Európu opäť zasiahla vlna islamistického vraždenia

Tento rok sa nesie najmä v duchu krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje respiračné ochorenie COVID-19. V poslednom čase sa však znovu objavuje neblahý element islamského terorizmu v takom rozsahu, aký si Európa nepamätá od rokov 2015 až 2016.

Hoci u nás si rozsah novej vlny terorizmu uvedomujeme až s odstupom, podľa maďarského ministra ľudských zdrojov Miklósa Káslera ide v súčasnosti doslova o „šokujúcu, brutálnu a barbarskú vlnu teroru, ktorá zasiahla kresťanské komunity v Európe“. Pripomeňme najdôležitejšie útoky posledného obdobia.

Francúzsko, Paríž – 25. september

Pred jeden a pol mesiacom sa odohral v Paríži útok pred bývalou redakciou satirického týždenníka Charlie Hebdo. Hlavný útočník bol 25-ročný Pakistanec menom Zaheer Hassan Mahmoud, ktorý 25. septembra pred budovou dobodal dvoch okoloidúcich.

Polícia ho zatkla krátko po čine, spolu s ním ďalších sedem osôb. Útok prišiel v čase súdneho procesu s útočníkmi z roku 2015, ktorí vtedy v spomínanej redakcii Charlie Hebdo zastrelili 12 ľudí a 11 ďalších zranili. V oboch prípadoch išlo o islamský teroristický čin.

Francúzsko, Paríž – 16. október

Na predmestí Paríža sa stal obeťou útoku stredoškolský učiteľ Samuel Paty. Toho napadol 18-ročný utečenec čečenského pôvodu, ktorý ho zabil obzvlášť krutým spôsobom: za bieleho dňa mu na ulici odrezal hlavu. Motívom útoku bol fakt, že učiteľ ukazoval svojim žiakom karikatúry Mohameda z časopisu Charlie Hebdo.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nazval čin „typickým islamským teroristickým útokom“ a hovoril o hrozbe „islamského separatizmu“.

Francúzsko, Nice – 29. október

Útočník ozbrojený nožom napadol ľudí v katedrále Notre Dame francúzskeho mesta Nice. Troch ľudí zabil, pričom minimálne jednej z obetí odrezal hlavu. Útok vykonal 21-ročný Tunisan Brahim Aouissaoui, ktorého polícia pri zatýkaní vážne postrelila.  

Rusko, Kukmor – 30. október

V ruskej federálnej republike Tatársko v meste Kukmor polícia zastrelila 16-ročného mladíka, ktorý pobodal príslušníka polície a pokúsil sa zapáliť aj policajnú stanicu. Pri útoku kričal „Allahu Akbar“. Ruské úrady tento incident vyšetrujú ako teroristický čin.  

Francúzsko, Lyon – 31. október

V meste Lyon neznámy útočník vážne postrelil pravoslávneho kňaza Nikolaosa Kakavelakisa. K útoku došlo popoludní, keď obeť zatvárala kostol. Útočník ho dvakrát strelil do brucha a následne z miesta utiekol. Polícia ho vraj o pár hodín vypátrala v miestnom obchode s kebabom, avšak včera bol podozrivý prepustený. Skutočný útočník môže byť teda ešte na úteku. Motív činu je zatiaľ neznámy a nemusí nutne súvisieť s terorizmom.

Rakúsko, Viedeň – 2. november

Najčerstvejší útok sa udial v metropole našich západných susedov len včera. Skupina džihádistov si vybrala za cieľ centrum Viedne, pričom pri ich útoku došlo minimálne k trom úmrtiam, viac ako tucet ľudí zranili.

Rakúsky minister vnútra Karl Nehammer uviedol, že išlo o príslušníkov teroristickej organizácie Islamský štát. Polícia jedného z nich zastrelila.

Je toho viac

Aj keď sa zameriavame na krajiny Európy, ani iné časti sveta neboli ušetrené útokov. Či už je to bombový útok na škole v Pakistane, pri ktorom zahynulo osem osôb, alebo samovražedný útok v afganskom hlavnom meste Kábul. Ten si vyžiadal vyše 30 obetí a prihlásil sa k nemu Islamský štát.

Prirodzene, tie najšokujúcejšie a najkrvavejšie útoky lákajú najväčšiu pozornosť, nemali by sme však ignorovať ani mnoho ďalších incidentov, ktoré môžu mať prepojenie na súčasný nárast teroristických útokov.

Pripomeňme napríklad útok asi päťdesiatky tureckých mladíkov na viedenský Kostol sv. Antona Padovského. Tí za pokriku „Allahu Akbar“ ničili vybavenie budovy, po privolaní polície sa dav rozutekal.

Nové súvislosti

Treba si uvedomiť aj niekoľko súvislostí. Napríklad rastúce sebavedomie tureckého prezidenta Erdogana, ktorý nepremešká príležitosť, aby nekritizoval popredného európskeho politika, v ostatnom čase najmä francúzskeho prezidenta Macrona. Ľútosť obetiam teroristických útokov nezvykne vyjadrovať.

Po druhé, po útokoch vo Francúzsku sa opäť oživuje kritika multikulturalizmu, čo je inak označované za neakceptovateľný postoj. Keď to však robí Macron, ktorý sa budúci rok bude usilovať o znovuzvolenie, médiá mlčia a nekarhajú ho. Pritom za jeho slovami o „islamskom separatizme“ je zrejmý odkaz na nekompatibilitu islamu a kultúry súčasného Francúzska.

A napokon, hoci teroristické útoky často reagujú na náboženské karikatúry, medzi obeťami sú mnohokrát zastúpení práve ľudia, ktorí sa voči moslimom správajú decentne.