Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia buduje krízové zásoby. Voda, jedlo aj lieky pre prípad vojny či pandémie

Európska komisia predstavila prvý strategický plán na vytváranie spoločných zásob základných komodít, ako sú voda, jedlo, lieky či palivo, v prípade budúcich kríz. Tento krok prichádza na pozadí rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom.

Podľa eurokomisárky Hadji Lahbibovej má stratégia pomôcť zabezpečiť kontinuitu dodávok v čase katastrof, vojen alebo pandémií.

Plán predpokladá prepojenie členských štátov v rámci siete, ktorá umožní koordináciu, výmenu informácií a budovanie spoločných zásob.

Úroveň pripravenosti sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši – Fínsko je v tomto smere výrazne popredu, zatiaľ čo iné štáty riešia najmä regionálne hrozby.

Komisia zároveň oznámila stratégiu zdravotníckych protiopatrení, čím chce posilniť odolnosť EÚ voči zdravotným hrozbám. Už na jar odporučila občanom pripraviť si 72-hodinovú súpravu prežitia s vodou, trvanlivými potravinami a baterkami.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Odbory chcú zvýšiť podiel kolektívnych zmlúv a kritizujú prepúšťanie

Na Slovensku je len 25 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie. V Rakúsku či Taliansku je pokrytie takmer stopercentné.

Na stredajšej tlačovej konferencii na to upozornili prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová spolu s jej viceprezidentom Františkom Gajdošom, predsedníčkou Odborového zväzu (OZ) KOVO Monikou Benedekovou a predstaviteľmi ďalších odborových zväzov na Slovensku.

Uhlerová považuje kolektívne vyjednávanie za kľúčový nástroj na zlepšenie pracovných podmienok. Kritizovali aj slabý sociálny dialóg a prepúšťanie odborových funkcionárov, ktoré vedie k strachu medzi zamestnancami. Za uplynulý rok prepustili zástupcov odborov napríklad v Arriva Bratislava či G-TEKT Nitra.

Ministerstvo práce tvrdí, že sa snaží situáciu zlepšiť – zaviedlo nový automat na minimálnu mzdu a pripravuje akčný plán na zvýšenie pokrytia kolektívnymi zmluvami. Cieľom je dosiahnuť úroveň nad 80 percent.

KOZ už návrhy predložila, no podľa Uhlerovej ministerstvo zatiaľ nereagovalo. Odbory budú opätovne žiadať diskusiu na augustovej tripartite, keďže nepoznajú ani stanoviská zamestnávateľov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slovensko dostane 2,1 milióna eur od EÚ na obnovu po záplavách

Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu schválil návrh na uvoľnenie viac než 280 miliónov eur z Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) na pomoc krajinám postihnutým ničivými záplavami v septembri a októbri minulého roka.

Medzi prijímateľmi finančnej pomoci je aj Slovensko, ktoré získa 2,1 milióna eur na odstránenie následkov extrémneho počasia.

Za návrh Európskej komisie hlasovalo 643 poslancov, proti bolo 13 a 35 sa zdržalo. Okrem Slovenska dostanú pomoc aj Rakúsko (42,8 milióna eur), Poľsko (76 miliónov eur), Česko (114 miliónov eur), Moldavsko (195.200 eur) a Bosna a Hercegovina (45,7 milióna eur).

Z týchto zdrojov by mali podporiť širokú škálu opatrení na obnovu vrátane opráv infraštruktúry, dočasného ubytovania, zlepšenia preventívnej infraštruktúry, ochrany lokalít kultúrneho dedičstva a sanačných operácií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Trump vraj kedysi pohrozil Putinovi: Ak zaútočíš, zbombardujem Moskvu

Donald Trump podľa CNN v minulosti údajne pohrozil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi útokom na Moskvu, ak by Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Kremeľ na to reagoval vyhlásením, že pravosť tvrdenia nedokáže potvrdiť ani vyvrátiť.

CNN sa odvoláva na zvukovú nahrávku zo súkromného stretnutia darcov počas Trumpovej kampane v roku 2024, no presný čas údajného varovania nie je známy. Podľa Washington Post vraj Trump s Putinom telefonoval v novembri, no Kremeľ tieto informácie poprel. Prvý potvrdený hovor medzi lídrami sa konal až vo februári.

Trump, ktorý opakovane sľubuje rýchly koniec vojny na Ukrajine, v uplynulom čase otvorene kritizuje Putina a zvažuje nové sankcie proti Moskve.

CNN zároveň tvrdí, že Trump použil rovnaký rétorický nátlak aj voči čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi v súvislosti s Taiwanom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj príde za pápežom Levom XIV., rokovať budú v letnom sídle

Pápež Lev XIV. a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opäť stretnú – informoval o tom Vatikán. Ide o druhé osobné rokovanie od májového zvolenia Leva za hlavu katolíckej cirkvi.

Stretnutie sa má uskutočniť v Castel Gandolfe, rekreačnom sídle pápežov v talianskych horách neďaleko Ríma, kde Lev momentálne trávi dvojtýždňovú dovolenku.

Zelenskyj zavítal do Talianska pri príležitosti medzinárodnej konferencie o pomoci Ukrajine, ktorá sa koná 10. a 11. júla.

Detaily ich rozhovoru zatiaľ nezverejnili, očakáva sa však, že témou bude aktuálna situácia na Ukrajine a možnosti ďalšej spolupráce či humanitárnej pomoci.

Stretnutie s pápežom v neformálnom prostredí letného sídla môže ponúknuť priestor na otvorenejší dialóg než pri oficiálnych návštevách.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Maroš Žilinka zamietol žiadosť Daniela Bombica o využitie paragrafu 363

Daniel Bombic sa opäť dostal do pozornosti – tentoraz ironicky poďakoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi za zamietnutie žiadosti o paragraf 363, uvádza portál Sme. „Poďakovanie patrí aj Marošovi Žilinkovi, ktorý mi zamietol 'tri šesť trojku' najrýchlejšie v histórii Slovenskej republiky,“ povedal Bombic.

Prokuratúra jeho požiadavku odmietla bez bližších detailov. Bombicov prípad bude pokračovať na Špecializovanom trestnom súde.

Bombic čelí obžalobe za 26 skutkov extrémizmu, no tvrdí, že obvinenia sú prehnané. Zároveň kritizuje Roberta Kaliňáka, hoci jeho kancelária ho predtým právne zastupovala. Z väzby komunikuje cez Telegram, kde ho sleduje viac než 61-tisíc ľudí.

Jeho kanál spravuje pomocník Krištofovič, ktorý organizuje protesty a zdieľa hlásenia Smeru. Hoci Bombic dlhodobo podporoval Smer, čoraz viac poukazuje na rozpor medzi ich vládou a vlastným uväznením.

(sme, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.