Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA obnovili dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu

Spojené štáty obnovili dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu len týždeň po tom, ako boli krátkodobo pozastavené. Medzi zaslaným materiálom sú munícia kalibru 155 mm a raketový systém GMLRS.

Pozastavenie nariadil minister obrany Pete Hegseth, aby preskúmal zásoby, no podľa AP to vyvolalo napätie – prezident Trump mal byť rozhorčený z nedostatočnej koordinácie s Bielym domom. Ministerstvo však poprelo, že by konalo na vlastnú päsť.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli USA vojenskú pomoc za viac než 67 miliárd dolárov. Zatiaľ nie je známe, kedy sa posledná dodávka reálne dostala na front.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Washington trestá spravodajkyňu OSN za „politickú vojnu“ proti USA

Spojené štáty uvalili sankcie na osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francescu Albaneseovú.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia je dôvodom jej „nelegitímna a hanebná“ kampaň, ktorou podnecuje Medzinárodný trestný súd k stíhaniu amerických a izraelských predstaviteľov a firiem. 

USA označili jej aktivity za politickú a ekonomickú vojnu proti Spojeným štátom a Izraelu a zdôraznili, že takéto kroky nebudú tolerovať. 

Albaneseová je známa ostrou kritikou izraelskej politiky na okupovaných územiach palestínskych Arabov, ako aj kritikou spôsobu vedenia vojny v Gaze. 

V máji pred Radou OSN pre ľudské práva označila situáciu v Gaze za genocídu a vyzvala na prerušenie obchodných a finančných vzťahov s Izraelom a na zastavenie dodávok zbraní tejto krajine. 

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa opakovane žiadala jej odvolanie z postu pre údajný antisemitizmus a podporu terorizmu. Sankcie môžu zahŕňať zmrazenie majetku v USA a zákaz finančných transakcií.

Albaneseová všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že jej cieľom je ochrana ľudských práv.

(tasr, red)

Minúta  |  

Juhokórejský exprezident Jun je vo väzbe: Súd sa obáva ničenia dôkazov

Juhokórejský súd rozhodol o vzatí bývalého prezidenta Jun Sok-jola do väzby pre obavy, že by mohol zničiť dôkazy v prebiehajúcom vyšetrovaní.

Jun čelí viacerým obvineniam, najmä v súvislosti s vyhlásením stanného práva v decembri minulého roka, ktoré bolo podľa prokuratúry vykonané bez dodržania zákonných postupov.

Po tomto kroku mu parlament pozastavil výkon funkcie a Ústavný súd neskôr potvrdil jeho odvolanie z postu hlavy štátu. Jun je druhým prezidentom v histórii Južnej Kórey, ktorý bol takto odvolaný.

Prokurátor uviedol, že Jun po vyhlásení stanného práva nechal dodatočne vyhotoviť príslušné nariadenie, ktoré dal podpísať premiérovi a ministrovi obrany, a nariadil jeho zničenie.

Je tiež obvinený zo zneužitia právomocí a nasadenia prezidentskej ochranky ako súkromnej armády.

Jun všetky obvinenia odmieta, jeho právnici označili žiadosť o zatykač za neprimeranú.

Súd však rozhodol v prospech prokuratúry a Jun bol prevezený do detenčného centra.

(tasr, red)

Minúta  |  

Česká vláda stopla čínsku umelú inteligenciu DeepSeek v štátnej správe

Česká vláda od 9. júla 2025 zakázala používanie produktov, aplikácií a služieb čínskej spoločnosti DeepSeek v štátnej správe.

Rozhodnutie oznámil premiér Petr Fiala po rokovaní kabinetu na základe odporúčania Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

Úrad varoval, že DeepSeek je podľa čínskej legislatívy povinný spolupracovať s tamojšími štátnymi orgánmi, čo môže viesť k neoprávnenému prístupu k citlivým dátam.

Navyše DeepSeek uchováva údaje na serveroch v Číne a Rusku, pričom ich zabezpečenie nie je podľa českých úradov dostatočné.

Podobné obavy už skôr vyjadrila aj juhokórejská Komisia pre ochranu osobných údajov, ktorá DeepSeek obvinila zo zdieľania dát s čínskou firmou ByteDance bez vedomia používateľov.

Česká vláda preto rozhodla o zákaze všetkých produktov DeepSeek v štátnych inštitúciách. Premiér Fiala zdôraznil, že cieľom je ochrana kybernetickej bezpečnosti a citlivých informácií.

(tasr, red)

Minúta  |  

Jemenskí povstalci znovu útočia na lode v Červenom mori

Jemenskí húsíovskí povstalci sa prihlásili k zodpovednosti za útok na nákladnú loď Eternity C, ktorá sa plavila pod libérijskou vlajkou v Červenom mori.

Útok si vyžiadal životy štyroch z 25 členov posádky, pričom loď sa následne potopila. Povstalci tvrdia, že použili diaľkovo ovládaný čln a šesť rakiet.

Na palube bolo 21 Filipíncov, jeden Rus a traja ochrankári. Podľa misie EÚ Aspides bolo zachránených päť Filipíncov a jeden Ind, ďalších 19 osôb je nezvestných a pátranie pokračuje.

Húsíovia vyhlásili, že všetky lode obchodujúce s Izraelom budú ich cieľom, pokiaľ Izrael neukončí blokádu Gazy a vojenské operácie.

Útok na Eternity C bol už druhým útokom húsíov na lode v Červenom mori za 24 hodín – predtým sa prihlásili k potopeniu lode Magic Seas. Obe plavidlá prevádzkovali grécke spoločnosti.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump zavádza nové clá, Moldavsko je medzi postihnutými

Americký prezident Donald Trump pokračuje v politike zvyšovania dovozných ciel a rozoslal ďalšie listy šiestim krajinám, ktorým od 1. augusta hrozia nové clá.

Medzi nimi je aj Moldavsko, jediná európska krajina v tejto skupine. Okrem Moldavska dostali listy aj Alžírsko, Irak, Líbya, Brunej a Filipíny.

Na moldavské a brunejské tovary sa bude vzťahovať clo vo výške 25 percent, na filipínske 20 percent a na tovary z Alžírska, Iraku a Líbye až 30 percent.

Trump už začiatkom týždňa poslal podobné listy aj ďalším 14 krajinám vrátane Japonska a Južnej Kórey, kde stanovil clo na 25 percent.

V listoch varoval, že ak tieto štáty odpovedia odvetnými clami, USA ich ešte zvýšia. Dôvodom je podľa názoru Trumpa pretrvávajúca obchodná nerovnováha a snaha o férovejšie vzťahy.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.