Prezidenti Slovenska a Maďarska sa zhodli na potrebe obnovy V4

Historicky najlepšie vzťahy

Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú „historicky najlepšie“, povedal Pellegrini, ktorý pripomenul, že Maďarsko sa podieľa na ochrane slovenského vzdušného priestoru a je štvrtým najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Vzájomný obchod sa vlani „prešvihol cez“ hranicu 13,6 miliardy eur, dodal.

Pellegrini poďakoval Sulyokovi za to, že po ukrajinskom zastavení plynu od Nového roka vykrylo Slovensko výpadok práve cez maďarskú plynovú sústavu, cez „interkonektory spájajúce slovenskú a maďarskú plynovú sústavu“. Avizoval, že v najbližších mesiacoch dostanú tieto prepojenia veľkú investíciu na rozšírenie ich kapacít, a to pre prípad úplného výpadku fosílnych palív z Ruska, ktorý plánuje EÚ.

Slovenský prezident priznal, že na vládnej úrovni V4 stagnuje, a vyzval svojho maďarského partnera, aby pokračoval v tradícii schôdzok prezidentov, ktorú začal poľský exprezident Andrzej Duda.

Sulyok počas rozhovorov avizoval samit prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4), na ktorý Pellegrini podľa vlastných slov určite príde. Hlasovanie členských štátov na medzinárodnom poli bolo vždy efektívnejšie, „ako keď sme hlasovali samostatne“, vysvetlil slovenský prezident na spoločnej tlačovej besede.

Spoločná diskusia o zvýšení obranných výdavkov

Rovnako dôležitou témou pre oboch prezidentov je aj začatie prístupových procesov krajín západného Balkánu do Európskej únie. Pellegrini sa deň predtým stretol s chorvátskym prezidentom Zoranom Milanovićom a varoval, že ak západobalkánske štáty nedostanú pozvánku už čoskoro, „stratia záujem“ o vstup.

Prezident Maďarska a bývalý sudca ústavného súdu ocenil „dobré vzťahy založené na dobrom susedstve“ a potvrdil, že so slovenským náprotivkom diskutovali aj o nedávno prijatom zvýšení výdavkov na obranu zo samitu NATO v Haagu.

Okrem obrany však hlavy štátov zaujímala aj cezhraničná spolupráca a rozvoj a investície do pohraničných oblastí. „Mottom maďarského predsedníctva V4 [od 1. júla, pozn. red.] je konkurencieschopný Vyšehrad,“ vysvetlil Sulyok s tým, že „naša konkurencieschopnosť je nepredstaviteľná bez štátov západného Balkánu“.

Vyšehradské spoločenstvo tak podľa Sulyoka presadzuje vlastné záujmy v EÚ, ktorá potrebuje vnútornú reformu. Rovnako však vyzdvihol ochranu vonkajších hraníc – v rámci ktorej „musí V4 vystupovať jednotne“ –, no aj stabilizáciu situácie v krajinách, odkiaľ migranti odchádzajú.

Podporil snahy o rozvoj menšinových komunít na oboch stranách hranice, pričom slovenskú komunitu označil za „neoddeliteľnú súčasť“ maďarskej kultúry.

Sulyok niečo iné hovorí doma

Inak však prezident hovoril pred maďarským parlamentom pred troma týždňami. Pri príležitosti ceremónie skladania občianskej prísahy novoobčanom Maďarska rozprával o zákone o dvojitom občianstve z roku 2010, ktorý označil za veľký úspech.

„Pred pätnástimi rokmi sme umožnili zjednotenie Maďarov za hranicami,“ vyhlásil v príhovore. Pokračoval s tým, že zákon bol jedným z prvých, ktorý prijalo vtedajšie novozvolené Národné zhromaždenie, a označil ho za „obnovenie práv tým, ktorí na ne mali dlho nárok“, no v dôsledku rozpadu Uhorského kráľovstva „im boli odňaté“.

„Vždy, keď niekto z našich krajanov, ktorí emigrovali alebo boli od nás odlúčení, zloží občiansky sľub, je to sviatok pre celý národ,“ zdôraznil prezident.

V roku 2010 premiér Robert Fico značne sprísnil zákon o občianstve, ktorý dvojité občianstvo zakazoval. Prijatím občianstva iného občianstva tak ľuďom to slovenské zanikalo.

Téma občianstva je pre Slovensko pálčivá, naposledy sa jej vláda venovala v decembri 2024. Na zasadnutí odobrila vypovedanie zmlúv medzi socialistickým Česko-Slovenskom a Maďarskou ľudovou republikou, a tiež s vtedajším Sovietskym zväzom, konkrétne o zamedzení dvojitého občianstva.

Ako skonštatovalo ministerstvo vnútra, slovensko-ruské a slovensko-maďarské deti nemôžu prísť o nárok na občianstvo SR, keďže je to v rozpore s Ústavou i s medzinárodnými dohovormi o občianstve.

Maďarsko zmluvu z roku 1960 prestalo uplatňovať v roku 1999, za záväznú ju tak do minulého roka považovalo len Slovensko.