Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev sa vysmieva Trumpovi: Opäť sa kýve na svojej politickej hojdačke

Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady, si otvorene uťahuje z Donalda Trumpa pre jeho najnovší obrat v postoji k Ukrajine. Americký prezident totiž prisľúbil Kyjevu ďalšie zbrane, hoci predtým tvrdil, že pomoc zastaví.

Medvedev na Telegrame ironicky označil Trumpove výkyvy za „politickú hojdačku“, pripomínajúc jeho neustále protichodné vyjadrenia: raz spokojnosť s Putinom, inokedy sklamanie, raz odmietnutie zbraní, potom ich prisľúbenie.

Trump rozhodnutie zdôvodnil silnými ruskými útokmi na Ukrajinu. Kremeľ reagoval s podobným posmechom – hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že tieto nejasné kroky nepovedú k mieru a len potvrdzujú Trumpovu nevyspytateľnosť.

Podľa Medvedeva by sa Rusko nemalo nechať ovplyvniť Trumpovým správaním a malo by sa sústrediť na „konečné pohltenie Ukrajiny“.

Rozhodnutie prichádza len mesiac po tom, čo nový šéf Pentagónu znížil rozpočet na pomoc Kyjevu.

(lup)

Minúta  |  

Rusko zodpovedá za zostrelenie lietadla a porušilo medzinárodné právo

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v stredu rozhodol, že Rusko nesie zodpovednosť za zostrelenie lietadla malajzijských aerolínii (let MH17) a porušilo tiež medzinárodné právo na Ukrajine.

Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Sudcovia vydali v prípade Ruska dva rozsudky na základe žalôb Ukrajiny a Holandska. Obe krajiny ich podali ešte predtým, než Rusko v roku 2022 vylúčili z Rady Európy, pod ktorú ESĽP patrí.

Rozhodnutie štrasburského súdu je oddelené od trestného konania v Holandsku, kde odsúdili v neprítomnosti dvoch Rusov a jedného ukrajinského separatistu za viacnásobnú vraždu.

Lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines podľa rozsudku holandského súdu zo 17. novembra 2022 zostrelila v júli 2014 nad východnou Ukrajinou raketa ruskej výroby vypálená promoskovskými separatistami. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane 196 občanov Holandska.

V máji tohto roka označila za katastrofu zodpovedné Rusko aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO).
  
Ukrajina má proti Rusku na súde v Štrasburgu podané aj ďalšie žaloby a pred ESĽP je registrovaných takmer 10-tisíc individuálnych podnetov proti Moskve.

(tasr, ap, euronews, lud)

Minúta  |  

Únia buduje krízové zásoby. Voda, jedlo aj lieky pre prípad vojny či pandémie

Európska komisia predstavila prvý strategický plán na vytváranie spoločných zásob základných komodít, ako sú voda, jedlo, lieky či palivo, v prípade budúcich kríz. Tento krok prichádza na pozadí rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom.

Podľa eurokomisárky Hadji Lahbibovej má stratégia pomôcť zabezpečiť kontinuitu dodávok v čase katastrof, vojen alebo pandémií.

Plán predpokladá prepojenie členských štátov v rámci siete, ktorá umožní koordináciu, výmenu informácií a budovanie spoločných zásob.

Úroveň pripravenosti sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši – Fínsko je v tomto smere výrazne popredu, zatiaľ čo iné štáty riešia najmä regionálne hrozby.

Komisia zároveň oznámila stratégiu zdravotníckych protiopatrení, čím chce posilniť odolnosť EÚ voči zdravotným hrozbám. Už na jar odporučila občanom pripraviť si 72-hodinovú súpravu prežitia s vodou, trvanlivými potravinami a baterkami.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Odbory chcú zvýšiť podiel kolektívnych zmlúv a kritizujú prepúšťanie

Na Slovensku je len 25 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie. V Rakúsku či Taliansku je pokrytie takmer stopercentné.

Na stredajšej tlačovej konferencii na to upozornili prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová spolu s jej viceprezidentom Františkom Gajdošom, predsedníčkou Odborového zväzu (OZ) KOVO Monikou Benedekovou a predstaviteľmi ďalších odborových zväzov na Slovensku.

Uhlerová považuje kolektívne vyjednávanie za kľúčový nástroj na zlepšenie pracovných podmienok. Kritizovali aj slabý sociálny dialóg a prepúšťanie odborových funkcionárov, ktoré vedie k strachu medzi zamestnancami. Za uplynulý rok prepustili zástupcov odborov napríklad v Arriva Bratislava či G-TEKT Nitra.

Ministerstvo práce tvrdí, že sa snaží situáciu zlepšiť – zaviedlo nový automat na minimálnu mzdu a pripravuje akčný plán na zvýšenie pokrytia kolektívnymi zmluvami. Cieľom je dosiahnuť úroveň nad 80 percent.

KOZ už návrhy predložila, no podľa Uhlerovej ministerstvo zatiaľ nereagovalo. Odbory budú opätovne žiadať diskusiu na augustovej tripartite, keďže nepoznajú ani stanoviská zamestnávateľov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slovensko dostane 2,1 milióna eur od EÚ na obnovu po záplavách

Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu schválil návrh na uvoľnenie viac než 280 miliónov eur z Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) na pomoc krajinám postihnutým ničivými záplavami v septembri a októbri minulého roka.

Medzi prijímateľmi finančnej pomoci je aj Slovensko, ktoré získa 2,1 milióna eur na odstránenie následkov extrémneho počasia.

Za návrh Európskej komisie hlasovalo 643 poslancov, proti bolo 13 a 35 sa zdržalo. Okrem Slovenska dostanú pomoc aj Rakúsko (42,8 milióna eur), Poľsko (76 miliónov eur), Česko (114 miliónov eur), Moldavsko (195.200 eur) a Bosna a Hercegovina (45,7 milióna eur).

Z týchto zdrojov by mali podporiť širokú škálu opatrení na obnovu vrátane opráv infraštruktúry, dočasného ubytovania, zlepšenia preventívnej infraštruktúry, ochrany lokalít kultúrneho dedičstva a sanačných operácií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Trump vraj kedysi pohrozil Putinovi: Ak zaútočíš, zbombardujem Moskvu

Donald Trump podľa CNN v minulosti údajne pohrozil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi útokom na Moskvu, ak by Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Kremeľ na to reagoval vyhlásením, že pravosť tvrdenia nedokáže potvrdiť ani vyvrátiť.

CNN sa odvoláva na zvukovú nahrávku zo súkromného stretnutia darcov počas Trumpovej kampane v roku 2024, no presný čas údajného varovania nie je známy. Podľa Washington Post vraj Trump s Putinom telefonoval v novembri, no Kremeľ tieto informácie poprel. Prvý potvrdený hovor medzi lídrami sa konal až vo februári.

Trump, ktorý opakovane sľubuje rýchly koniec vojny na Ukrajine, v uplynulom čase otvorene kritizuje Putina a zvažuje nové sankcie proti Moskve.

CNN zároveň tvrdí, že Trump použil rovnaký rétorický nátlak aj voči čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi v súvislosti s Taiwanom.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.