28. júla 2021 | 9:31

Minúta | 28. júla 2021 | 9:31

Úmrtnosť na covid sa na Slovensku prepadla. Klesá aj mesačný počet úmrtí

Mesačný počet úmrtí na Slovensku klesá. Covid sa prepadáva v rebríčku príčin úmrtí.

V júni na Slovensku zomrelo takmer 4 251 osôb, čo je najmenej za posledných dvanásť mesiacov. Ochorenie COVID-19 už nebolo najčastejšou príčinou úmrtí, kleslo na ôsmu priečku. Najvyššia úmrtnosť bola v skupine mladších seniorov vo veku od 65 do 74 rokov. V stredu o tom v rámci najnovšej štatistiky informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

„Celková nadúmrtnosť sa v júni na Slovensku znížila na päť percent. Počty zomretých sa tak v júni priblížili predošlým rokom, ochorenie COVID-19 sa na úmrtiach podieľalo necelými dvoma percentami. Nadúmrtnosť je najnižšia od septembra minulého roka, ešte minulý mesiac bola na úrovni deväť percent a pred dvoma mesiacmi v apríli na úrovni 28 percent. Najvyššie hodnoty sme v SR zaznamenali v januári, keď pri rekordných 9,1 tisíca úmrtiach dosiahla skoro 77 percent,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Počty úmrtí i celková nadúmrtnosť sa tak od začiatku tohto roku plynule znižujú.

Covid ako príčina úmrtí naďalej klesá

Celkovo na následky ochorenia COVID-19 zomrelo v júni 76 osôb, čo predstavuje necelé dve percentá zo všetkých úmrtí. Nový koronavírus bol medzi príčinami úmrtí na ôsmom mieste.

Ešte počas prvých troch mesiacov tohto roka bol nový koronavírus najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, v apríli klesol na druhé miesto a v máji ešte o jednu priečku nižšie.

„Kým v januári až v marci spôsobilo ochorenie COVID-19 na Slovensku úmrtie 37 až 40 ľudí zo sto, v júni to boli už len dve osoby zo sto,“ spresnila Podmanická.

V šiestom mesiaci roka 2021 zomrelo najviac ľudí na choroby obehového systému (47 percent úmrtí) a na nádory (25 percent). Tieto dve skupiny ochorení patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí. V prípade nádorov stále zomieralo menej ľudí ako v predošlých piatich rokoch, ale hodnoty sa priblížili k predošlým rokom. Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňali v júni úmrtia na choroby dýchacej sústavy (podiel osem percent z úmrtí), tráviacej sústavy (šesť percent) a vonkajšie príčiny úmrtí (päť percent).

Už niekoľko mesiacov je najhoršia situácia v podskupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov), aj v júni predstavovala ich nadúmrtnosť takmer 18 percent. „Oproti máju nadúmrtnosť mladších seniorov klesla o päť percentuálnych bodov, ale napríklad v porovnaní s tohtoročným januárom až o 90 bodov,“ dodala Podmanická.

(tasr, est)

27. júla 2021 | 19:22

Minúta | 27. júla 2021 | 19:22

Ústavný súd opäť zasiahol, ľudia s jednou dávkou vakcíny prídu o výhodu

Ústavný súd pozastavil výnimku pre ľudí s jedno dávkou, ktorý prídu o ľahší prístup späť do krajiny, ktorú schválil hlavný hygienik. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa upravuje aktuálny režim na hraniciach. Rozhodlo o tom v utorok plénum Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor súdu. Vyhlášku napadla opozícia, jej návrh prijal súd na ďalšie konanie v celom rozsahu.

"Pozastavuje účinnosť paragrafu 9 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, uverejnenej 16. júla 2021," uvádza sa v tlačovej správe. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnom rozsahu súd nevyhovuje.

"Zatiaľ nemáme k dispozícii znenie uznesenia Ústavného súdu. Potrebujeme sa s ním oboznámiť a situáciou sa budeme zaoberať. Do účinnosti predmetného uznesenia platí súčasný režim na hraniciach," uviedla pre TASR hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Na Ústavný súd sa opätovne obrátila opozícia 19. júla. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú. Podanie podporil Smer-SD i nezaradení poslanci mimoparlamentného Hlasu-SD.

