Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínski agenti chceli získať dokumentáciu k ukrajinskej zbrani, zadržali ich

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zadržala dvoch čínskych občanov podozrivých zo špionáže v súvislosti s vývojom protilodnej rakety Neptún.

Mladého muža, bývalého študenta v Kyjeve, pristihli pri preberaní technickej dokumentácie o výrobe rakety. Krátko nato zatkli aj jeho otca, ktorý žije v Číne, no do krajiny pricestoval s cieľom osobne koordinovať synovu činnosť a odovzdať získané materiály čínskym tajným službám.

Podľa ukrajinských úradov ide o prvých čínskych agentov zadržaných od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Raketa Neptún, ktorá už v minulosti zasiahla aj ruské ropné terminály, patrí k strategickým prvkom ukrajinskej obrany.

Napätie medzi Kyjevom a Pekingom pritom narastá – Ukrajina nedávno uvalila sankcie na viaceré čínske firmy a tvrdí, že na fronte zadržala čínskych občanov. Čína tieto obvinenia odmieta a trvá na svojej neutralite vo vojne.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Historické kúpele Grössling majú zelenú na obnovu za desiatky miliónov eur

S rekonštrukciou historických kúpeľov Grössling v Bratislave by mohli začať už v roku 2025. Projekt má všetky potrebné povolenia.

Metropolitný inštitút Bratislavy aktuálne vyberá generálneho dodávateľa, pričom rokujú s firmami, ktoré sa v prvej fáze verejného obstarávania zapojili a vybrali ich na základe dodaných portfólií. 

Celkové náklady na rekonštrukciu odhadujú na 18 až 22 miliónov eur, pričom konečná suma bude známa až po výbere zhotoviteľa. 

Časť projektu, vrátane obnovy knižnice a revitalizácie verejného priestoru, budú financovať z investičného vkladu Slovak Investment Holding. Ďalšie časti budú hradiť z bankového úveru a rozpočtu hlavného mesta.

Pôvodne bolo cieľom otvoriť kúpele na prelome rokov 2026 a 2027, no aktuálne predpokladá MIB otvorenie kúpeľov aj knižnice v druhej polovici 2027. 

Obnova má priniesť vnútorné bazény, kaviareň, knižnicu, priestor pre deti, vonkajší bazén inšpirovaný starými rímskymi kúpeľmi a sauny. 

(tasr, red)

Minúta  |  

Medvedev sa vysmieva Trumpovi: Opäť sa kýve na svojej politickej hojdačke

Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady, si otvorene uťahuje z Donalda Trumpa pre jeho najnovší obrat v postoji k Ukrajine. Americký prezident totiž prisľúbil Kyjevu ďalšie zbrane, hoci predtým tvrdil, že pomoc zastaví.

Medvedev na Telegrame ironicky označil Trumpove výkyvy za „politickú hojdačku“, pripomínajúc jeho neustále protichodné vyjadrenia: raz spokojnosť s Putinom, inokedy sklamanie, raz odmietnutie zbraní, potom ich prisľúbenie.

Trump rozhodnutie zdôvodnil silnými ruskými útokmi na Ukrajinu. Kremeľ reagoval s podobným posmechom – hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že tieto nejasné kroky nepovedú k mieru a len potvrdzujú Trumpovu nevyspytateľnosť.

Podľa Medvedeva by sa Rusko nemalo nechať ovplyvniť Trumpovým správaním a malo by sa sústrediť na „konečné pohltenie Ukrajiny“.

Rozhodnutie prichádza len mesiac po tom, čo nový šéf Pentagónu znížil rozpočet na pomoc Kyjevu.

(lup)

Minúta  |  

Rusko zodpovedá za zostrelenie lietadla a porušilo medzinárodné právo

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v stredu rozhodol, že Rusko nesie zodpovednosť za zostrelenie lietadla malajzijských aerolínii (let MH17) a porušilo tiež medzinárodné právo na Ukrajine.

Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Sudcovia vydali v prípade Ruska dva rozsudky na základe žalôb Ukrajiny a Holandska. Obe krajiny ich podali ešte predtým, než Rusko v roku 2022 vylúčili z Rady Európy, pod ktorú ESĽP patrí.

Rozhodnutie štrasburského súdu je oddelené od trestného konania v Holandsku, kde odsúdili v neprítomnosti dvoch Rusov a jedného ukrajinského separatistu za viacnásobnú vraždu.

Lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines podľa rozsudku holandského súdu zo 17. novembra 2022 zostrelila v júli 2014 nad východnou Ukrajinou raketa ruskej výroby vypálená promoskovskými separatistami. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane 196 občanov Holandska.

V máji tohto roka označila za katastrofu zodpovedné Rusko aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO).
  
Ukrajina má proti Rusku na súde v Štrasburgu podané aj ďalšie žaloby a pred ESĽP je registrovaných takmer 10-tisíc individuálnych podnetov proti Moskve.

(tasr, ap, euronews, lud)

Minúta  |  

Únia buduje krízové zásoby. Voda, jedlo aj lieky pre prípad vojny či pandémie

Európska komisia predstavila prvý strategický plán na vytváranie spoločných zásob základných komodít, ako sú voda, jedlo, lieky či palivo, v prípade budúcich kríz. Tento krok prichádza na pozadí rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom.

Podľa eurokomisárky Hadji Lahbibovej má stratégia pomôcť zabezpečiť kontinuitu dodávok v čase katastrof, vojen alebo pandémií.

Plán predpokladá prepojenie členských štátov v rámci siete, ktorá umožní koordináciu, výmenu informácií a budovanie spoločných zásob.

Úroveň pripravenosti sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši – Fínsko je v tomto smere výrazne popredu, zatiaľ čo iné štáty riešia najmä regionálne hrozby.

Komisia zároveň oznámila stratégiu zdravotníckych protiopatrení, čím chce posilniť odolnosť EÚ voči zdravotným hrozbám. Už na jar odporučila občanom pripraviť si 72-hodinovú súpravu prežitia s vodou, trvanlivými potravinami a baterkami.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Odbory chcú zvýšiť podiel kolektívnych zmlúv a kritizujú prepúšťanie

Na Slovensku je len 25 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie. V Rakúsku či Taliansku je pokrytie takmer stopercentné.

Na stredajšej tlačovej konferencii na to upozornili prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová spolu s jej viceprezidentom Františkom Gajdošom, predsedníčkou Odborového zväzu (OZ) KOVO Monikou Benedekovou a predstaviteľmi ďalších odborových zväzov na Slovensku.

Uhlerová považuje kolektívne vyjednávanie za kľúčový nástroj na zlepšenie pracovných podmienok. Kritizovali aj slabý sociálny dialóg a prepúšťanie odborových funkcionárov, ktoré vedie k strachu medzi zamestnancami. Za uplynulý rok prepustili zástupcov odborov napríklad v Arriva Bratislava či G-TEKT Nitra.

Ministerstvo práce tvrdí, že sa snaží situáciu zlepšiť – zaviedlo nový automat na minimálnu mzdu a pripravuje akčný plán na zvýšenie pokrytia kolektívnymi zmluvami. Cieľom je dosiahnuť úroveň nad 80 percent.

KOZ už návrhy predložila, no podľa Uhlerovej ministerstvo zatiaľ nereagovalo. Odbory budú opätovne žiadať diskusiu na augustovej tripartite, keďže nepoznajú ani stanoviská zamestnávateľov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.