Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská armáda pri útoku na Charkov zasiahla aj pôrodnicu

Najnovšia vlna ruských útokov na Ukrajinu zasiahla aj civilné objekty v Charkove, vrátane pôrodnice. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského si útoky vyžiadali obete na životoch aj zranených.

V charkovskej pôrodnici sa v dôsledku stresu skomplikoval stav troch rodičiek a troch novorodencov. Ostreľovaná bola aj miestna stomatologická klinika.

Zelenskyj obvinil ruskú armádu z úmyselného cielenia na civilistov a upozornil, že útoky zasiahli aj ďalšie oblasti – Dnepropetrovskú, Mykolajivskú a Sumskú.

Regionálne úrady hlásili za posledných 24 hodín najmenej deväť civilných obetí a 42 zranených.

Medzi obeťami sú aj civilisti mimo Charkova – v Chersone zahynul muž pri útoku dronu, v Záporožskej oblasti zomrela žena po zásahu delostrelectva. V Odese zranili dronové útoky 11 ľudí a spôsobili materiálne škody.

Organizácia Spojených národov upozornila, že v júni bol počet civilných obetí ruských útokov najvyšší za viac ako tri roky vojny.

Ukrajina zároveň podniká útoky na ciele v ruskom vnútrozemí, pričom v Tulskej oblasti pri jednom z nich zomrela ďalšia osoba.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kancelár Merz zvoláva okrúhly stôl o podpore súkromných investícií

Nemecký kancelár Friedrich Merz pozval na 15. júla do Berlína vedúcich predstaviteľov domácich aj medzinárodných firiem na okrúhly stôl o podpore súkromných investícií.

Cieľom rokovaní je diskutovať o možnostiach, ako zvýšiť atraktívnosť Nemecka pre investorov a mobilizovať súkromný kapitál na financovanie verejných projektov v najbližších rokoch.

Vláda v Berlíne sa snaží reagovať na dva roky recesie a predpovedanú stagnáciu ekonomiky sériou opatrení, ktoré majú podporiť investície zo súkromného sektora.

V piatok horná komora parlamentu (Bundesrat) schválila balík daňových a investičných stimulov. Medzi hlavné opatrenia patrí postupné znižovanie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 15 percent na 10 percent do roku 2032 a zvýhodnené odpisy investícií do nových technológií a infraštruktúry.

Merz zdôraznil, že modernizácia nemeckej ekonomiky a zlepšenie podmienok pre podnikanie sú kľúčové pre návrat k rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny na globálnom trhu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump avizuje rozhovor s brazílskym prezidentom o 50-percentných clách

Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že plánuje hovoriť s brazílskym prezidentom po tom, ako pohrozil 50-percentným clom na brazílsky export. Opatrenie má vstúpiť do platnosti 1. augusta.

Trump spojil svoje rozhodnutie s konaním brazílskej justície proti exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorého obvinili z pokusu o prevrat. Predseda najvyššieho súdu Alexandre de Moraes je pritom terčom obvinení z prekračovania svojich právomocí.

Brazílska vláda však tvrdí, že vplyv ciel na rast ekonomiky bude minimálny. Postihnuté by mohli byť najmä odvetvia ako letecký priemysel či energetické stroje, no väčšina základných tovarov – ropa, oceľ, káva či pomarančový džús – sa dá presmerovať na iné trhy.

Ministerstvo financií uviedlo, že rast brazílskeho HDP sa na rok 2025 odhaduje na 2,5 percenta, pričom clá by tento výhľad výrazne neovplyvnili.

Prezident Luiz Inácio Lula da Silva označil Trumpove dôvody za „extrémne poburujúce“ a zdôraznil, že Brazília „dokáže prežiť aj bez USA“. Kritiku ciel vyjadrila aj Čína, ktorá varovala pred ich zneužívaním ako nástroja nátlaku.

Čína je najväčším obchodným partnerom Brazílie s podielom 28 percent na exporte, zatiaľ čo USA predstavujú 12 percent brazílskeho exportu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bosna si pripomína 30 rokov od genocídy v Srebrenici, pochovali ďalšie obete

Bosna a Hercegovina si v piatok uctila pamiatku 30. výročia genocídy v Srebrenici, pri ktorej bolo v roku 1995 zavraždených približne 8-tisíc moslimských mužov a chlapcov.