(tasr)

26. júla 2021 | 18:41

Minúta | 26. júla 2021 | 18:41

Povinné očkovanie odmieta väčšina Slovákov, ukázali výsledky prieskumu

Ochota zaočkovať sa sa na Slovensku už niekoľko mesiacov prakticky nemení. Plošné povinné očkovanie odmieta viac ako 60 percent osôb. Veľká časť tých, ktorí s očkovaním váhajú, by zmenila svoj postoj v prípade preukázania bezpečnosti vakcín. Aj to ukazuje najnovší prieskum.

Ochota dať sa zaočkovať proti COVID-19 zostáva už od marca na pomerne stabilnej úrovni. Už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 51,7 percenta, čo predstavuje oproti máju nárast iba o tri percentá. Výraznejšie však narástol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú, z májových 30,9 percenta na 36 percent. Ukazuje to júlový prieskum v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.

Povinné očkovanie väčšina (61,9 percenta) respondentov odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer ich zástancov a odporcov vyrovnanejší.

"V predchádzajúcich výskumoch sme evidovali pomerne veľkú skupinu respondentov, ktorí ešte neboli rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Najnovší výskum však ukazuje, že táto skupina nerozhodnutých sa zmenšuje a väčšia časť z nich sa zaraďuje skôr do tábora odmietačov očkovania. Postoje k povinnému očkovaniu a k platnosti miernejších epidemiologických opatrení rozdeľujú spoločnosť do dvoch táborov: už zaočkovaní väčšinovo podporujú obidve opatrenia, nezaočkovaní sú ešte výraznejšie proti," všíma si Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Viac zaočkovaných je medzi obyvateľmi Bratislavského kraja, z miest (sídla nad 20.000 obyvateľov) a medzi vysokoškolsky vzdelanými (tých je zaočkovaných už 52,9 percenta). Respondenti, ktorí viac dôverujú inštitúciám ako vláda, zdravotníctvo či veda sú zaočkovaní viac a podobne sa vo väčšej miere dali zaočkovať respondenti, ktorí vo svojom okolí poznajú ľudí s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Prieskum tiež ukázal, že až 29,8 percenta respondentov, ktorí odmietajú očkovanie, by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a riadne registrované. Viac ako 14 percent respondentov by presvedčilo k očkovaniu, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 percenta by zmenilo svoj postoj, ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Podľa prieskumu za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 31,2 percenta respondentov, odmieta ho 61,9 percenta respondentov. Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva je 42,3 percenta respondentov, odmieta ho 50,5 percenta opýtaných. Za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných by bolo 39,7 percenta respondentov. S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 percenta respondentov, čo predstavuje nárast z májových 35,4 percenta.

Desiata vlna prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa realizovala v období 15. 7. až 20. 7. 2021. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

25. júla 2021 | 12:10

Minúta | 25. júla 2021 | 12:10

Krajniak: Zašlo to ďaleko, už sa to viac nedá zametať pod koberec. Mikulec: Všetko vysvetlím

Mimoriadna schôdza o odvolávaní Mikulca začne až v pondelok. Kollár predtým zvoláva mimoriadnu koaličnú radu, téma je rovnaká. Mikulec čelí doteraz najtvrdšej kritike. OĽaNO svojho ministra bráni, reaguje aj samotný Mikulec. Vývoj sporu budeme sledovať a aktualizovať.

Veci zašli tak ďaleko, že sa to viac nedá zametať pod koberec, povedal k téme odvolávania ministra vnútra Milan Krajniak. Zdôvodnil tým výhrady, ktoré majú voči ministrovi Mikulcovi.

