Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ kritizuje sankcie USA voči expertke OSN na práva Palestínčanov

Európska únia vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Spojených štátov uvaliť sankcie na Francescu Albaneseovú, osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach. O postoji EÚ informoval v piatok hovorca Anouar El Anouni.

„Hlboko ľutujeme rozhodnutie uvaliť sankcie na Francescu Albaneseovú,“ uviedol počas denného brífingu. Zároveň zdôraznil, že Únia „pevne podporuje systém ľudských práv OSN“.

Sankcie oznámil v stredu americký minister zahraničia Marco Rubio. Tvrdil, že dôvodom je práca Albaneseovej, ktorá podľa Washingtonu viedla k „nelegitímnemu stíhaniu“ Izraelčanov na Medzinárodnom trestnom súde.

Albaneseová dlhodobo kritizuje zaobchádzanie Izraela s Palestínčanmi. Nedávno publikovala správu, v ktorej obvinila vyše 60 firiem – vrátane amerických – z podpory výstavby nelegálnych židovských osád na Západnom brehu Jordánu a vojenských operácií v Pásme Gazy.

(reuters, sab)

Minúta  |  

UniCredit neustupuje z plánov na prevzatie nemeckej Commerzbank

Talianska banka UniCredit pod vedením Andreja Orcela potvrdila, že sa nevzdá svojich plánov na prevzatie nemeckej Commerzbank, a to napriek otvorenému nesúhlasu nemeckej vlády.

Orcel zdôraznil, že UniCredit bola v septembri minulého roka pozvaná kúpiť podiel 4,5 percenta a nevidí dôvod, prečo by mala teraz ustúpiť.

Banka nedávno zdvojnásobila svoj podiel v Commerzbank na približne 20 percent premenou derivátov na akcie a plánuje ďalšie navýšenie až na 29,9 percenta.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil označil snahu UniCredit za „nepriateľskú“ a opätovne vyjadril podporu nezávislosti Commerzbank.

UniCredit však tvrdí, že jej prístup rešpektuje špecifiká nemeckej banky a požiadala o stretnutie s cieľom predstaviť svoju stratégiu.

Ak UniCredit dosiahne podiel 29,9 percenta, bude podľa zákona povinná predložiť oficiálnu ponuku na prevzatie ostatným akcionárom.

Rozhodnutie sa očakáva do 16. júla.

(tasr, red)

Minúta  |  

Strana kurdských pracujúcich začala na severe Iraku s odzbrojením

V piatok 11. júla začali desiatky bojovníkov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v regióne irackého Kurdistanu ceremoniálne skladať zbrane v rámci mierového procesu s Tureckom.

Symbolický obrad sa odohral v horách pri meste Sulajmáníja, kde približne tridsať členov PKK vrátane štyroch veliteľov verejne spálilo svoje zbrane v jaskyni.

Tento akt je podľa Reuters vnímaný ako historický a demokratický krok smerujúci k ukončeniu desaťročia trvajúceho konfliktu.

Proces odzbrojovania je rozdelený do viacerých etáp a očakáva sa, že bude ukončený do septembra.

Na ceremónii sa zúčastnili aj zástupcovia Turecka, Iraku a kurdskej regionálnej vlády. Zbrane majú byť neskôr zničené za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov.

Strana kurdských pracujúcich, ktorá vznikla v roku 1978, viedla od roku 1984 ozbrojené povstanie proti tureckej vláde s cieľom vytvoriť samostatný kurdský štát, neskôr požiadavky upravila na autonómiu.

Po rokoch neúspešných mierových snáh vyzval väznený líder PKK Abdullah Öcalan vo februári 2025 na rozpustenie organizácie a prechod k demokratickým formám boja.

Turecko, EÚ a USA považujú PKK za teroristickú organizáciu. Okrem Turecka a Iraku pôsobí PKK aj v Sýrii.

(tasr, red)

Minúta  |  

Lesné požiare na západe USA si vyžiadali evakuáciu dvoch národných parkov

Návštevníkov a zamestnancov dvoch národných parkov na západe Spojených štátov museli evakuovať kvôli rozsiahlym lesným požiarom.

Národný park Black Canyon of the Gunnison v štáte Colorado bol uzavretý po tom, ako tam blesk spôsobil požiar. Plamene zničili viac ako šesť štvorcových kilometrov územia parku.

Podobná situácia nastala aj v národnom parku Grand Canyon v Arizone, kde úrady uzavreli severnú časť parku v blízkosti komunity Jacob Lake.

Miestny šerif pomáhal evakuovať ľudí zo severných usadlostí a táborníkov z priľahlého lesa. Požiar tu vypukol po búrke a zasiahol približne štyri štvorcové kilometre územia.

Odborníci varujú, že extrémne počasie v tejto oblasti môže v najbližších dňoch viesť k ďalším požiarom a komplikovať zásahy hasičov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko zaostáva v podpore elektromobility, varuje asociácia SEVA

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) upozorňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v podpore elektromobility a riskuje stratu desiatok miliónov eur z eurofondov určených na rozvoj bezemisnej dopravy.

Podľa SEVA aj Najvyšší kontrolný úrad identifikoval systémové bariéry, slabé riadenie a nevyužitý európsky kapitál, čo ohrozuje konkurencieschopnosť domáceho automobilového priemyslu.

Riaditeľ SEVA Patrik Križanský zdôraznil, že Slovensko nemá jasného lídra v oblasti elektromobility, chýba koordinácia štátu a krajina mešká s plnením európskych záväzkov.

Asociácia opakovane navrhovala zavedenie priamej dotačnej schémy na nákup elektrických vozidiel, využitie Modernizačného fondu či zavedenie sociálneho lízingu podľa francúzskeho modelu.

SEVA tiež upozorňuje na administratívne zlyhania, ktoré bránia čerpaniu prostriedkov, a na to, že štátne štatistiky o nabíjacích bodoch sú závislé od ich vlastnej databázy.

Najvyšší kontrolný úrad vo svojej predbežnej štúdii skonštatoval, že Slovensku chýba silný líder a koordinovaná stratégia na splnenie záväzkov uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu vývoj počtu elektromobilov zaostáva za očakávaniami a hrozí, že krajina nevyužije alokované zdroje na výstavbu nabíjacej infraštruktúry.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľský poslanec spochybnil komory v Auschwitzi, hrozí mu trestné stíhanie

Poľská prokuratúra vyšetruje europoslanca Grzegorza Brauna kvôli vyjadreniu o holokauste. V rozhlasovom rozhovore označil plynové komory v Auschwitzi za „fake“ a obvinil tamojšie múzeum z šírenia nevedeckého výkladu dejín.

Moderátor reláciu okamžite ukončil. Braun je podozrivý z porušenia zákona o Inštitúte pamäti národa, ktorý zakazuje popieranie nacistických zločinov.

Jeho slová vyvolali ostré reakcie. Premiér Donald Tusk ich označil za hanbu, minister spravodlivosti Adam Bodnar potvrdil, že sa prípadu venuje prokuratúra.

Poslankyňa Ľavice podala trestné oznámenie, za čo Brauna môže čakať až trojročné väzenie. Kardinál Grzegorz Ryś zdôraznil, že antisemitizmus je hriech a popieranie holokaustu klamstvo.

Riaditeľ Múzea Auschwitz i ďalší predstavitelia kritizovali Brauna za zneuctenie pamiatky obetí. Ľavicový líder Czarzasty žiada jeho súdne stíhanie a navrhuje parlamentné uznesenie.

Braun je známy extrémnymi postojmi – v minulosti zasiahol proti židovskému symbolu i LGBT výstave.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.