Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Návrh na pád Komisie zrejme neprejde, kritika voči von der Leyenovej rastie

Vo štvrtok bude Európsky parlament hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii vedenej Ursulou von der Leyenovou.

Schválenie návrhu je podľa Euronews a Politico nepravdepodobné – potrebná je dvojtretinová väčšina všetkých europoslancov –, no hlasovanie odhalilo rastúcu nespokojnosť s jej vedením. Najsilnejšia frakcia EPP návrh jednohlasne odmieta a označuje jeho autorov za „Putinove bábky“.

Napriek tomu sa objavuje ostrá kritika aj zo strany S&D, RE a Zelených, ktorí vyčítajú predsedníčke Komisie príklon k radikálnej pravici, nedostatok transparentnosti a ignorovanie priorít. Mnohí ich poslanci sa hlasovania plánujú zdržať.

K návrhu sa hlásia najmä skupiny PfE a ESN, ktoré otvorene volajú po páde Komisie. V skupine ECR vládne rozkol.

Návrh má síce len minimálnu šancu na úspech, no môže byť signálom o oslabenej podpore von der Leyenovej.

Ak sa veľký počet poslancov zdrží, môže to pre ňu znamenať politické varovanie, aj keď samotná Komisia hlasovanie zrejme prežije.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Na severe Slovenska hrozia výdatné zrážky aj povodne, západ môže potrápiť vietor

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahy tretieho stupňa pred intenzívnymi zrážkami v niektorých okresoch Žilinského a Prešovského kraja, konkrétne v Poprade, Námestove, Tvrdošíne a Čadci.

V týchto oblastiach hrozí podľa meteorológov vážne ohrozenie ľudských aktivít. Zároveň SHMÚ varuje aj pred silným vetrom, ktorý môže potrápiť obyvateľov Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja, ale aj turistov vo vyšších polohách.

Výstrahy prvého stupňa platia v mnohých ďalších okresoch. Významná pozornosť sa venuje aj riziku povodní.

Tretí stupeň hydrologickej výstrahy vydali pre okres Tvrdošín, zatiaľ čo druhý stupeň platí v Čadci, Námestove a Prievidzi.

Prvý stupeň výstrahy sa týka viacerých regiónov vrátane Záhoria, Považia či Liptova. Vývoj situácie bude SHMÚ priebežne aktualizovať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Bratislavská fabrika po 150 rokoch končí, o prácu prídu stovky ľudí

Bratislavský závod Istrochem, ktorý založil Alfred Nobel, po viac než 150 rokoch definitívne končí. Oznámil to šéf spoločnosti Duslo Petr Bláha s tým, že dôvodom sú zlé hospodárske výsledky a tvrdá čínska konkurencia. Prepustia približne 200 zamestnancov.

Výroba chemikálií pre gumárenský priemysel už podľa neho nedokáže cenovo držať krok s dovozom z Ázie – čínske produkty sú až o 40 percent lacnejšie.

Ako uvádza portál Aktuality, pokles záujmu o pneumatiky, spôsobený spomalením v automobilovom sektore, zasiahol aj ich hlavných odberateľov.

Slovenský gumárenský priemysel ako celok dlhodobo čelí úpadku. V apríli produkcia medziročne klesla o päť percent.

Zároveň však problémy hlásia aj ďalšie priemyselné odvetvia. Výrobu ukončuje martinský závod ECCO, v Handlovej končí značka Lowa a Honeywell v Partizánskom utlmuje produkciu ochrannej obuvi.

(aktuality, lup)

Minúta  |  

Vlna horúčav zabila 2 300 ľudí, vedci vinia najmä klimatickú zmenu

Vlna extrémnych horúčav, ktorá zasiahla Európu koncom júna, si vyžiadala približne 2 300 obetí, pričom podľa najnovšej štúdie vedcov z viacerých krajín bola klimatická zmena priamo zodpovedná za dve tretiny týchto úmrtí.

V analýze údajov z dvanástich veľkých miest vedci konštatujú, že globálne otepľovanie zvýšilo denné maximálne teploty o jeden stupeň až štyri stupne Celzia, čo viedlo k nárastu úmrtí o približne 800 prípadov. Teploty v mestách často prekračovali 40 stupňov Celzia.

Obeťami boli prevažne seniori – až 88 percent zosnulých malo viac než 65 rokov. Vedci upozorňujú, že práve starší ľudia a osoby s chronickými ochoreniami sú najzraniteľnejšími skupinami počas takýchto klimatických extrémov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Litva a Fínsko plánujú výrobu mín, chcú podporiť Ukrajinu a čeliť Rusku

Litva a Fínsko plánujú v roku 2025 spustiť domácu výrobu protipechotných mín ako reakciu na hrozbu z Ruska a pre podporu Ukrajiny.

Obe krajiny sa chystajú odstúpiť od Ottawského dohovoru, ktorý tieto míny zakazuje. Podobný krok zvažujú aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. Ukrajina už zmluvu vypovedala.

Litva chce vyrobiť desaťtisíce mín a dodávať ich aj iným krajinám, Fínsko považuje výrobu za kľúčovú pre svoju bezpečnosť.

Ruský veľvyslanec v Helsinkách tvrdí, že míny by ohrozovali samotných Fínov. Podľa zástupcov obranného priemyslu je výroba technicky možná, no kritici upozorňujú na vysoké náklady a riziká pre civilistov.

Všetky krajiny zdôrazňujú, že míny plánujú použiť len v prípade vojenského ohrozenia a budú ich skladovať v mierových časoch. Opatrenia signalizujú rastúce obavy NATO z ambícií Moskvy.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rusko vyslalo rekordných 728 dronov, Ukrajina odpovedala útokom na Kursk

Rusko v noci na stredu vyslalo na Ukrajinu rekordných 728 dronov. Útočilo tiež 13 raketami typu Kindžal a Iskander. Väčšinu dronov ukrajinské sily zničili prostredníctvom protivzdušnej obrany alebo prostriedkov elektronického boja. Zostreliť sa podarilo aj sedem rakiet.

Podľa ukrajinského letectva útoky smerovali najmä na mestá Volyň a Luck na západe Ukrajiny. Obete ani zranených zatiaľ zo zasiahnutých oblastí nehlásia.

V noci na stredu útočila aj Ukrajina. Ukrajinský dronový útok na západoruskú Kurskú oblasť si podľa miestneho gubernátora Alexandra Chinštejna vyžiadal najmenej tri obete vrátane vojaka Národnej gardy. Ďalších sedem osôb utrpelo zranenia. Ukrajinská vláda sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrila.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.