Boris Kollár požiadal koaličných partnerov o zvolanie mimoriadnej koaličnej rady. Jediným bodom programu má byť otázka zotrvania ministra vnútra Romana Mikulca a policajného prezidenta Petra Kovaříka vo funkciách. Vyhlásil to minister práce Milan Krajniak s tým, že majú vážne výhrady. Je presvedčený, že veci zašli tak ďaleko, že sa to viac nedá zametať pod koberec. Aj predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský si myslí, že Kovařík aj Mikulec by mali odstúpiť.

Minister vnútra SR Roman Mikulec na vývoj reagoval popoludní svojim vyhlásením. Tvrdí v ňom, že je pripravený zodpovedať hnutiu Sme rodina všetky otázky týkajúce sa súčasnej situácie, ak bude záujem o konštruktívnu debatu. Nič ďalšie nekonkretizoval.

Už predtým došlo zablokovaniu zvolania mimoriadnej schôdze s témou vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Mikulcovi. Hlavným aktérom tak nebude parlament, ktorý koná na opozičný popud, ale koaličná strana Sme rodina.

Zasadnutie parlamentu a zvolanie mimoriadnej schôdze sa posúva na pondelok ráno o 9.00 hodine. V rokovacej sále Národnej rady po skončení 35. schôdzi ani po prestávke totiž nebol dostatok poslancov, a tak parlament nebol uznášaniaschopný. Podpredseda snemovne Gábor Grendel (OĽaNO) preto rokovanie preložil.

Táto situácia vytvorila priestor pre koaličnú stranu Sme rodina, ktorá prechádza do útoku. Kovařík čelil kritike predsedu parlamentu po tom, ako polícia nezvládla ochranu parlamentu a nepripravila sa na divoký protest proti covidovému zákonu. Demonštranti nedodržali zákonom predpísanú vzdialenosť od budovy parlamentu, pri pokuse o vniknutie do parlamentu polícia použila aj slzný plyn. Policajný prezident Kovařík odchádzal v tom čase na dovolenku.

Pobúrenie v bezpečnostných zložkách vyvolal incident z tohto týždňa, keď Úrad inšpekčnej služby žiadal o zadržanie troch mužov, polícia však podľa TV Markíza ich zadržanie prekazila. Podľa bratislavského krajského prokurátora Remetu došlo k zastaveniu stíhania priamo od policajného prezidenta Kovaříka, došlo k tomu hneď po zadržaní prvej osoby. Remeta to označil za "neštandardné". Kovařík postup zdôvodnil tým, že Diana Santusová, vedúca tímu Úradu inšpekčnej služby, tento zásah pred nadriadeným zatajila a nemala naň povolenie. Preto, ako povedal pre Markízu, "vydal pokyn k prerušeniu zásahu".

Zaujímavé je, že zhruba o hodinu dostal zásah, ktorý Kovařík prerušil (a fakticky zmaril, keďže dve osoby po prerušení inšpekcii unikli), schválenie. Len ho už nebolo možné vykonať. Dvaja z obvinených sú odvtedy na úteku.

Ministra Mikulca sa opakovane pokúša odvolať opozícia z iniciatívy Smeru. Ministra kritizuje okrem iného práve za rozhodnutie pozastaviť činnosť vyšetrovateľke Diane Santusovej, vedúcej tímu Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), ktorý vyšetruje podozrenia zo zneužívania právomocí príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Naďalej mu vyčíta aj situáciu v bezpečnostných zložkách a podozrenia z manipulovania vyšetrovaní.

Na obvinenie a novú vlnu kritiky reagujú aj politici OĽaNO.

Opätovný pokus o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca vníma Matovičovo hnutie len ako prejav enormného strachu ľudí, ktorí sa veľmi boja politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. Vyplýva to z ich stanoviska, o ktorom informoval hovorca hnutia Matúš Bystriansky. Z hnutia poznamenali, že po rokovaní o zákone, ktorý ochraňuje ľudí pred následkami pandémie, sa poslanci rozhodli neprezentovať pri otvorení schôdze v súvislosti s odvolávaním ministra vnútra. Ako tvrdia, "jediným účelom malo byť vylievanie špiny, šírenie lží a dezinformácií".

