Eurokomsomolská agenda EPF
EPF vzniklo ako platforma liberálnych poslancov v Bruseli pre otázky presadzovania kadejakých „nových“ a genderových ľudských práv.
Produkcia tejto inštitúcie by sa dala súhrnne nazvať ako tradičná eurokomsomolská agenda, keďže napríklad na poli útokov na kresťanské cirkvi sa veľmi nelíši od niekdajšej komunistickej propagandy, ktorá takisto svojho času upozorňovala na „ohrozenie ľudovej demokracie“.
Pravdaže, ako znie heslo Bruselu, aj táto organizácia „pracuje v prospech všetkých Európanov a Európaniek“, čím sa, samozrejme, nemyslia tí, ktorí Európanmi a Európankami nie sú. Čiže takí, ktorí nesúhlasia s progresívnou agendou a zároveň si dovoľujú mať svoje mimovládky.
Keďže títo nie sú hodní sebapriživovania v „demokracii“, ich aktívne pôsobenie vo verejnom priestore treba démonizovať ako ohrozenie demokracie.
Sektor progresívnych mimovládok pod tlakom
V čase, keď nemecké médiá odhalili tajné zmluvy Bruselu s ekologickými mimovládkami a netransparentnosti v miliardových fondov EÚ pri presadzovaní globálnej elitárskej agendy, je progresívny mimovládny sektor pod tlakom.
Komisár Serafin pritom otvorene priznal, že eurokomisia platí lobistické organizácie, aby presadzovali konkrétne politiky, ktoré presadzujú aj bruselské elity, často v rozpore s očakávaním väčšiny občanov EÚ.
Protiúder voči „protirodovým aktérom“
EPF tak prišla s protiúderom – problémom je vraj to, že konzervatívne organizácie v Európe získali spolu 1,18 miliardy, pričom asi štvrtina pochádza z verejných zdrojov a časť z toho z eurofondov.
S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že investigatíva EPF odhalila, že pri desiatkach miliárd eur, ktoré sa za sledované obdobie prerozdelili z verejných zdrojov, získali konzervatívne organizácie omrvinky zo stola.
Aby svojich čitateľov autori presvedčili o ohromnosti týchto odrobiniek, používajú takéto slová: „Rozsah finančných zdrojov, medzinárodná koordinácia a politická integrácia protirodových aktérov sú bezprecedentné.“ Tvrdí to výkonný riaditeľ EPF Neil Datta.
Odpor proti desaťročiam pokroku v oblasti „rodovej rovnosti“ a sexuálneho a reprodukčného zdravia vraj nie je kultúrna vojna, ale nástroj „krajnej pravice“, ktorá chce uchopiť moc v celej Európe.
Odhalená sieť „antigender“ organizácií a „náboženského extrémizmu“
EPF „odhalila“ sieť asi 275 „antigender“ organizácií, ktoré za štyri roky získali z verejných zdrojov viac ako štvrť miliardy eur. To je vraj „alarmujúce“, keďže ide o „pochod radikálnych náboženských myšlienok z okraja do centra politickej moci, kde sa čoraz viac pokúšajú formovať zákony a verejnú diskusiu v Európe aj mimo nej“, a preto treba konať proti „expanzii hnutí, ktoré pracujú na demontáži ťažko vybojovaných sexuálnych a reprodukčných práv“.
Konzervatívne organizácie a inštitúcie kresťanských cirkví, ktoré vystupujú proti radikálnej genderovej agende, sa v tejto správe označujú pojmom krajná pravica a „náboženský extrémizmus“.
Čiže v čase, keď islamský radikalizmus v západnej Európe naberá na obrátkach aj vďaka progresívcom, ktorí ho skryto podporujú, píše ctihodná EPF vlastne správy o „náboženskom extrémizme“ Katolíckej cirkvi, a to preto, lebo je proti potratom a genderovej ideológii.
„Budíček proti novému fašizmu“
Apeluje pritom na to, aby sa s tým v mene ochrany demokracie konečne začalo niečo robiť, keďže tieto odhalenia by mali byť „budíčkom“ proti novému fašizmu.
Sú lepšie financované a koordinované a čoraz vplyvnejšie v našich demokratických inštitúciách, tvrdia autori správy, a to je nebezpečné.
Progresívci si za posledné desaťročia navykli, že sektor mimovládok tu má byť skrátka už len na presadzovanie ich radikálnej politickej agendy.
Ak sa však nejaké okrajové zdroje dostanú aj k nejakým normálnym organizáciám, ktoré sa nevenujú progresívnemu extrémizmu – dokonca žiadnej inej politickej agende –, ale svoju pozornosť venujú napríklad pomoci týraným ženám alebo postihnutým deťom, progresívcom zabliká kontrolka: ktosi nepresadzuje potraty a Istanbulský dohovor? Ohrozenie demokracie!
Skrátka, na peniaze pre nejaké normálne formy občianskej a verejnej podpory sú žiarliví – a obávajú sa, že dôležitá páka na presadenie globálnej progresívnej agendy (dúhovej, klimatickej, genderovej, vojnovej) môže byť ohrozená.
Pripomeňme, že slovenské organizácie pomáhajúce ženám v núdzi majú problém s financovaním aj preto, že sa profilujú ako konzervatívne, respektíve nepodporujú Istanbulský dohovor.
Napriek tomu sú podľa poslancov a poslankýň, ako je Lucia Yar, „alarmujúcim“ problémom.
