Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské útoky si vyžiadali štyri obete, Moskva hlási nové územné zisky

Nočné ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali najmenej štyri obete a desiatky zranených. Zasiahnuté boli regióny ako Sumská, Odeská a Chersonská oblasť.

Podľa agentúry Reuters boli medzi cieľmi aj ukrajinské vojenské základne, muničné sklady a zariadenie na výrobu dielov pre drony.

Súbežne útočila aj Ukrajina – Rusko tvrdí, že zostrelilo 90 ukrajinských dronov, z toho osem nad Moskvou. Útoky zaznamenali aj v Leningradskej oblasti, no bez obetí.

Ruské ministerstvo obrany zároveň ohlásilo obsadenie dedín Piddubne a Sobolivka, čo Kyjev zatiaľ nepotvrdil.

Moskva ďalej deklaruje kontrolu nad takmer 20 percent ukrajinského územia a požaduje ich oficiálne odovzdanie ako podmienku mieru, čo Ukrajina odmieta.

Rusko má plnú kontrolu nad Krymským polostrovom a údajne aj nad Luhanskou oblasťou. Obsadilo tiež veľké časti Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ váha s klimatickým paktom s Čínou, žiada konkrétne záväzky

Európska únia zatiaľ váha s podpísaním spoločného záväzku o klimatických opatreniach s Čínou na samite, ktorý sa má konať tento mesiac pri príležitosti 50. výročia diplomatických vzťahov, uviedol pre Financial Times eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra.

Ciele EÚ v oblasti klímy sa doteraz zakladali výlučne na znižovaní domácich emisií. Do polovice septembra však musí EÚ predložiť OSN nový klimatický cieľ na rok 2035.

Brusel opakovane odmietol žiadosti Pekingu o vzájomný klimatický záväzok po samite druhých a tretích najväčších svetových ekonomík, pokiaľ Čína nesľúbi výraznejšie kroky na zníženie emisií skleníkových plynov.

„Vyhlásenie má pre nás zmysel len vtedy, ak bude obsahovať konkrétne záväzky,“ povedal Hoekstra.

Čína pravdepodobne nesplní svoj päťročný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 18 percent do konca tohto roka.

Agentúra Reuters nedokázala správu okamžite overiť a Európska komisia na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

(reuters, est)

Minúta  |  

Východ Slovenska zasiahnu silné búrky, hrozí aj vietor a extrémne horúčavy

Pondelok na Slovensku bude pod vplyvom nepriaznivého počasia – Slovenský hydrometeorologický ústav varuje pred búrkami, vetrom aj vysokými teplotami.

Druhý stupeň výstrahy pred búrkami platí popoludní najmä na východe – v Košickom a Prešovskom kraji a niektorých častiach Banskobystrického kraja.

Prvý stupeň výstrahy sa týka Nitrianskeho, Žilinského a väčšiny Trenčianskeho kraja, ako aj okresov Poprad, Kežmarok, Rožňava či Gelnica.

Do 19.00 h platí aj výstraha pred vetrom pre horské okresy stredného Slovenska.

Okrem toho meteorológovia upozorňujú na extrémne horúčavy – na Zemplíne platí výstraha druhého stupňa, v okolí Košíc miernejší prvý stupeň.

Obyvatelia by sa mali pripraviť na výkyvy počasia a dodržiavať pokyny SHMÚ.

Minúta  |  

Europarlament bude hlasovať o dôvere Komisii a rokovať o vzťahoch s Čínou

Štvordňové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu sa v pondelok začne v Štrasburgu. Poslanci budú diskutovať a následne aj hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Rokovať budú aj o prioritách dánskeho predsedníctva v Rade Európskej únie, vzťahoch s Čínou či dlhodobom rozpočte bloku po roku 2027.

Schôdzu otvorí o 17.00 h predsedníčka EP Roberta Metsolová. Neskôr sa uskutoční rozprava k návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii, ktorý podporilo viac ako 70 poslancov. Hlasovanie o návrhu je naplánované na štvrtok. Na jeho prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov a súčasne väčšina všetkých poslancov EP.

Utorok sa začne diskusiou o pripravovanom júlovom samite a vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Poslanci v rozprave načrtnú svoje očakávania, pričom s EK budú rokovať aj o tom, ako riešiť obmedzenia Pekingu týkajúce sa vývozu kritických surovín. Plénum bude o uznesení k tejto téme hlasovať vo štvrtok.

Europarlament bude rokovať o klimatickom cieli navrhnutom EK. Ten počíta so znížením emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Diskutovať sa bude aj o stave obchodných vzťahov s USA, predovšetkým v kontexte hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na tovar z EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

USA začnú od pondelka rozosielať štátom listy o vyšších clách

Spojené štáty začnú v pondelok rozosielať prvé listy o clách adresované viacerým krajinám. „Môže ich byť 12, možno 15,“ povedal americký prezident Donald Trump novinárom. „Uzatvorili sme aj nejaké dohody, takže pôjde o kombináciu listov a dohôd, ktoré boli spravené.“

Krajiny čaká ukončenie 90-dňového obdobia na rokovania s americkou administratívou, ktoré sa končí 9. júla. Nové výšky ciel by však mali nadobudnúť účinnosť až od 1. augusta.

Šéf Bieleho domu zároveň varoval, že každá krajina, ktorá sa „stotožní s protiamerickými postojmi BRICS“, bude zaťažená dodatočným desaťpercentným clom.

Trump začiatkom apríla oznámil plošné 10-percentné clá na dovoz takmer všetkých tovarov do USA, ako aj vyššie, tzv. recipročné clá, na väčšinu krajín sveta. Ich uplatňovanie však pozastavil na 90 dní, aby poskytol čas na rokovania.

Americký minister financií Scott Bessent v nedeľnej relácii CNN uviedol, že v najbližších dňoch môže dôjsť k viacerým významným oznámeniam obchodných dohôd. Podľa neho Európska únia dosiahla v rokovaniach dobrý pokrok.

(tasr, afp, reuters, guardian)

Minúta  |  

Trump označil Muskove zakladanie novej strany za smiešne

„Myslím, že je to smiešne zakladať tretiu stranu. Máme obrovský úspech s Republikánskou stranou. Demokrati stratili smer, ale vždy to bol systém dvoch strán a myslím, že vytvorenie tretej strany len spôsobí zmätok,“ povedal Trump novinárom pred nástupom na palubu lietadla Air Force One.

„Tretie strany nikdy nefungovali, takže nech sa s tým zabáva, ale myslím, že je to smiešne,“ dodal.

Musk v sobotu oznámil založenie novej politickej strany s názov Amerika. Urobil tak deň po tom, čo Trump podpísal zákon o daňových škrtoch a výdavkoch, proti ktorému Musk ostro vystupoval.

Miliardár pritom vynaložil stovky miliónov dolárov na kampaň za znovuzvolenie Trumpa na post amerického prezidenta. Ten šéfa spoločností Tesla a SpaceX v januári postavil do čela Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), aby spolu so svojím tímom znížil vládne výdavky a zrušil rôzne americké agentúry.

Z vedenia DOGE sa Musk stiahol v máji. V nasledujúcom mesiaci potom prerástol jeho blízky vzťah s Trumpom do sporu, v ktorom si obaja vymenili viacero kritických odkazov. Trump začiatkom tohto týždňa pohrozil, že zastaví dotácie, ktoré Muskove spoločnosti dostávajú od federálnej vlády.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.