Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská ministerka navštívila KĽDR pri výročí zmluvy o strategickom partnerstve

Ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová navštívila počas víkendu Severnú Kóreu pri príležitosti prvého výročia podpisu zmluvy o strategickom partnerstve medzi Moskvou a Pchjongjangom. Informovali o tom v nedeľu severokórejské štátne médiá.

Delegácia ruského ministerstva kultúry pricestovala do Pchjongjangu v sobotu na pozvanie severokórejského rezortu kultúry.

Zmluva podpísaná 19. júna minulého roka počas návštevy Vladimira Putina na pozvanie Kim Čong-una obsahuje aj doložku o vzájomnej obrane. Od jej uzavretia Rusko a KĽDR prehĺbili vojenskú spoluprácu. Pchjongjang podľa západných zdrojov vyslal tisíce vojakov, ktorí bojujú na strane Ruska vo vojne proti Ukrajine.

K návšteve Ľubimovovej sa viažu aj kultúrne podujatia – do KĽDR dorazili aj umelci z Pjatnického zboru a Gželského moskovského národného akademického divadla tanca. Pjatnický zbor je známy svojimi vystúpeniami počas severokórejských sviatkov, najmä pri výročí narodenia zakladateľa KĽDR Kim Ir-sena.

(jonhap, tasr, sab)

Minúta  |  

Ukrajine spadla stíhačka F-16, Rusko masívne zaútočilo na väčšinu územia

Rusko v noci na nedeľu podniklo masívny vzdušný útok na západnú, južnú a centrálnu Ukrajinu, pričom použilo stovky dronov, riadených a balistických striel. Podľa miestnych úradov si útok vyžiadal najmenej šesť zranených vrátane jedného dieťaťa a poškodil obytné domy, priemyselné objekty a kritickú infraštruktúru.

Ukrajinská armáda oznámila, že pri obrane stratila už tretiu stíhačku F-16 americkej výroby od začiatku vojny. Pilot údajne zostrelil sedem vzdušných cieľov a pokúsil sa lietadlo odviesť mimo obývaného územia, no nestihol sa katapultovať.

Armáda uviedla, že Rusko nasadilo 477 dronov a 60 rakiet rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 211 dronov a 38 rakiet, pričom ďalších 225 dronov neutralizovala elektronickými prostriedkami alebo šlo o makety bez výbušnín.

Zásahy hlásili v Ľvovskej, Poltavskej, Mykolajivskej, Dnepropetrovskej a Čerkaskej oblasti. Práve v regióne Čerkasy utrpeli zranenia civilisti a poškodili tri obytné bloky a vysokú školu, uviedol gubernátor Ihor Taburec.

Na juhu krajiny v Mykolajivskej a Dnepropetrovskej oblasti zasiahli priemyselné zariadenia. Úrady zverejnili fotografie obhorených budov s rozbitými oknami a záchranármi evakuujúcimi obyvateľov. Vo Ľvovskej oblasti sa útok zameral na kritickú infraštruktúru, no škody zatiaľ nešpecifikovali.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vrcholný nemecký sudca kritizoval vládu za migračnú politiku

Predseda Spolkového správneho súdu Andreas Korbmacher v sobotu vyjadril obavy nad imigračnou politikou vlády kancelára Friedricha Merza, ktorá umožňuje odmietanie migrantov priamo na hraniciach, aj keď požiadajú o azyl.

Berlínsky súd začiatkom júna rozhodol, že májové vrátenie troch Somálčanov z Frankfurtu nad Odrou do Poľska bolo v rozpore s právom EÚ. Podľa dublinskej dohody musia úrady v prípade žiadateľov o azyl spustiť riadny návratový proces, a nie ich automaticky odmietnuť na hranici.

Minister vnútra Alexander Dobrindt označil tento prípad za „ojedinelý“, no sudca Korbmacher jeho výklad spochybnil. „Toto vyhlásenie nie je celkom správne,“ uviedol pre denník Handelsblatt s tým, že ak podobne rozhodne aj ďalší súd, vláda bude musieť prehodnotiť svoj postoj.

Korbmacher zároveň pripomenul, že v dôsledku politického tlaku na zrýchlenie azylových procesov má berlínsky súd v týchto otázkach konečnú právomoc. „Ministerstvo vnútra sa tak teraz dostáva do problémov,“ vyhlásil.

