Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ je pripravená uzavrieť dohodu, čaká už len na list od Trumpa

Európska únia je podľa hovorcu pre obchod Olofa Gilla pripravená uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi americkými.

Brusel čaká na oficiálny list od prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom majú byť podrobne načrtnuté plánované clá voči EÚ.

Dohoda by mohla zabrániť zavedeniu nových ciel vo výške 20 percent alebo viac na európsky tovar, no zatiaľ k prelomu nedošlo a Trump predĺžil lehotu na zavedenie ciel do 1. augusta.

EÚ má pripravené odvetné clá na americký tovar v hodnote približne 21 miliárd eur, ktoré sú zatiaľ pozastavené do 14. júla. Ak to bude potrebné, môže pozastavenie predĺžiť.

Po mesiacoch náročných rokovaní sa EÚ pravdepodobne uspokojí s predbežnou rámcovou dohodou a komplexnejšiu dohodu by chcela vyrokovať neskôr.

V rámci EÚ panujú rozdielne postoje – Nemecko tlačí na rýchlu dohodu na ochranu svojho priemyslu, kým Francúzsko varuje pred jednostranne výhodnou dohodou pre USA.

(tasr, red)

Minúta  |  

Marcinková: Vláda musí podporiť protiruské sankcie podľa uznesenia

Opozícia v Národnej rade predložila uznesenie, ktorým podľa poslankyne Vladimíry Marcinkovej (SaS) zaviazala vládu podporovať sankcie Európskej únie proti Rusku.

Marcinková upozornila, že ak pätina poslancov navrhne uznesenie k európskym záležitostiam, stáva sa pre vládu záväzným aj bez prerokovania, ak parlament do 14 dní neprijme žiadnu zmenu.

Marcinková predložila návrh stanoviska s podporou viac ako tridsiatich opozičných kolegov pred dvoma týždňami.

Keďže parlament neprijal iné uznesenie, návrh sa stal pre vládu záväzným a podľa Marcinkovej by sa ním mal riadiť aj minister zahraničných vecí a premiér na rokovaniach EÚ.

Poslankyňa je zvedavá, ako sa koalícia s touto situáciou vysporiada pred blížiacou sa Radou EÚ pre zahraničné veci, kde sa budú riešiť aj protiruské sankcie.

Pripustila, že koalícia môže zvolať európsky výbor a pokúsiť sa uznesenie zmeniť, no ak sa to nepodarí, uznesenie zostane platné.

Marcinková pripomenula, že rovnakú procedúru využil v minulosti aj Robert Fico, keď sa snažil parlamentným trikom ovplyvniť stanovisko Slovenska k vojenskej podpore Ukrajiny.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izraelské nálety zasiahli školu v Gaze, zahynulo najmenej sedem ľudí

Pri piatkových izraelských náletoch v Pásme Gazy zahynulo najmenej sedem osôb, oznámil palestínsky úrad civilnej ochrany. Päť z nich prišlo o život pri útoku na školu na severe enklávy, kde sa ukrývali vysídlenci. Ďalší dvaja zomreli pri náletoch v mestách Gaza a Chán Júnis.

Školy – často využívané ako útočiská – sa stávajú opakovaným cieľom izraelských útokov. Väčšina obyvateľov Gazy musela počas prebiehajúceho konfliktu aspoň raz opustiť svoj domov. Izrael tvrdí, že ciele jeho armády sú zamerané na militantov Hamasu, ktorí sa podľa neho ukrývajú medzi civilistami.

K najnovším útokom sa izraelská armáda priamo nevyjadrila. Všeobecne však tvrdí, že jej cieľom je ničiť teroristickú infraštruktúru a zaisťovať zbrane. Tento týždeň údajne zneškodnila dvoch členov Palestínskeho islamského džihádu vrátane jedného z veliteľov podozrivého z účasti na útoku zo 7. októbra 2023.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rubio označil rokovania s Čínou za konštruktívne, naznačil aj samit prezidentov

Americký minister zahraničia Marco Rubio označil piatkové rokovania so svojím čínskym náprotivkom Wang Im v Malajzii za „konštruktívne a pozitívne“. Stretnutie sa uskutočnilo na okraj samitu krajín ASEAN a podľa Rubia otvorilo priestor aj pre možné stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga.

