Preskočiť na obsah
  |  

Poľský poslanec spochybnil komory v Auschwitzi, hrozí mu trestné stíhanie

Poľská prokuratúra vyšetruje europoslanca Grzegorza Brauna kvôli vyjadreniu o holokauste. V rozhlasovom rozhovore označil plynové komory v Auschwitzi za „fake“ a obvinil tamojšie múzeum z šírenia nevedeckého výkladu dejín.

Moderátor reláciu okamžite ukončil. Braun je podozrivý z porušenia zákona o Inštitúte pamäti národa, ktorý zakazuje popieranie nacistických zločinov.

Jeho slová vyvolali ostré reakcie. Premiér Donald Tusk ich označil za hanbu, minister spravodlivosti Adam Bodnar potvrdil, že sa prípadu venuje prokuratúra.

Poslankyňa Ľavice podala trestné oznámenie, za čo Brauna môže čakať až trojročné väzenie. Kardinál Grzegorz Ryś zdôraznil, že antisemitizmus je hriech a popieranie holokaustu klamstvo.

Riaditeľ Múzea Auschwitz i ďalší predstavitelia kritizovali Brauna za zneuctenie pamiatky obetí. Ľavicový líder Czarzasty žiada jeho súdne stíhanie a navrhuje parlamentné uznesenie.

Braun je známy extrémnymi postojmi – v minulosti zasiahol proti židovskému symbolu i LGBT výstave.

(tasr, red)

  |  

Orbán žiada vyšetrenie smrti Maďara, ktorý odmietol narukovať na Ukrajine

V Zakarpatskej oblasti na Ukrajine zomrel maďarsko-ukrajinský občan József Sebestény, ktorý bol podľa maďarských úradov dobitý na smrť po tom, čo odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu.

Prípad vyvolal ostrú reakciu maďarskej vlády, ktorá žiada dôkladné vyšetrenie okolností jeho smrti.

Podľa premiéra Viktora Orbána bol zosnulý držiteľom dvojakého občianstva a jeho smrť sa týka celej maďarskej komunity.

Orbán zdôraznil, že Maďarsko musí brať podobné prípady vážne, najmä ak ide o občana krajiny.

Zároveň spochybnil pripravenosť Ukrajiny na členstvo v Európskej únii, kým v krajine pretrváva nútená branná povinnosť.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ukrajinského veľvyslanca v Budapešti a žiada vysvetlenie.

Štátny tajomník Levente Magyar označil smrť muža za nehoráznu a neprijateľnú.

Podľa dostupných informácií bol muž po zadržaní zbíjaný železnou tyčou a následne zomrel na následky zranení v nemocnici.

Jeho sestra uviedla, že podobný osud postihol aj ďalšieho člena rodiny len niekoľko týždňov predtým.

(tasr, red)

  |  

Nemecký Bundesrat schválil miliardové daňové úľavy pre firmy

Horná komora nemeckého parlamentu Bundesrat schválila balík daňových úľav v hodnote približne 46 miliárd eur, ktorý má podporiť firmy a zvýšiť investície v krajine.

Tento krok nadväzuje na predchádzajúce schválenie v dolnej komore Bundestag a je súčasťou snahy o oživenie nemeckej ekonomiky po dvoch rokoch poklesu.

Medzi hlavné opatrenia patrí možnosť pre firmy odpísať si hodnotu investícií do strojov z daní a postupné zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 15 percent na 10 percent do roku 2032.

Balík obsahuje aj daňové stimuly na nákup elektromobilov, čo má podporiť ekologickú modernizáciu firiem.

Minister financií Lars Klingbeil zdôraznil, že tieto úľavy zvýšia konkurencieschopnosť Nemecka a prispejú k rastu príjmov štátu v dlhodobom horizonte.

Opatrenia však znamenajú aj očakávanú stratu daňových príjmov pre federálnu vládu, spolkové krajiny a samosprávy, ktorú vláda plánuje dočasne kompenzovať rozdelením príjmov z DPH do roku 2029.

(tasr, red)

  |  

ŽSR zvažujú hromadné prepúšťanie: stovky pracovných miest v ohrození

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, vážne zvažujú hromadné prepúšťanie.

