Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov navštívi Severnú Kóreu, očakáva sa príprava Kimovej cesty do Ruska

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívi od piatka 11. júla do nedele 13. júla Severnú Kóreu. Ide o oficiálnu návštevu na pozvanie tamojšieho ministerstva zahraničia, informovala agentúra KCNA.

Hoci presný program nie je známy, očakáva sa, že sa Lavrov stretne s ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui a možno aj so severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Juhokórejské zdroje naznačujú, že hlavnou témou rokovaní bude plánovaná Kimova návšteva Ruska, na ktorú ho pozval prezident Putin počas vlaňajšej návštevy Pchjongjangu.

Návšteva sa uskutoční v čase rastúcej spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom, ktorú podčiarkuje aj spoločná zmluva o vzájomnej obrane, podpísaná v júni minulého roka.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Návrh na pád Komisie zrejme neprejde, kritika voči von der Leyenovej rastie

Vo štvrtok bude Európsky parlament hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii vedenej Ursulou von der Leyenovou.

Schválenie návrhu je podľa Euronews a Politico nepravdepodobné – potrebná je dvojtretinová väčšina všetkých europoslancov –, no hlasovanie odhalilo rastúcu nespokojnosť s jej vedením. Najsilnejšia frakcia EPP návrh jednohlasne odmieta a označuje jeho autorov za „Putinove bábky“.

Napriek tomu sa objavuje ostrá kritika aj zo strany S&D, RE a Zelených, ktorí vyčítajú predsedníčke Komisie príklon k radikálnej pravici, nedostatok transparentnosti a ignorovanie priorít. Mnohí ich poslanci sa hlasovania plánujú zdržať.

K návrhu sa hlásia najmä skupiny PfE a ESN, ktoré otvorene volajú po páde Komisie. V skupine ECR vládne rozkol.

Návrh má síce len minimálnu šancu na úspech, no môže byť signálom o oslabenej podpore von der Leyenovej.

Ak sa veľký počet poslancov zdrží, môže to pre ňu znamenať politické varovanie, aj keď samotná Komisia hlasovanie zrejme prežije.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Na severe Slovenska hrozia výdatné zrážky aj povodne, západ môže potrápiť vietor

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahy tretieho stupňa pred intenzívnymi zrážkami v niektorých okresoch Žilinského a Prešovského kraja, konkrétne v Poprade, Námestove, Tvrdošíne a Čadci.

V týchto oblastiach hrozí podľa meteorológov vážne ohrozenie ľudských aktivít. Zároveň SHMÚ varuje aj pred silným vetrom, ktorý môže potrápiť obyvateľov Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja, ale aj turistov vo vyšších polohách.

Výstrahy prvého stupňa platia v mnohých ďalších okresoch. Významná pozornosť sa venuje aj riziku povodní.

Tretí stupeň hydrologickej výstrahy vydali pre okres Tvrdošín, zatiaľ čo druhý stupeň platí v Čadci, Námestove a Prievidzi.

Prvý stupeň výstrahy sa týka viacerých regiónov vrátane Záhoria, Považia či Liptova. Vývoj situácie bude SHMÚ priebežne aktualizovať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Bratislavská fabrika po 150 rokoch končí, o prácu prídu stovky ľudí

Bratislavský závod Istrochem, ktorý založil Alfred Nobel, po viac než 150 rokoch definitívne končí. Oznámil to šéf spoločnosti Duslo Petr Bláha s tým, že dôvodom sú zlé hospodárske výsledky a tvrdá čínska konkurencia. Prepustia približne 200 zamestnancov.

Výroba chemikálií pre gumárenský priemysel už podľa neho nedokáže cenovo držať krok s dovozom z Ázie – čínske produkty sú až o 40 percent lacnejšie.

Ako uvádza portál Aktuality, pokles záujmu o pneumatiky, spôsobený spomalením v automobilovom sektore, zasiahol aj ich hlavných odberateľov.

Slovenský gumárenský priemysel ako celok dlhodobo čelí úpadku. V apríli produkcia medziročne klesla o päť percent.

Zároveň však problémy hlásia aj ďalšie priemyselné odvetvia. Výrobu ukončuje martinský závod ECCO, v Handlovej končí značka Lowa a Honeywell v Partizánskom utlmuje produkciu ochrannej obuvi.

(aktuality, lup)

Minúta  |  

Vlna horúčav zabila 2 300 ľudí, vedci vinia najmä klimatickú zmenu

Vlna extrémnych horúčav, ktorá zasiahla Európu koncom júna, si vyžiadala približne 2 300 obetí, pričom podľa najnovšej štúdie vedcov z viacerých krajín bola klimatická zmena priamo zodpovedná za dve tretiny týchto úmrtí.

V analýze údajov z dvanástich veľkých miest vedci konštatujú, že globálne otepľovanie zvýšilo denné maximálne teploty o jeden stupeň až štyri stupne Celzia, čo viedlo k nárastu úmrtí o približne 800 prípadov. Teploty v mestách často prekračovali 40 stupňov Celzia.

Obeťami boli prevažne seniori – až 88 percent zosnulých malo viac než 65 rokov. Vedci upozorňujú, že práve starší ľudia a osoby s chronickými ochoreniami sú najzraniteľnejšími skupinami počas takýchto klimatických extrémov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Litva a Fínsko plánujú výrobu mín, chcú podporiť Ukrajinu a čeliť Rusku

Litva a Fínsko plánujú v roku 2025 spustiť domácu výrobu protipechotných mín ako reakciu na hrozbu z Ruska a pre podporu Ukrajiny.

Obe krajiny sa chystajú odstúpiť od Ottawského dohovoru, ktorý tieto míny zakazuje. Podobný krok zvažujú aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. Ukrajina už zmluvu vypovedala.

Litva chce vyrobiť desaťtisíce mín a dodávať ich aj iným krajinám, Fínsko považuje výrobu za kľúčovú pre svoju bezpečnosť.

Ruský veľvyslanec v Helsinkách tvrdí, že míny by ohrozovali samotných Fínov. Podľa zástupcov obranného priemyslu je výroba technicky možná, no kritici upozorňujú na vysoké náklady a riziká pre civilistov.

Všetky krajiny zdôrazňujú, že míny plánujú použiť len v prípade vojenského ohrozenia a budú ich skladovať v mierových časoch. Opatrenia signalizujú rastúce obavy NATO z ambícií Moskvy.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.