Na otázku o tom, prečo treba ukotviť existenciu dvoch pohlaví do Ústavy SR, šéf diplomacie poznamenal, že jednou z „nezmyslených ideológií je aj tá LGBTI“ a Slovensko sa musí brániť proti „trendom, ktoré sa stali obľúbenými na západe“, lebo tieto štáty už od tejto ideológie upúšťajú.
Jurík ako postoj opozície vyslovila názor, že vláda ponúka kultúrno-etické otázky ako „zástupné témy“. Zároveň pripomenula prejav prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý vyzdvihol potrebu spájania a utlmovania spoločenských konfliktov, čo označil za „odkaz solúnskych bratov“.
„A potom prišiel premiér a úplne poprel prejav prezidenta,“ pokračovala poslankyňa s tým, že „ak by toto počuli Cyril a Metod, tak sa zvrtnú na päte a odídu“.
Vytkla vláde, že na oslavy štátnych sviatkov doposiaľ minula 2,2 milióna eur, ktoré chýbajú napríklad na obnovu nemocníc. „To, akým spôsobom ste emocionálne prepojili takéto témy, je úplne neadekvátne,“ komentoval Blanár.
Blanár: Opozícia má kolenačkový prístup
Moderátor pripomenul Blanárov komentár o potrebe odpustenia Rusku a minister svoj postoj potvrdil. Dodal, že „Rusko odtiaľto [z Európy] nedostaneme“, a preto treba premýšľať nad tým, čo sa bude diať, keď dôjde k prímeriu a mierovému rokovaniu.
„Čo budeme robiť s Ruskou federáciou? Moja odpoveď bola jasná, že nechceme budovať naše ozbrojené sily, aby sme sa pripravovali nebodaj na tretiu svetovú vojnu s NATO. Chceme, aby sa skonsolidovali vzťahy,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Zdôraznil, že Slovensko odsudzuje všetky útoky na civilistov aj porušovanie medzinárodného práva. „Ale musíme povedať, čo budeme robiť potom,“ dodal.
Jurík to označila za „klaňanie sa agresorovi“. V relácii začala vyťahovať fotografie unesených detí s dôvetkom, že Slovensko sa nezapojilo do tribunálu Rady Európy pre návrat týchto detí, ďalej snímky detí zranených počas bombardovania či vojakov navrátených počas výmen zajatcov. Pýtala sa, či sa také niečo „dá odpustiť“.
Blanár pripomenul, že aj izraelského premiéra Benjamina Netanjahua niektorí považujú za agresora za kroky Izraela v Pásme Gazy a napriek tomu s ním „pred malou chvíľou“ telefonoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„To je to vaše vnímanie, že francúzsky prezident a ostatní môžu, a slovenský premiér nie. To je ten váš kolenačkový prístup – len sedieť ticho a šúchať pätami,“ poznamenal ironicky.
Rusko rozumie len sile, tvrdí politička z PS
Šance na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou sa znižujú, keďže Rusko dosahuje zisky a dobýja územia, vyhlásil Blanár (Smer). „Musíme nejako komunikovať, na to je diplomacia,“ skonštatoval minister.
Za dôležité považuje, že americký prezident Donald Trump dostal už dvakrát obe krajiny za rokovací stôl.„Som presvedčený, že pri priamych rokovaniach postupne k niečomu dôjde,“ povedal.
Jurík reagovala, že v ideálnom svete by bolo dobré diplomatické riešenie, no už niekoľko mesiacov intenzívnych rozhovorov „padá“. Preto nerozumie, prečo SR odmieta vojenskú pomoc. Rusko podľa nej „počúva“ sile.
„Tam nejde o to, aby sme porazili Rusko, ale aby sme zastavili Rusko, aby bolo čo najďalej od našich hraníc a aby pochopilo, že vojensky tento konflikt jednoducho nevyhrá,“ uviedla politička a zdôraznila aj potrebu ekonomického tlaku. „Myslím si, že je možné dosiahnuť spravodlivosť, a to práve vyvodením zodpovednosti,“ doplnila. Ocenila, že Slovensko napokon podporilo vytvorenie tribunálu na prešetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine.
Jurík: Od vlády je cynické plánovať povojnovú obnovu Ukrajiny
S ukrajinskou vládou sme identifikovali projekty vhodné na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny, avizoval Blanár s tým, že kabinety oboch krajín plánujú ďalšie spoločné zasadnutie. Rokovania o rekonštrukcii sú plánované v Ríme a následne v Berlíne a Slovensko sa na nich zúčastní, dodal.
Slovensko bude spolupracovať pri rozširovaní hraničných priechodov a elektrického prepojenia, oznámil ďalej minister. Podľa Jurík sú tieto kroky „cynické“, lebo vláda odmieta teraz ekonomicky a vojensky pomáhať napadnutému štátu, ale po jeho porážke tam chce poslať slovenské firmy.
Naopak, Blanár argumentoval, že dodávky zbraní Kyjevu „za tri roky nepomohli“, keďže ruské sily od poslednej protiofenzívy v lete 2023 kontinuálne postupuje.
Za sankcie nezahlasujeme bez záruk od EÚ
K téme protiruských sankcií Blanár podotkol, že Slovensko odmieta vyhrážky zo strany nemeckého kancelára Friedricha Merza o možnosti zastavenia eurofondov v prípade, že by odmietlo hlasovanie na „spoločných hodnotách“. Jurík tvrdila, že Merz reagoval na novinársku otázku o právnom štáte, pričom podľa neho „existujú malé krajiny, ktoré blokujú jednomyseľné rozhodnutia“.
Spájanie tém 18. balíka európskych sankcií a nástroja RePowerEU je podľa Beáty Jurík „strašením“, lebo tieto dva balíky spolu „nijako nesúvisia“. Vláde vytkla, že tým porušuje vlastné programové vyhlásenie, lebo 18. balík nás nijako ekonomicky nepoškodzuje.
Podľa Blanára by Slovensko vetovalo RePowerEU, Európska komisia však pozmenila spôsob hlasovania z jednomyseľného na kvalifikovanú väčšinu, čím obišla naše veto. Bratislave tak neostáva iná možnosť, ako zdržiavať hlasovanie o sankciách pre prípad, že by Komisia presadila zastavenie plynu od 1. januára 2028 bez súhlasu Slovenska. V stratégii chce pokračovať, kým nebudeme mať garancie o stabilizácii dodávok ropy, plynu a jadrového paliva.
Jurík vyzdvihla Česko, ktoré stihlo čiastočnú diverzifikáciu dovozu energetických nosičov, na čo Blanár reagoval tým, že jedným z faktorov je aj dovoz palív zo Slovenska – ktoré má zo šiesteho sankčného balíka výnimku na vývoz produktov z ruskej ropy.
(ta3, sab, tasr, est)