Zo stanoviska OĽaNO vyplýva, že Robertovi Ficovi (Smer-SD), predsedovi mimoparlamentného Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu a tým, ktorým sa nepáči nástup spravodlivosti a výpovede ich vlastných nominantov o páchaní rôznych zločinov, nebudú pomáhať v ďalšom nenávistnom ťažení proti ministrovi vnútra. Tvrdia, že Mikulec svoj mandát vykonáva čestne a profesionálne. Ako dodali, ničím sa vo svojej funkcii nespreneveril a garantuje príslušníkom Policajného zboru voľné ruky a slobodu vo výkone ich práce. "Zdochýnajúci kôň kope najsilnejšie. Opätovný pokus o odvolanie Romana Mikulca vnímame len ako prejav enormného strachu ľudí, ktorí sa veľmi boja politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. Poslanci dnes dali jasne najavo, čo si myslia o tejto zúfalej snahe," dodal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Aj podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽaNO) reagoval tým, že v zmysle koaličnej zmluvy má každý partner právo zvolať koaličnú radu. OĽaNO podľa neho názor na odvolávanie ministra vyjadrilo už pri odmietnutí nedávneho opozičného návrhu. "Čo sa týka odvolávania policajného prezidenta, to nie je v kompetencii poslaneckých klubov. K tomu sa vyjadrovať nebudeme," poznamenal. Myslí si, že na vysvetľovanie zo strany šéfa polície je priestor aj v brannobezpečnostnom výbore. Grendel podotkol, že mnohé aktuálne témy sú síce mediálne zaujímavé, no nie všetko je vhodné riešiť verejne. "Sú to mnohé veci živé a záujem v tomto musí byť skôr na objektívnom vyšetrovaní. Nie na tom, aby do toho politici vnášali svoje záujmy," uzavrel.

Mikulec sa opozičného pokusu o jeho odvolanie z funkcie neobáva. Návrh na vyslovenie nedôvery označil za legitímne právo opozície.

(tasr, fed)

23. júla 2021 | 17:56

Minúta | 23. júla 2021 | 17:56

Úprava kolúznej väzby je už na svete, platiť má od polovice augusta

Poslanci Národnej rady schválili Kolíkovej návrh na zmeny pri kolúznej väzbe.

Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby má byť päť mesiacov. Zároveň v tomto prípade nemá byť možné ani jej ďalšie predĺženie. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR SR). Nová legislatíva obsahuje aj výnimky, pre ktoré by mohla kolúzna väzba trvať dlhšie.

Kolúzna väzba by mohla trvať dlhšie ako päť mesiacov, ak by bolo zistené, že sa obvinený kolúzne správal, či už sám, alebo prostredníctvom iných osôb. Rovnako, ak sa vedie trestné stíhanie za trestný čin spáchaný zločineckou alebo teroristickou skupinou, za obzvlášť závažný trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

Návrhom sa majú posilniť práva obvineného umiestneného v kolúznej väzbe, tiež zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.

Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby. "V súlade s tým, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a zavedenou súdnou praxou sa explicitne ustanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe," uviedol rezort spravodlivosti. Priblížil, že pri kolúznej väzbe musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.

Nová úprava nepredpokladá automatické prepúšťanie všetkých obvinených z väzby po uplynutí stanovenej lehoty. "Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora môže za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe aj nad ustanovenú lehotu," doplnil rezort.

V prípade, že obvinený požiada o prepustenie na slobodu a prokurátor tejto požiadavke nevyhovel, podľa návrhu ju bude musieť predložiť sudcovi pre prípravné konanie najneskôr do piatich pracovných dní.

Nová legislatíva by mala byť účinná od 15. augusta.

(tasr, joh)

23. júla 2021 | 15:43

Minúta | 23. júla 2021 | 15:43

Maďarsko dostalo ďalšie dve rany: plán obnovy sa odkladá, padli nórske fondy

Zdráhanie Európskej komisie pri schvaľovaní fondu obnovy pokladá Orbán za trest, lebo v Maďarsku prijali zákon o ochrane detí pred pedofíliou. Maďarsko tiež prichádza o 220 miliónov eur z mimoúnijných fondov.

