Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka zrušil obvinenie vyšetrovateľa Ďurku, nariadil nové konanie

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie voči vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi, ktorý pôsobil v tíme okolo Jána Čurillu.

Ako uvádza portál Webnoviny, urobil tak podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, keď konštatoval, že v prípade došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného – procesného aj hmotnoprávneho.

Vyšetrovanie sa týkalo prípadu takzvanej otočky Patrika Vidašiča, údajne napojeného na takáčovcov, ktorého v lete 2021 prepustili z väzby, no následne ho opäť zadržali a obvinili. Inšpekcia tvrdí, že Ďurka konal účelovo, aby ho opätovne dostal do väzby.

Žilinka zdôraznil, že zákonnosť v trestnom konaní musí mať absolútnu prioritu pred inými záujmami a že stíhanie má prebiehať výhradne zákonným spôsobom.

Zároveň vyšetrovateľovi ÚIS prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol. Celý prípad tak čaká ďalšie preverenie.

(webnoviny, lup)

  |  

Izrael hlási zásah v južnej Sýrii, cieľom boli údajní iránski agenti

Izraelská armáda oznámila ďalší zásah proti teroristickej bunke na juhu Sýrie, ktorú podľa jej tvrdení riadia iránske jednotky Kuds. Išlo už o druhú takúto operáciu v priebehu týždňa.

Súčasťou zásahu bol aj ranný vpád izraelských jednotiek do dediny v provincii Kunajtrá, kde boli zadržaní dvaja miestni obyvatelia.

Od decembrového pádu sýrskeho prezidenta Bašára Asada eskalujú izraelské operácie v regióne, pričom izraelské jednotky prekročili hranice Golanských výšin a obsadili niekoľko dedín.

Minister zahraničia Gideon Saar potvrdil záujem o normalizáciu vzťahov so Sýriou a Libanonom, no trvá na izraelskej kontrole Golanských výšin. Americký prezident Donald Trump podporuje mierové rokovania v regióne.

(tasr, lipa)

  |  

PS: Nový stavebný zákon priniesol chaos, nie rýchlejšie konania

Progresívne Slovensko (PS) upozorňuje, že nový stavebný zákon, účinný od apríla 2025, nepriniesol očakávané zjednodušenie a zrýchlenie stavebných konaní.

Podľa prieskumu strany medzi úradmi sa, naopak, byrokracia zvýšila a konania sa predĺžili. Ani jeden úrad nezaznamenal zrýchlenie, pričom viac ako polovica úradníkov hodnotí školenia ako nedostatočné.

Podľa informácií PS chýbajú jasné metodické usmernenia a zrozumiteľné formuláre, čo sťažuje prácu úradníkov aj bežných stavebníkov.

Progresívne Slovensko preto vyzýva ministra dopravy, aby zabezpečil efektívnu pomoc a prehľadné príručky najmä pre drobné stavby.

Poslanec Štefan Kišš zároveň skritizoval vládu za klesajúce investície a podnikateľské prostredie, pričom poukázal na správu Európskej komisie, podľa ktorej je Slovensko aktuálne najhoršou krajinou na podnikanie v EÚ.

(tasr, red)

  |  

Zelenskyj údajne zvažuje výmenu veľvyslankyne v USA, rokoval s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne diskutoval o výmene veľvyslankyne v USA Oxany Markarovovej počas nedávneho telefonátu s Donaldom Trumpom.

Informáciu zverejnila agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený s obsahom rozhovoru.

Zelenskyj následne označil piatkový hovor s Trumpom za najlepší a najproduktívnejší, aký spolu doteraz mali. Okrem výmeny diplomatky sa podľa jeho slov venovali aj ďalším významným témam.

Biely dom na žiadosť o komentár zatiaľ nereagoval a agentúra Reuters správu Bloomberg zatiaľ nezávisle nepotvrdila.

(reuters, lipa)

  |  

Nesplácané úvery: nemecký bankový sektor má najvyšší nárast od 2015

Sektor nemeckého bankovníctva čelí prudkému rastu zlých úverov – v roku 2024 ich objem narástol o 24,9 percenta, čo je najvyšší medziročný nárast v Európe.

Vyplýva to z analýzy BearingPoint, ktorá sledovala údaje zo 163 finančných inštitúcií.

Hlavné dôvody sú dva: rekordný počet podnikových insolvencií v Nemecku (vyše 21 800 v roku 2023) a prepad trhu s komerčnými nehnuteľnosťami.

Naopak, európsky bankový sektor ako celok preukázal schopnosť adaptácie – priemerný nárast nesplácaných úverov bol len 1,1 percenta a mnohé banky dosiahli aj rast ziskov.

(tasr, red)

  |  

Vykorisťovanie pri odpade. Protimonopolný úrad potvrdil pokutu

Spoločnosť Brantner Fatra dostala právoplatnú pokutu 180 200 eur za to, že mestám Martin a Vrútky účtovala neprimerane vysoké ceny za zneškodňovanie zmesového odpadu.

Podľa Protimonopolného úradu firma zneužila fakt, že v období rokov 2019 – 2022 nemali tieto mestá inú možnosť, kam odpad vyvážať. Brantner tak nastavil podmienky, ktoré Protimonopolný úrad označil za vykorisťujúce.

Rozdiely v cenách medzi Martinom, Vrútkami a inými obcami podľa úradu neboli nijako opodstatnené. Obyvatelia týchto miest tak v konečnom dôsledku platili vyššie poplatky.

Z rozhodnutia Protimonopolného úradu vyplýva, že spoločnosť sa viac zameriavala na udržanie svojich príjmov než na reálne potreby miest. Verdikt nadobudol právoplatnosť.

(tasr, red)