Preskočiť na obsah
  |  

V Kyjeve zastrelili plukovníka bezpečnostnej služby, útočník z miesta činu ušiel

V kyjevskom Holosijivskom okrese v stredu ráno zavraždili plukovníka Ukrajinskej bezpečnostnej služby Ivana Voroniča, uvádza portál Ukrajinska pravda.

Podľa informácií z prostredia orgánov činných v trestnom konaní k nemu pristúpil neznámy muž a vystrelil naňho päťkrát z pištole. Plukovník utrpel smrteľné strelné poranenia a zomrel na mieste.

Útočník následne ušiel. Miesto činu začala skúmať vyšetrovacia jednotka. Bezpečnostná služba Ukrajiny potvrdila incident pre Ukrajinskú pravdu a uviedla, že v súvislosti s vraždou začali trestné konanie.

Vyšetrovanie vedie SBU v spolupráci s národnou políciou. V prípade ide o závažný zločin podľa článku 348 ukrajinského trestného zákonníka, ktorý sa vzťahuje na útoky proti členom bezpečnostných zložiek.

(lup)

  |  

Sociálne siete znižovali ochotu dať sa zaočkovať, ukazuje nová štúdia

Rozhodovanie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 nebolo ani tak otázkou veku či vzdelania, ale dôvery v inštitúcie a politického nastavenia.

Ukázala to medzinárodná štúdia pod vedením slovenského vedca Jána Žilinského (SAV), v rámci ktorej analyzovali názory viac ako 19-tisíc ľudí z Európy, USA a Brazílie. Výrazný vplyv mala aj nespokojnosť s fungovaním demokracie.

Zaujímavosťou je, že ľudia, ktorí čerpali správy najmä zo sociálnych sietí, vnímali očkovanie skôr odmietavo. Tradičné médiá, naopak, prispeli k väčšej ochote dať sa zaočkovať.

Pokusy o vyvracanie dezinformácií mali len obmedzený účinok – pozitívny vplyv zaznamenali vedci iba v troch krajinách. Podľa Žilinského je preto kľúčové budovať dôveru vo verejné inštitúcie, keďže bez nej môžu ľudia odmietať aj vedecky podložené riešenia.

(tasr, lup)

  |  

Reuters: Prímerie v Gaze je možné do dvoch týždňov, útoky však pokračujú

Izrael a hnutie Hamas by mohli dosiahnuť dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov v horizonte jedného až dvoch týždňov, nie však počas niekoľkých dní, píše agentúra Reuters.

Anonymný zdroj oboznámený s rokovaniami pre agentúru uviedol, že ak by uzavreli dohodu o 60-dňovom prímerí, Izrael by tento čas využil na rokovanie o trvalom prímerí, ktorého súčasťou by bola aj požiadavka na rozpustenie Hamasu.

V prípade, že by hnutie na tieto podmienky nepristúpilo, izraelská strana by pokračovala vo vojenských operáciách v Gaze.

Medzitým v noci na štvrtok zasiahli izraelské útoky Pásmo Gazy, pričom podľa palestínskych úradov zahynulo najmenej 23 ľudí, z toho osem detí.

Najviac obetí bolo v meste Dajr al-Balah, kde izraelské lietadlá podľa miestnych zdrojov zasiahli skupinu civilistov pred zdravotníckym stanovišťom.

Útoky nasledovali len niekoľko hodín po tom, ako Hamas vyhlásil pripravenosť prepustiť desať izraelských rukojemníkov v rámci rokovaní o prímerí.

(tasr, red)

  |  

Taiwan nasadil počas vojenských cvičení nové americké tanky Abrams

Taiwanská armáda počas každoročných vojenských cvičení Chan Kchuang po prvý raz nasadila nové americké tanky M1A2 Abrams.

Štyri stroje predviedli svoju palebnú silu na blatistom cvičisku v okrese Sin-ču, kde strieľali na pohyblivé aj statické ciele. Cieľom desaťdňových manévrov je preveriť pripravenosť a odolnosť ostrova v prípade potenciálneho konfliktu s Čínou.

Prezident Laj Čching-te osobne sledoval cvičenia a zdôraznil, že každé posilnenie armády znamená vyššiu bezpečnosť pre krajinu aj jej obyvateľov.

Vyzdvihol úderné schopnosti a mobilitu nových tankov z USA. Vysokopostavení vojenskí predstavitelia uviedli, že cvičenia majú ukázať odhodlanie Taiwanu brániť sa proti akémukoľvek útoku alebo invázii.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie. Spojené štáty majú podľa zákona z roku 1979 povinnosť podporovať obranu Taiwanu.

Prvých 38 tankov Abrams už Taiwan prevzal, ďalších 108 má doraziť do konca budúceho roka. Ide o prvé nové tanky na ostrove za uplynulých 24 rokov.

Čínske ministerstvo obrany označilo cvičenia za „blafovanie“.

(tasr, red)

  |  

Sto dní transakčnej dane. Ničí podnikateľov a ekonomiku, tvrdí Šimečka

Sto dní po zavedení transakčnej dane prichádza opozícia s tvrdou kritikou. Podľa Progresívneho Slovenska (PS) spôsobila viac škody než úžitku – poškodzuje podnikateľov, brzdí hospodársky rast a vedie k nárastu hotovostných platieb.

Predseda PS Michal Šimečka označil opatrenie za „hlúpe“ a prirovnal ho k dani z pohybu. Poukázal na to, že ľudia sú ochotní platiť dane, ak za to dostanú kvalitné verejné služby, no transakčná daň podľa neho nič neprináša.

PS vraj vládu opakovane varovalo a predkladalo riešenia – zvolanie mimoriadnych schôdzí či podporu návrhu SNS na obmedzenie taxy. Napriek tomu vláda najprv problém popierala, až napokon priznala, že výpočty boli chybné.

Stále sa však nevie dohodnúť, kedy a ako daň zruší. Šimečka zároveň upozornil, že daň môže štátu priniesť menej peňazí, než sa čakalo, a vyzval ministerstvo financií, aby zverejnilo presné čísla o jej výnose a dosahoch na ostatné dane.

(tasr, lup)

  |  

V Jemene hladuje pre vojnu viac ako 17 miliónov ľudí, situácia sa zhoršuje

Viac ako 17 miliónov ľudí v Jemene vrátane vyše milióna detí mladších ako päť rokov trpí hladom v dôsledku pretrvávajúcej občianskej vojny.

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher pred Bezpečnostnou radou OSN upozornil na „život ohrozujúcu akútnu podvýživu“, ktorá v krajine panuje.

Jemen je najchudobnejšou krajinou arabského sveta a situácia sa od roku 2023 ešte zhoršuje. Podľa odhadov môže počet hladujúcich do septembra stúpnuť až na 18 miliónov.

Začiatkom budúceho roka môže byť až 1,2 milióna detí akútne podvyživených, pričom mnohým z nich hrozí trvalé fyzické a kognitívne poškodenie. Experti z iniciatívy Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti uvádzajú, že viac ako 17-tisíc Jemenčanov je v najhorších štádiách potravinovej neistoty.

K zhoršeniu situácie prispeli aj škrty v medzinárodnej pomoci – Jemen dostal len 222 miliónov dolárov, čo je iba deväť percent z plánovaných prostriedkov.

Občianska vojna v Jemene trvá od roku 2014 a spôsobila jednu z najväčších humanitárnych kríz na svete. Konflikt si vyžiadal už viac ako 150-tisíc obetí.

(tasr, red)