„Myslím, že to bolo veľmi konštruktívne a pozitívne stretnutie,“ povedal Rubio. Čínske ministerstvo zahraničia označilo rozhovor za „pragmatický a pozitívny“ a avizovalo záujem oboch strán „posilniť komunikáciu a dialóg“.

Rokovania prebehli v čase pretrvávajúceho napätia medzi USA a Čínou, najmä v otázkach obchodu, Taiwanu a vplyvu v indo-pacifickom regióne. Rubiova cesta je súčasťou snahy Washingtonu opäť zamerať pozornosť na túto oblasť po období sústredenia sa na konflikty v Európe a na Blízkom východe.

„Tento región zostáva ústredným bodom zahraničnej politiky USA,“ zdôraznil Rubio. „Chceme tu posilniť partnerstvá, nie ustúpiť.“

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje koalíciu za neúčasť poslancov na kľúčovom výbore

Opoziční poslanci ostro kritizujú koaličných partnerov za to, že sa nezúčastnili rokovania Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý riešil zmrazenie 200 miliónov eur určených pre samosprávy.

Výbor nebol uznášaniaschopný pre nedostatok poslancov a za vládu sa zúčastnil len štátny tajomník rezortu investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) Richard Maraček. Ten uviedol, že rezort pracuje na rozmrazení eurofondov, no proces potrvá dlhšie.

Opozícia upozorňuje, že samosprávy nevedia, ktorých projektov sa zmrazenie týka, a obávajú sa, že ich investície do projektovej dokumentácie vyjdú nazmar.

Kritizujú aj údajné svojvoľné rozhodovanie o peniazoch zo strany Hlasu bez diskusie s obcami a mestami.

Podľa Mareka Lackoviča (PS) neúčasť koaličných poslancov dokazuje nezáujem o regióny. Opozícia plánuje na septembrovej schôdzi parlamentu presadzovať odblokovanie eurofondov, aby mohli byť využité na projekty ako vodovody či sociálne služby.

Igor Janckulík (KDH) ocenil prísľub MIRRI o rozmrazení fondov, no žiada aj zlepšenie procesu podávania žiadostí a väčšiu ústretovosť štátu voči obciam.

Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia) dodala, že vláda berie regiónom peniaze na obnovu infraštruktúry a sociálnych služieb.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA: NATO musí posilniť raketový arzenál na odstrašenie Ruska

NATO bude potrebovať viac diaľkových rakiet na odstrašenie Ruska, ktoré plánuje zvýšiť ich výrobu, vyhlásil americký generál John Rafferty v rozhovore pre agentúru Reuters.

Poukázal na to, že ruská armáda je dnes početnejšia než pred inváziou na Ukrajinu a čoraz viac investuje do sofistikovaných raketových systémov a protivzdušnej obrany.

Západní velitelia považujú presné údery na veliteľské centrá či logistické uzly za kľúčové. Vojna na Ukrajine zároveň odhalila výraznú závislosť Európy od amerických diaľkových zbraní, pričom Kyjev sa snaží posilniť svoje protivzdušné kapacity.

Od roku 2026 sa v Európe plánujú dočasné nasadenia amerických rakiet ako Tomahawk (dolet 1 800 kilometrov) a hypersonickej zbrane Dark Eagle (tritisíc kilometrov). Súhlas s ich umiestnením bol dosiahnutý počas funkčného obdobia Joea Bidena, no Berlín čaká na potvrdenie platnosti dohody od administratívy Donalda Trumpa.

Európske krajiny rozvíjajú vlastný program ELSA na vývoj pozemných rakiet s dosahom vyše dvetisíc kilometrov, no zatiaľ ich počet aj dosah zaostávajú za americkými systémami.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.