Podľa informácií portálu Aktuality.sk by už v najbližších týždňoch mohlo o prácu prísť približne 380 zamestnancov, pričom druhá vlna prepúšťania je plánovaná na september a dotknúť by sa mohla ďalších 120 ľudí

Nový generálny riaditeľ Ivan Bednárik, ktorý nastúpil do funkcie v polovici mája, označil optimalizáciu počtu zamestnancov za nevyhnutnú a avizoval, že zmeny budú realizované s cieľom zvýšiť efektivitu firmy

Hovorkyňa Petra Lániková pre Aktuality.sk potvrdila, že spoločnosť sa vážne zaoberá možnosťou spustenia režimu hromadného prepúšťania, no zatiaľ nepadlo definitívne rozhodnutie.

Dôvodom pripravovaných zmien je dlhodobo vysoký počet zamestnancov a tlak na znižovanie nákladov v štátnom podniku.

Odbory upozorňujú, že prepúšťanie môže mať výrazný dosah na regionálnu zamestnanosť a kvalitu železničných služieb.

(red)

  |  

Pre počasie je naďalej vyhlásených 34 mimoriadnych situácií

Na Slovensku je v dôsledku nepriaznivého počasia zo začiatku tohto týždňa vyhlásených aktuálne 34 mimoriadnych situácií v obciach a mestách, pričom situácia je stabilizovaná.

Na piatkovej tlačovej konferencii v Gelnici o tom informoval štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák s tým, že zároveň predĺžili termín na refundáciu nákladov do 23. júla.

Aktivovaná bola humanitárna pomoc aj pomoc v zmysle zákona o civilnej ochrane.

(tasr, red)

  |  

Ministerstvo schválilo projekty pre regióny za viac než 120 miliónov eur

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR pokračuje v schvaľovaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre samosprávy.

K 18. júnu 2025 boli schválené projekty za viac ako 60 miliónov eur, pričom za posledné dva týždne sa táto suma zvýšila na 121 miliónov eur.

Štátny tajomník rezortu Richard Maraček očakáva, že ak bude tento trend pokračovať, do konca júla by mohli schválené projekty dosiahnuť 200 miliónov eur.

Zmluvy boli podpísané v hodnote 62,4 milióna eur a ďalších 58,9 milióna eur predstavujú rozhodnutia z posledných dvoch týždňov. V procese je navyše ďalších 40 miliónov eur. Maraček vyzdvihol, že regióny aktívne čerpajú financie.

Projekty sa týkajú rekonštrukcie škôl, ciest, rozvoja zelenej infraštruktúry, kultúry, cestovného ruchu a budovania cyklotrás.

Schválené projektové zámery dosahujú úroveň 59 percent, v prípade rád partnerstiev až 61 percent.

Ministerstvo investícií zároveň rokuje v Bruseli o zvýšení flexibility využitia eurofondov, aby mohli byť započítané aj ďalšie aktivity v rámci Programu Slovensko.

Samosprávy reagovali výzvou, aby im eurofondy nebrala, keďže sú schopné ich vyčerpať. „Regionálne samosprávy sú pripravené čerpať eurofondy, aktuálne máme v Rade partnerstva schválených 142 projektov, ktoré tvoria už takmer 80 percent z našej alokácie, ktorá je pridelená pre Banskobystrický samosprávny kraj,“ povedal jeho podpredseda Ján Beljak.

Podpredseda Rastislav Mráz za Trnavský kraj doplnil, že situácia je v samosprávach v súčasnosti kritická, keďže mnohé majú finančné prostriedky len na to, aby svietili a kúrili. Akákoľvek investícia, ktorá je plánovaná v obci alebo v meste, je takmer vždy naviazaná na prostriedky z európskych fondov.

Preto je podľa neho smutné, že viaceré projekty, ktoré má kraj už pripravené a investoval do nich, sa nakoniec z dôvodu zmrazenia eurofondov nebudú realizovať. „Máme dnes schválené na Rade partnerstva čerpanie na úrovni 67 percent z celkovej alokácie, ktorá nám bola pridelená a v priebehu tohto roka sme plánovali vyčerpať celých 100 percent,“ priblížil.

(tasr, red, sab)