Počas pietnej spomienky v obci Potočari boli do zeme uložené ostatky siedmich novo identifikovaných obetí.

Medzi nimi boli aj Sejdalija Alić a jeho 19-ročný vnuk. Najstaršou obeťou bola 67-ročná žena. Experti upozorňujú, že mnohé ostatky sú neúplné – niektoré pozostávajú len z jednej či dvoch kostí.

Genocída sa odohrala počas vojny v Bosne (1992 – 1995), ktorá si vyžiadala asi 100-tisíc životov.

Hlavní aktéri masakry, Ratko Mladić a Radovan Karadžić, boli odsúdení Medzinárodným trestným tribunálom na doživotie. V regióne však mnohí srbskí lídri rozsah zločinu stále zľahčujú.

Valné zhromaždenie OSN schválilo v máji 2024 vytvorenie medzinárodného dňa pamiatky obetí Srebrenice.

Predsedníčka združenia Matky Srebrenice Munira Subašićová poďakovala podporovateľom rezolúcie. Srbský prezident Aleksandar Vučić označil masaker za „hrozný zločin“.

(afp, dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

OSN: Pri distribúcii pomoci v Gaze zabili za šesť týždňov takmer 800 ľudí

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v piatok oznámil, že za posledných šesť týždňov zaznamenal najmenej 798 úmrtí.

Ľudia prišli o život v blízkosti humanitárnych bodov v Pásme Gazy, vrátane 615 obetí pri stanovištiach nadácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF) a 183 pri konvojoch iných organizácií.

GHF, podporovaná Spojenými štátmi a Izraelom, využíva súkromné americké bezpečnostné firmy na obchádzanie systému OSN, ktorý podľa Izraela umožňuje Hamasu kradnúť pomoc.

Hamas to popiera. OSN však model GHF označila za „nebezpečný“ a porušujúci zásady nestrannosti. Väčšina zranení bola spôsobená streľbou.

GHF údaje OSN odmieta ako „falošné a zavádzajúce“ a tvrdí, že najkrvavejšie incidenty sa viažu na konvoje OSN. Organizácia uviedla, že od mája rozdistribuovala vyše 70 miliónov jedál.

OSN však požaduje vyšetrovanie úmrtí civilistov pri pokuse získať potraviny.

Izrael tvrdí, že jeho vojaci v blízkosti distribučných miest pôsobia, aby zabránili odcudzeniu zásob militantmi. Vojna v Gaze zanechala väčšinu územia v troskách a obyvateľstvo v humanitárnej kríze.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ministerstvo financií vyvracia tvrdenia o rekordnom raste cien

Ministerstvo financií oponuje tvrdeniam niektorých opozičných politikov o dramatickom alebo rekordnom náraste cien potravín na Slovensku.

Podľa rezortu tieto vyjadrenia nemajú oporu v oficiálnych údajoch a ich cieľom je vyvolávať negatívne nálady v spoločnosti.

Podľa údajov Eurostatu je potravinová inflácia na Slovensku (bez nápojov) najnižšia od roku 2021.

Priemerný medziročný rast cien potravín od januára do mája 2025 dosiahol 2,2 percenta, čo je menej ako za celý rok 2024 (2,5 percenta).

Najvyšší rast cien bol zaznamenaný v rokoch 2022 a 2023, keď ceny stúpli až o 40,2 percenta.

Rezort zároveň upozorňuje, že v krajinách V4 rastú ceny potravín rýchlejšie – v Poľsku je inflácia 5,4 percenta, v Česku 4,9 percenta a v Maďarsku 4,7percenta.

Celková inflácia na Slovensku má podľa Inštitútu finančnej politiky ďalej spomaľovať.

Rezort financií tiež varuje pred dezinterpretáciou údajov zo strany politikov, ktorí často zamieňajú potravinovú infláciu s celkovou infláciou alebo používajú neúplné údaje.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.