývalá rukojemníčka Liri Albagová, ktorá apelovala na Trumpa a premiéra Benjamina Netanjahua, aby podnikli „odvážne kroky“ na návrat všetkých zadržaných. „Urobili ste odvážne rozhodnutie v súvislosti s Iránom. Teraz urobte odvážne rozhodnutie aj pre nás,“ dodala.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Veliteľ Hamasu, ktorý plánoval útok na Izrael, je mŕtvy, tvrdí Tel Aviv

Izraelská armáda v sobotu oznámila, že pri nálete na Pásmo Gazy „eliminovala“ Hakama al-Issu, jedného z vysokopostavených veliteľov militantného hnutia Hamas. Podľa armády bol jedným zo zakladateľov hnutia a spoluzodpovedal za útok na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý odštartoval aktuálnu vojnu v Gaze.

Al-Issa pôsobil ako náčelník štábu „divízie administratívnej podpory a boja“ Hamasu a bol podľa Obranných síl Izraela (IDF) jedným z posledných vysokých veliteľov hnutia pôsobiacich priamo v Gaze.

Podľa údajov gazského ministerstva zdravotníctva pod kontrolou Hamasu si konflikt v Gaze vyžiadal najmenej 56 412 obetí na palestínskej strane.

Izrael ešte v utorok oznámil ukončenie krátkeho, no intenzívneho konfliktu s Iránom, ktorý sa začal 13. júna útokmi na iránske vojenské a jadrové ciele. Náčelník generálneho štábu IDF Ejal Zamir následne uviedol, že Izrael opäť presúva svoju strategickú pozornosť späť na Gazu.

(dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.