Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Silná erupcia v Indonézii: sopka vrhla popol do výšky 18 kilometrov

Sopka Lewotobi Laki-Laki na východe Indonézie opäť vybuchla a vychrlila popol až do výšky 18 kilometrov.

Erupcia, ktorá nastala v pondelok, prichádza len krátko po tom, čo rovnaký vulkán koncom júna spôsobil prerušenie letov a evakuácie obyvateľstva.

Indonézske úrady varujú pred možným výskytom laháru – nebezpečného bahenného prúdu, ktorý sa môže pri silných dažďoch premeniť na smrteľnú hrozbu pre dediny nachádzajúce sa pod sopkou.

Vulkanická aktivita sopky podľa geológov mimoriadne vysoká a sprevádzajú ju silné otrasy.

Obyvateľov vyzvali, aby sa držali aspoň šesť kilometrov od krátera a chránili si dýchacie cesty.

Zatiaľ nie sú hlásené škody ani obete. Sopka je súčasťou dvojvrcholu Lewotobi, pričom jej „mužský“ vrchol je aktívnejší než „ženský“ Lewotobi Perempuan.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľsko obnovilo hraničné kontroly, cieľom je zastaviť nelegálnych migrantov

Poľsko od pondelka na 30 dní obnovilo kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou. Cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu a posilniť bezpečnosť.

Na hranici s Nemeckom je 52 priechodov, z toho 16 pod stálou kontrolou, na litovskej strane ide o 13 miest, pričom dve sú kontrolované trvalo.

Kontroly vykonáva pohraničná stráž s podporou polície a armády. Výber áut je cielený, zameriava sa najmä na dodávky a vozidlá s viacerými pasažiermi.

Ministerstvo vnútra ubezpečilo, že nejde o návrat k prísnym kontrolám spred vstupu do Schengenu – vozidlá sa kontrolujú výberovo podľa analýzy rizika.

Premiér Tusk krok odôvodnil nárastom migrácie z Bieloruska cez Poľsko do Nemecka.

Od začiatku roka bolo zaznamenaných vyše 15 000 pokusov o nelegálne prekročenie hraníc. Litva hlási podobný nárast, pričom zadržali 412 cudzincov.

Nemecko eviduje vyše 4 600 prípadov nelegálnych vstupov z Poľska.

Kontroly umožňujú aj preverovanie podmienok pre spätné prijatie migrantov z Nemecka.

Armáda sa do operácie zapája v rámci akcií „Bezpečný západ“ a „Bezpečné Podlasie“ s až 5 000 vojakmi.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ruské útoky si vyžiadali štyri obete, Moskva hlási nové územné zisky

Nočné ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali najmenej štyri obete a desiatky zranených. Zasiahnuté boli regióny ako Sumská, Odeská a Chersonská oblasť.

Podľa agentúry Reuters boli medzi cieľmi aj ukrajinské vojenské základne, muničné sklady a zariadenie na výrobu dielov pre drony.

Súbežne útočila aj Ukrajina – Rusko tvrdí, že zostrelilo 90 ukrajinských dronov, z toho osem nad Moskvou. Útoky zaznamenali aj v Leningradskej oblasti, no bez obetí.

Ruské ministerstvo obrany zároveň ohlásilo obsadenie dedín Piddubne a Sobolivka, čo Kyjev zatiaľ nepotvrdil.

Moskva ďalej deklaruje kontrolu nad takmer 20 percent ukrajinského územia a požaduje ich oficiálne odovzdanie ako podmienku mieru, čo Ukrajina odmieta.

Rusko má plnú kontrolu nad Krymským polostrovom a údajne aj nad Luhanskou oblasťou. Obsadilo tiež veľké časti Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ váha s klimatickým paktom s Čínou, žiada konkrétne záväzky

Európska únia zatiaľ váha s podpísaním spoločného záväzku o klimatických opatreniach s Čínou na samite, ktorý sa má konať tento mesiac pri príležitosti 50. výročia diplomatických vzťahov, uviedol pre Financial Times eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra.

Ciele EÚ v oblasti klímy sa doteraz zakladali výlučne na znižovaní domácich emisií. Do polovice septembra však musí EÚ predložiť OSN nový klimatický cieľ na rok 2035.

Brusel opakovane odmietol žiadosti Pekingu o vzájomný klimatický záväzok po samite druhých a tretích najväčších svetových ekonomík, pokiaľ Čína nesľúbi výraznejšie kroky na zníženie emisií skleníkových plynov.

„Vyhlásenie má pre nás zmysel len vtedy, ak bude obsahovať konkrétne záväzky,“ povedal Hoekstra.

Čína pravdepodobne nesplní svoj päťročný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 18 percent do konca tohto roka.

Agentúra Reuters nedokázala správu okamžite overiť a Európska komisia na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

(reuters, est)

Minúta  |  

Východ Slovenska zasiahnu silné búrky, hrozí aj vietor a extrémne horúčavy

Pondelok na Slovensku bude pod vplyvom nepriaznivého počasia – Slovenský hydrometeorologický ústav varuje pred búrkami, vetrom aj vysokými teplotami.

Druhý stupeň výstrahy pred búrkami platí popoludní najmä na východe – v Košickom a Prešovskom kraji a niektorých častiach Banskobystrického kraja.

Prvý stupeň výstrahy sa týka Nitrianskeho, Žilinského a väčšiny Trenčianskeho kraja, ako aj okresov Poprad, Kežmarok, Rožňava či Gelnica.

Do 19.00 h platí aj výstraha pred vetrom pre horské okresy stredného Slovenska.

Okrem toho meteorológovia upozorňujú na extrémne horúčavy – na Zemplíne platí výstraha druhého stupňa, v okolí Košíc miernejší prvý stupeň.

Obyvatelia by sa mali pripraviť na výkyvy počasia a dodržiavať pokyny SHMÚ.

Minúta  |  

Europarlament bude hlasovať o dôvere Komisii a rokovať o vzťahoch s Čínou

Štvordňové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu sa v pondelok začne v Štrasburgu. Poslanci budú diskutovať a následne aj hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Rokovať budú aj o prioritách dánskeho predsedníctva v Rade Európskej únie, vzťahoch s Čínou či dlhodobom rozpočte bloku po roku 2027.

Schôdzu otvorí o 17.00 h predsedníčka EP Roberta Metsolová. Neskôr sa uskutoční rozprava k návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii, ktorý podporilo viac ako 70 poslancov. Hlasovanie o návrhu je naplánované na štvrtok. Na jeho prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov a súčasne väčšina všetkých poslancov EP.

Utorok sa začne diskusiou o pripravovanom júlovom samite a vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Poslanci v rozprave načrtnú svoje očakávania, pričom s EK budú rokovať aj o tom, ako riešiť obmedzenia Pekingu týkajúce sa vývozu kritických surovín. Plénum bude o uznesení k tejto téme hlasovať vo štvrtok.

Europarlament bude rokovať o klimatickom cieli navrhnutom EK. Ten počíta so znížením emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Diskutovať sa bude aj o stave obchodných vzťahov s USA, predovšetkým v kontexte hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na tovar z EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.