Maďarský premiér Viktor Orbán obvinil Brusel z vedenia "ideologickej vojny" proti Maďarsku. Vyhlásil to v súvislosti s plánom obnovy. Ako dodal, financie z fondu obnovy sa podľa všetkého oddialia, pričom dôvodom je podľa neho najnovší maďarský zákon o ochrane detí pred pedofíliou.

Orbán pre maďarský verejnoprávny rozhlas povedal, že čo sa týka ekonomiky, Maďarsko bolo už blízko k dohode s Európskou komisiou o pláne obnovy, z ktorého by malo dostať v grantoch 7,2 miliardy eur. Za odkladaním vidí výhradne spor za zákon o ochrane detí pred pedofíliou, ktorý predstavitelia EÚ ostro kritizujú. Hovorca Európskej komisie vo štvrtok (22. júla) informoval, že maďarský plán obnovy sa stále hodnotí a zatiaľ nie je jasné, k akým ďalším krokom v tomto procese dôjde.

"Momentálne to vidím tak, že Európska únia sa bude snažiť o dvojmesačný odklad obnovenia rokovaní [o pláne obnovy]. To však spochybňuje samú podstatu fondu," povedal Orbán, ktorého citovala agentúra Reuters. Dodal, že Maďarsko začne s financovaním projektov, ktoré Brusel čiastočne schválil, z vlastného rozpočtu. "Či peniaze z Bruselu prídu alebo nie, dáme na to peniaze z maďarského rozpočtu," uviedol Orbán.

Orbán: Je to zámienka

Komisár Európskej únie pre oblasť spravodlivosti Didier Reynders tento týždeň uviedol, že Európska komisia neschváli maďarský plán obnovy dovtedy, dokiaľ v krajine nedôjde k reforme súdnictva a Budapešť nebude garantovať vyšetrovanie korupčných káuz. Komisár poukázal na systémové problémy v oblasti dodržiavania právneho štátu v Maďarsku, pričom dodal, že Európska komisia je pripravená použiť všetky nástroje na ochranu demokracie vrátane pozastavenia vyplácania financií z Európskej únie.

Podľa Orbána je však problém korupcie iba zámienkou. "Často sa poukazuje na korupciu, my sme však už boli blízko k dohode," povedal. "Len čo sme však schválili zákon o ochrane detí, zrazu sme začali mať veľký problém s korupciou. Je to evidentne iba zámienka," dodal smerom k Európskej únii Orbán.

Maďarsko prišlo o nórske fondy

Maďarsko sa nedokázalo dohodnúť s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na distribúcii 220 miliónov eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a preto tieto financie nedostane. V piatok to oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra DPA.

Nórsko a v oveľa menšej miere aj Lichtenštajnsko a Island prostredníctvom programu "Granty EHP a Nórska" podporujú projekty v členských krajinách Únie, ktorých cieľom je riešenie ekonomických a sociálnych rozdielov, približuje server euronews.com.

"Podotýkam, že sme po dlhom a komplexnom procese nedospeli k dohode," povedala nórska ministerka zahraničných vecí Ine Marie Eriksenová Söreidová. "Podľa nás by financie EHP mohli hrať v Maďarsku dôležitú úlohu, najmä pri podpore občianskej spoločnosti, avšak aj pri podpore inovácií v oblasti hospodárstva, energetiky a klímy a pri presadzovaní práv menšín," dodala.

Darcovské krajiny podmienili poskytnutie financií tým, že ich prerozdelenie bude mať v každej prijímajúcej krajine na starosti nezávislý administrátor. "Maďarsko [s touto podmienkou súhlasilo] ale odmietlo sa zaviazať, že do funkcie vymenuje najkvalifikovanejšieho kandidáta," dodal vo vyhlásení nórsky rezort diplomacie.

Pre občiansku spoločnosť v Maďarsku bolo pôvodne vyčlenených približne 10 miliónov eur.

