Preskočiť na obsah
  |  

Z dánskej Kodane bude po rokoch opäť lietať pravidelná linka do Bratislavy

Pravidelná priama linka do Bratislavy začína lietať aj z dánskej Kodane. Frekvencia letov bude dvakrát v týždni, a to v sobotu a utorok. Z dánskej metropoly priletelo prvé lietadlo v sobotu večer. TASR o tom informovali zo Slovakia Travel.

„Priame letecké spojenie so severom Európy je pre nás dôležité. Podporí príjazdový cestovný ruch nielen z Dánska, ale verím, že aj z ostatných severských krajín, akými sú Nórsko či Švédsko,“ poznamenal generálny riaditeľ Slovakia Travel Matej Fekete.

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave totiž opätovne nadviazalo spoluprácu s leteckým dopravcom Norwegian. „Dopravca spájal naposledy Bratislavu s Kodaňou v rokoch 2012 a 2013. Snažili sme sa preto znovu obnoviť pre slovenských cestujúcich, no nielen pre nich, priame letecké spojenie medzi hlavným mestom Slovenska a severom Európy a som veľmi rád, že sa to podarilo,“ skonštatoval generálny riaditeľ letiska Dušan Novota.

(tasr, lud)

  |  

Nemecko chce spoločný kybernetický projekt Cyber Dome s Izraelom

Nemecko plánuje založiť spoločné nemecko-izraelské kybernetické výskumné centrum a prehĺbiť spoluprácu medzi spravodajskými a bezpečnostnými službami oboch krajín. Oznámil to v nedeľu nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt počas návštevy Izraela.

„Samotná vojenská obrana nestačí v tomto bezpečnostnom zlome. Výrazné posilnenie civilnej obrany je nevyhnutné, aby sme zvýšili našu celkovú obranyschopnosť,“ povedal Dobrindt.

Nemecko patrí medzi najbližších spojencov Izraela v Európe a čoraz viac sa spolieha na izraelské odborné znalosti v oblasti obrany v snahe posilniť svoje schopnosti a príspevok v rámci NATO – najmä vzhľadom na rastúce „hrozby“ zo strany Ruska a Číny.

Dobrindt, ktorého do funkcie vymenoval nový kancelár Friedrich Merz len minulý mesiac, pricestoval do Izraela v sobotu.

Počas návštevy predstavil päťbodový plán vytvorenia „Kybernetickej kupoly“ (Cyber Dome) – konceptu, ktorý má byť súčasťou kybernetickej obrany Nemecka, priblížil denník Bild.

V ten istý deň bavorský premiér Markus Söder vyzval na nákup dvetisíc zachytávacích rakiet pre výstavbu nemeckej obdoby systému Železná kupola na báze izraelskej technológie na obranu proti raketovým útokom na krátke vzdialenosti.

(bild, reuters, sab)

  |  

Francúzsko žiada predĺženie rokovaní s USA, cieľom je „dobrá dohoda, nie rýchla“

Francúzsky minister financií Éric Lombard v nedeľu vyzval na predĺženie rokovaní o obchodnej dohode medzi EÚ a USA po stanovenom termíne 9. júla. Vyjadril sa, že prioritu má kvalita dohody, nie jej rýchle uzavretie.

„Myslím si, že sa nám podarí uzavrieť dohodu s Američanmi,“ povedal Lombard pre La Tribune Dimanche. „Pokiaľ ide o termín, prajem si ďalší odklad. Radšej dobrú dohodu po termíne, než zlú do 9. júla.“

Prezident USA Donald Trump stanovil 9. júl ako konečný termín, po ktorom v prípade, že sa nedohodnú, hrozí zavedenie vyšších ciel na európske autá, lieky či elektroniku.

Zdroje z prostredia rokovaní tvrdia, že EÚ sa čoraz viac prikláňa k akceptovaniu desaťpercentného recipročného cla, ktoré USA zaviedli v apríli, ako východiskového bodu prípadnej dohody.

Americký minister financií Scott Bessent už naznačil, že krajiny, ktoré rokujú v dobrej viere, môžu získať predĺženie termínu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po štvrtkovom samite EÚ zopakoval, že Paríž chce rýchlu a pragmatickú dohodu, no nie za nevyvážených podmienok. Obsah nového amerického návrhu, ktorý na samite predložili, zatiaľ Komisia nezverejnila.

Lombard dodal, že súčasťou dohody by mohla byť aj energetika – konkrétne zvýšený dovoz amerického plynu namiesto dodávok z Ruska.

(reuters, sab)

  |  

Kremeľ: Čím tvrdšie sankcie, tým väčšia spätná rana pre ekonomiku Európy

Kremeľ v nedeľu varoval, že zvyšovanie sankcií voči Rusku zo strany EÚ povedie len k väčším ekonomickým stratám pre samotnú Európu. Hovorca Dmitrij Peskov pre štátnu televíziu uviedol, že Moskva si na „nelegálne“ sankcie už vybudovala odolnosť.