Vláda však naďalej tvrdí, že ide o izolovaný prípad bez vplyvu na širšiu migračnú politiku.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Izraelský útok na teheránsku väznicu Evin si vyžiadal 71 obetí, tvrdí Irán

Izraelský nálet na známu väznicu Evin v iránskom hlavnom meste Teherán z 23. júna si vyžiadal 71 obetí, uviedol v nedeľu hovorca iránskeho súdnictva Asgar Džahangír.

„Pri útoku na väznicu Evin zabili 71 osôb vrátane administratívnych zamestnancov, mladých mužov vykonávajúcich vojenskú službu, zadržiavaných, ich rodinných príslušníkov počas návštev a obyvateľov žijúcich v okolí väznice,“ povedal pre justičný portál Mizan.

Izrael útok verejne nekomentoval. Väznica Evin je známa tým, že v nej zadržiavajú politických väzňov, aktivistov a zahraničných občanov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Viaceré štáty podporili Medzinárodný Pride Day, USA chýbali

Pri príležitosti takzvaného Dňa pýchy (Pride Day), ktorý poukazuje na situáciu homosexuálov, vydali v sobotu ministerstvá zahraničia Kanady, Austrálie, Brazílie a viacerých európskych štátov spoločné vyhlásenie na podporu „práv LGBT+ komunity“. Spojené štáty americké však medzi signatármi chýbali.

K vyhláseniu sa pripojilo aj Španielsko, Belgicko, Kolumbia či Írsko. Štáty sa v ňom zaviazali „hovoriť a konať jednotne v prospech práv LGBTQI ľudí“, pričom odsúdili údajný nárast nenávistných prejavov a útokov.

„Odmietame všetky formy násilia, kriminalizácie, stigmatizácie alebo diskriminácie, ktoré predstavujú porušenie ľudských práv,“ uviedli vo vyhlásení.

Nie je jasné, prečo sa USA k výzve nepridali. Americkí ani kanadskí či írski predstavitelia bezprostredne na otázky neodpovedali.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa „výrazne obmedzila viaceré ochrany LGBT práv“ vrátane zákazu služby v armáde pre transgender ľudí. Obrancovia týchto „práv“ varujú, že oslabenie amerického líderského postavenia môže povzbudiť hnutia proti homosexuálom, a to najmä v Afrike.

V Maďarsku zároveň desaťtisíce ľudí v sobotu demonštrovali v Budapešti proti zákonu, ktorý umožňuje zákaz Pride pochodov. Protesty predstavovali jednu z najväčších výziev vláde Viktora Orbána od prijatia tohto zákona v marci.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Americkí senátori posunuli Big Beautiful Bill do posledného čítania

Americký Senát v sobotu tesne schválil otvorenie rozpravy o takzvanom megazákone – 940-stranovom návrhu zákona o masívnych daňových škrtoch a výdavkoch, ktorý zahŕňa priority prezidenta Donalda Trumpa v oblasti obrany, hraníc, daní a imigrácie.

Hlasovanie sa skončilo pomerom 51 : 49, pričom dvaja republikáni – Thom Tillis a Rand Paul – sa pridali k demokratom a hlasovali proti. Trump to napriek tomu označil za „veľké víťazstvo“ svojho „Úžasného veľkého zákona“.

Demokrati proces spomalili požiadavkou, aby celý návrh zákona prečítali nahlas, čo odsunulo začiatok debaty až na nedeľu. Po jej ukončení bude nasledovať maratón úprav, známy ako „vote-a-rama“ [spojenie slov „vote“, teda hlasovanie, a „drama“, pozn. red.], a záverečné hlasovanie, ktoré by sa mohlo uskutočniť v pondelok.

Návrh predlžuje Trumpove daňové škrty z roku 2017, zvyšuje výdavky na armádu a bezpečnosť hraníc a zdvíha strop štátneho dlhu o päť biliónov dolárov. Očakáva sa však výpadok rozpočtových príjmov vo výške 4,5 bilióna dolárov v nasledujúcej dekáde.

Trump napadol senátorov Paula a Tillisa za ich odpor – prvého pre výhrady k rastu dlhu, druhého pre obavy zo škrtov v programe Medicaid pre chudobných. Dočasné výnimky v návrhu počítajú s podporou vo výške 25 miliárd dolárov pre vidiecke nemocnice.

Kritici vrátane bývalého člena administratívy Elona Muska varujú pred stratou pracovných miest a strategickým oslabením USA. Demokratická opozícia sľubuje sériu pozmeňujúcich návrhov na zvrátenie škrtov v sociálnych programoch.

Ak Senát návrh schváli, vráti sa späť do Snemovne reprezentantov, ktorá už svoju verziu zákona odobrila. Podpísaním prezidentom by sa stal zákonom.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.