(tasr, joh)

21. 07. 2021

21. júla 2021 | 19:05

Minúta | 21. júla 2021 | 19:05

Viaceré hraničné priechody blokujú pendleri, na hraniciach sa tvorili kolóny

AKTUALIZOVANÉ Pendleri svojim protestom vyjadrujú nespokojnosť s podmienkami vstupu na Slovensko kvôli pandemickým opatreniam. Pre blokáciu hraničného priechodu Čunovo – Rajka smerom do Maďarska sa tvorili rozsiahle kolóny.

Desiatky ľudí zablokovali v stredu podvečer hraničný priechod Čunovo – Rajka smerom zo Slovenska na Maďarsko. Vyjadriť tým chcú nespokojnosť s novými podmienkami vstupu na Slovensko, ktoré platia pre pandémiu nového koronavírusu. Pre blokáciu priechodu sa na diaľnici D2 smerom do Rajky vytvorila rozsiahla kolóna.

Protestujúci vytvorili živú reťaz a skandovali heslá ako "hanba" či "testovať sa nedáme". Vyjadriť tým chceli nespokojnosť s podmienkami vstupu na Slovensko, a to najmä pre takzvaných pendlerov. "Výrazne znevýhodňujú ľudí z prihraničných regiónov, a to napriek tomu, že bývajú na území, v ktorom nie je horšia epidemiologická situácia ako na Slovensku," tvrdia. Podporu nespokojným pendlerom vyjadrili aj viaceré opozičné strany. Niektorí opoziční politici sa na proteste aj priamo zúčastnili. Okrem protestujúcich je na mieste aj polícia, spoločne s jej antikonfliktným tímom.

Hraničný priechod Čunovo – Rajka blokovali protestujúci aj začiatkom júla. Protesty a blokácia sú podľa Zelenej vlny RTVS aj na hraničných priechodoch Bratislava (Petržalka) – Berg i Svrčinovec – Mosty u Jablunkova. V okolí hraníc sa preto tvoria kolóny.

Pendleri blokujú aj južné priechody

Protestuje sa na viacerých hraničných priechodoch. Okrem priechodu Čunovo – Rajka polícia eviduje aj blokáciu v Komárne, Milhosti, Šahách či v Brodskom. Zablokovaný bol aj priechod v Štúrove, ten je však už prejazdný.

"V Komárne je prejazd blokovaný, polícia odkláňa cestujúcich na nový most. Protestujúci zablokovali aj hraničný priechod Milhosť. V Šahách je prejazd taktiež blokovaný, doprava je odkláňaná na hraničný priechod Šiatorská Bukovinka. Na diaľnici D2 Brodské je prejazd blokovaný," uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Na diaľnici D2 v Bratislave sa pre blokáciu hraničného priechodu Čunovo – Rajka smerom do Maďarska tvoria rozsiahle kolóny. Polícia vodičov vyzvala, aby sa tomuto úseku úplne vyhli a na prejazd smerom do Maďarska použili hraničný priechod Medveďov.

Samotný hraničný priechod Čunovo – Rajka je však už opäť otvorený a priechodný. Na sociálnej sieti o tom informovali bratislavskí krajskí policajti. Na diaľnici v Bratislave sú však naďalej kolóny.

Na väčšine hraničných priechodov je podľa polície situácia pokojná a bez väčších kolón aj na tých miestach, kde sa zdržiavajú protestujúce osoby. "Treba však počítať so zdržaním, prípadne s presmerovaním dopravy," povedala pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Polícia situáciu na hraniciach naďalej monitoruje.

(tasr)

21. júla 2021 | 17:25

Minúta | 21. júla 2021 | 17:25

Po dvojici svedkov, ktorých obvinila inšpekcia, polícia vyhlásila pátranie

Po dvojici spolupracujúcich obvinených, voči ktorým inšpekcia podala trestné oznámenie pre krivú výpoveď, bolo dnes vyhlásené pátranie. Ide o Petra Petrova a Mateja Zemana zo zločineckej skupiny takáčovcov.

Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. V utorok polícia zadržala v rámci tejto kauzy ďalšieho takáčovca Csabu Dömötöra.

"Obvinenie bolo vznesené voči trom osobám, a to Cs. D, P. P. a M. Z. Po dvoch osobách bolo vyhlásené pátranie," spresnil pre TASR Skladan. Už skôr informoval, že vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby zatiaľ nepredložil podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby zadržaného Csabu Dömötöra. V utorok bol vypočutý.

Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na podklade vyšetrovacieho spisu preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Zaistené nemali byť a ani neboli žiadne osoby z prostredia polície ani prokuratúry.

Pátranie po dvojici vyhlásilo Okresné riaditeľstvo Bratislava II ako pátranie po obvinených.

Trojica obvinených pritom doteraz spolupracovala s políciou na vážnych kauzách. Napríklad Zeman vypovedal v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.

(tasr, mag)

21. júla 2021 | 13:43

Minúta | 21. júla 2021 | 13:43

Matovič: Peniaze na odškodňovanie nie sú. Môže za to SaS

Minister financií Igor Matovič prehovoril k rozvoju agrosektora, ako aj k chýbajúcim peniazom, ktoré mali smerovať na odškodňovanie podnikateľov.

Koaličná strana SaS nesúhlasila so zvyšovaním deficitu štátneho rozpočtu, a teda ani s financiami na odškodňovanie podnikateľov. V súvislosti s avizovaným odškodňovacím zákonom to v stredu po rokovaní vlády uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

"Keď chcete niekomu prispieť peniaze, musíte mať peniaze v štátnom rozpočte. Všetkým, celému Slovensku, je verejne známy postoj strany SaS, ktorá nesúhlasila s navyšovaním deficitu štátneho rozpočtu, tým pádom neodsúhlasili ani peniaze na odškodňovanie podnikateľov," podotkol Matovič.

Pôvodne chcel návrh odškodňovacieho zákona na rokovaní vlády presadiť minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). "Pointa je v tom, aby sme nemuseli na každý jeden sektor pripravovať zákon a aj schému, ktorú musí následne schváliť komisia," skonštatoval ešte vo februári Sulík v súvislosti s odškodňovacím zákonom. Návrh zákona napokon prevzal do kompetencie rezort financií.

Peniaze pre agrosektor sa našli

Matovič zároveň za účasti ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) informoval, že agrosektor dostane cez takzvaný druhý pilier najbližších päť rokov 285 miliónov eur navyše. V súčasnosti je spolufinancovanie na úrovni 25,7 %, od roku 2023 by malo byť na úrovni 36,9 %.

"Rozhodnutie vlády o navýšení je veľmi dôležité pre podporu poľnohospodárov, lesníkov, ale aj obcí, ktoré sú prijímateľmi peňazí z takzvanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a z jej druhého piliera," priblížil Matovič.

Súčasná "podpora-nepodpora" agrosektora zo strany štátu podľa Matoviča viedla k vysokému zápornému saldu v obchode s agrokomoditami. Ročná podpora do druhého piliera sa podľa Matoviča z doterajších 94 miliónov eur zvýši na 151 miliónov eur.

Sľubujú rozvoj vidieka

Podľa Vlčanových slov navýšené prostriedky pomôžu rozvoju vidieka. "Verím, že pôjde o zásadnú zmenu. Na základe tejto finančnej podpory budeme nastavovať nové politiky, ktoré nám oživia vidiek," poznamenal agrominister.

"Predovšetkým chceme podporiť spoluprácu fariem, budeme podporovať posilnenie takzvaných odbytových vertikál," spresnil Vlčan o tom, kam bude smerovať podpora štátu.

SR je podľa neho krajina mierneho pásma. "Nie je preto normálne, aby sme dovážali toľko potravín, ktoré si môžeme dopestovať, napríklad zemiakov. Budeme preto podporovať produkciu," oznámil Vlčan.