„Čím vážnejší je balík sankcií, ktoré, opakujem, považujeme za nelegálne, tým silnejšia bude spätná rana - ako z výstrelu zo zbrane do pleca. Je to dvojsečný meč,“ povedal Peskov v rozhovore s hlavným kremeľským spravodajcom Pavlom Zarubinom.

Reakcia Kremľa prichádza po tom, ako Európska komisia 10. júna navrhla ďalšie sankcie zamerané na ruské energetické príjmy, banky a vojenský priemysel. Spojené štáty sa zatiaľ k sprísneniu svojich sankcií nepridali.

Západ pôvodne dúfal, že rozsiahle sankcie prinútia prezidenta Vladimira Putina pristúpiť na mier na Ukrajine. Hoci ruská ekonomika v roku 2022 klesla, v rokoch 2023 a 2024 rástla rýchlejšie než ekonomika EÚ.

Putin v piatok vyhlásil, že ďalšie sankcie EÚ zasiahnu predovšetkým Európu, pričom zdôraznil, že ruské hospodárstvo rástlo v roku 2024 o 4,3 percenta, zatiaľ čo eurozóna len o 0,9 percenta.

Kremeľ zároveň odkázal západným lídrom vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Moskvu k mierovým rokovaniam môže prinútiť len „logika a argumenty“, nie hospodárske nátlaky.

(reuters, sab)

  |  

Posledná prodemokratická strana v Hongkongu končí pre politický tlak

Liga sociálnych demokratov (LSD), posledná aktívna prodemokratická politická strana v Hongkongu, v nedeľu oznámila svoje rozpustenie. Rozhodnutie zdôvodnila „obrovským politickým tlakom“ v dôsledku päť rokov trvajúceho zásahu proti občianskej spoločnosti na základe zákonov o národnej bezpečnosti.

LSD sa tak stáva treťou významnou opozičnou stranou, ktorá sa v meste ovládanom Čínou rozpadla za uplynulé dva roky. Strana bola známa radikálnym postojom, pouličnými protestmi a podporou všeobecného volebného práva a sociálnych tém.

„Nemali sme na výber. Po zvážení bezpečnosti členov strany sme sa rozhodli ukončiť činnosť,“ uviedla predsedníčka Čchan Pchu-ťing bez ďalších podrobností.

Organizované protesty boli v Hongkongu bežné do roku 2020, no po zavedení zákona o národnej bezpečnosti a schválení doplnkového zákona (článok 23) v roku 2024 čelia aktivisti tvrdým trestom vrátane doživotia.

Zakladateľ strany Liung Kwok-hong si momentálne odpykáva trest za účasť na prípade takzvaných 47 demokratov. Ďalší člen Jimmy Sham sa dostal na slobodu v máji. V júni pokutovali troch členov LSD za neautorizovaný stánok s čiernou zástavou.

„Sme svedkami erózie občianskej spoločnosti a potláčania nesúhlasu,“ uviedla Čchan, obklopená zostávajúcimi lídrami vrátane Cchanga Kin-šinga, Dicksona Čchaua, Raphaela Wonga, Figa Chana a Jimmyho Shama.

„Dúfam, že ľudia v Hongkongu budú naďalej hovoriť za zraniteľných a nespravodlivo umlčaných,“ dodal Figo Chan. Spojené štáty a Británia zákony kritizujú ako nástroj represií, no Peking tvrdí, že zabezpečili stabilitu.

(reuters, sab)

  |  

Argentína odsúdila iránske hrozby voči šéfovi MAAE Rafaelovi Grossimu

Argentína v sobotu ostro odsúdila vyhrážky adresované Rafaelovi Grossimu, riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), po tom, ako Irán odmietol jeho žiadosť o inšpekciu bombardovaných jadrových zariadení.

Argentínsky rodák Grossi čelí kritike zo strany Teheránu za to, že verejne neodsúdil izraelské a americké útoky na iránske jadrové komplexy. Iránski poslanci už predtým odhlasovali pozastavenie spolupráce s agentúrou a obvinili Grossiho zo „zrady vlastných povinností“.

Argentínske ministerstvo zahraničia vyjadrilo Grossimu podporu a vyzvalo Teherán, aby zaručil bezpečnosť jemu aj jeho tímu. „Kategoricky odsudzujeme hrozby voči Grossimu prichádzajúce z Iránu,“ napísal rezort na sieti X.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí reagoval, že Grossiho žiadosť o návštevu poškodenej infraštruktúry „je nezmyselná a možno aj zlomyseľná“. Teherán zároveň tvrdí, že júnová rezolúcia MAAE slúžila ako zámienka na izraelskú 12-dňovú vojenskú ofenzívu.

Grossi v rozhovore pre CBS News varoval, že Irán môže byť schopný znovu začať vyrábať obohatený urán už o niekoľko mesiacov. Spojené štáty vyjadrili jadrovej agentúre OSN plnú podporu, pričom minister zahraničia Marco Rubio ocenil „odhodlanie a profesionalitu“ agentúry pod Grossiho vedením.

(afp, tasr, sab)