"Budeme podporovať takú poľnohospodársku výrobu, kde sa nám zvýši podiel organického uhlíka v pôde – vyšším využitím hnoja. Budeme podporovať taktiež vyššie zadržiavanie vody v lesoch," povedal.

Veľkou témou sú podľa Vlčana aj dobré životné podmienky zvierat. "Máme pred sebou splnenie záväzku ukončiť chov nosníc v klietkach. Očakávajú sa v súvislosti s tým veľké investície, ktoré nie sú poľnohospodári schopní uniesť sami. Časť zdrojov bude smerovať k tomu, aby sme zlepšili podmienky chovu zvierat," poznamenal.

Slovensko má podľa neho v ďalšom programovacom období zvýšiť výmeru pôdy, na ktorej sa produkuje v takzvanom ekologickom režime z terajších 12 % výmery na 16 %. "Chceme na jeden hektár takejto výroby zvýšiť podporu," doplnil.

Dodal, že zo zdrojov druhého piliera chce Slovensko riešiť dlhodobý problém, ktorým je veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy. "Aj na tieto účely vyčleníme veľké finančné zdroje," uzavrel minister pôdohospodárstva.

(tasr, ste)

20. 07. 2021

20. júla 2021 | 21:27

Minúta | 20. júla 2021 | 21:27

Zásah inšpekcie do vyšetrovania: troch spolupracujúcich svedkov obvinili z krivej výpovede

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal trestné stíhanie vo veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov a vzniesol obvinenie voči trom kajúcnikom, ktorí polícii pomáhali usvedčovať páchateľov vo veľkých kauzách.

V utorok bol zadržaný Csaba Dömötör z mafiánskej skupiny takáčovcov, ktorý bol aj vypočutý. "Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v súčasnosti na podklade vyšetrovacieho spisu preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia," uviedol prokurátor Rastislav Remeta. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie trom osobám pre zločin marenia spravodlivosti, zločin krivej výpovede a krivej prísahy.

Podľa portálu noviny.sk okrem Dömötöra ide o Petra Petrova a Mateja Zemana.

Médiá informovali, že Úrad inšpekčnej služby vykonáva počas utorka úkony v súvislosti s kauzami Očistec a Judáš. V tejto súvislosti mal zadržať Csabu Dömötöra. Dôvodom má byť manipulovanie svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi v týchto prípadoch. Vyšetrovatelia inšpekcie sa pokúšajú zadržať aj ďalších svedkov, ktorí vypovedajú v týchto kauzách.

Podľa denníka SME ide o troch spolupracujúcich obvinených, s ktorými súvisela SMS vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorú lídri opozície Robert Fico a Peter Pellegrini (dez)interpretovali ako dôkaz o manipulácii vyšetrovania.

Dömötör je dôležitým svedkom v kauze Božie mlyny a vypovedá aj v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Mikulec obhajuje inšpekciu

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vydal stanovisko, v ktorom tvrdí, že "nespochybňuje trestnoprávne úkony, ktoré inšpekcia vykonáva". Úkony však žiadnym spôsobom nechce komentovať.

Vedenie inšpekcie v súčasnosti vykonáva všetky kontrolné procesy upravené zákonmi a internými predpismi. "Tieto je, samozrejme, nevyhnutné neodkladne vykonať z toho dôvodu, že činnosť tímu Úradu inšpekčnej služby je mediálne, ako aj rôznymi inými spôsobmi spochybňovaná, čo je v takej závažnej a spoločensky sledovanej veci neprípustné," skonštatoval Mikulec.

Inšpekcia podľa Mikulca mechanizmami zabezpečí, aby nebolo možné konšpiráciami spochybniť objektivitu činnosti tímu inšpekčnej služby. "Ak výsledky takto vykonanej kontroly potvrdia alebo čo i len spochybnia uplatňovanie princípov nestrannosti, objektivity a taktickej správnosti postupov, budú uplatnené rozhodnutia takého charakteru, ktoré umožnia odvrátenie nepriaznivého stavu a zabezpečia nápravu," poznamenal minister.

(tasr, mag)