Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bitcoin prelomil historickú hranicu 118-tisíc dolárov

Bitcoin v piatok prekonal historický rekord a prvýkrát sa dostal nad úroveň 118-tisíc dolárov (101 001 eur). Rast ceny podporil najväčší tohtoročný prílev kapitálu do bitcoinových ETF, ktorý vo štvrtok dosiahol 1,18 miliardy dolárov.

Podľa údajov Coin Metrics sa bitcoin popoludní okolo 16.20 SELČ obchodoval so ziskom 6,35 percenta na úrovni 117 928,59 dolárov. V priebehu dňa sa dostal až na rekordných 118 872,85 dolárov. Od začiatku týždňa si tak pripísal takmer desaťpercentný nárast hodnoty.

Darilo sa aj druhej najväčšej kryptomene – ethereum posilnilo o 8,5 percenta na 2 999,43 dolárov a prvýkrát od februára prekonalo hranicu tritisíc dolárov. Jeho týždenný zisk presahuje 20 percent.

Rast cien kryptomien podporil aj akcie naviazané na tento sektor. Ťažiarske firmy ako Mara Holdings a Riot Platforms stúpli o 2,5 a 1,5 percenta, akcie MicroStrategy si pripísali takmer tri percentá. Coinbase a Robinhood posilnili približne o jedno percento.

ETF zamerané na ethereum zaznamenali druhý najväčší prílev kapitálu v histórii – 383,1 milióna dolárov, uviedla platforma SoSoValue.

(cnbc, tasr, sab)

Minúta  |  

Ruský minister zahraničia Lavrov pricestoval do Severnej Kórey

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok pricestoval do Severnej Kórey, informovali ruské tlačové agentúry. Návšteva potrvá od 11. do 13. júla a súčasťou programu sú aj oficiálne rokovania s jeho severokórejským náprotivkom – ministerkou Čche Son-hui.

Lavrovova cesta je súčasťou intenzívnejšej diplomatickej výmeny medzi Moskvou a Pchjongjangom, ktorú v posledných mesiacoch sprevádzajú správy o možnej vojenskej spolupráci. Detaily rokovaní zatiaľ zverejnené neboli.

Po ukončení návštevy Severnej Kórey sa Lavrov presunie do Číny, kde sa 14. až 15. júla zúčastní na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Táto organizácia združuje krajiny ako Čína, Rusko, India či Pakistan a venuje sa najmä otázkam bezpečnosti a regionálnej stability.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vojenský výbor Senátu USA schválil 500 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine

Senátny výbor pre ozbrojené sily schválil návrh zákona o národnej obrane USA (NDAA) na fiškálny rok 2026, ktorý zahŕňa 500 miliónov dolárov na bezpečnostnú pomoc Ukrajine a zakazuje vyradenie lietadiel A-10. Návrh získal širokú podporu v pomere hlasov 26:1.

Bezpečnostná iniciatíva pre Ukrajinu, ktorá má podporovať obranné kapacity krajiny vo vojne s Ruskom, bude predĺžená do roku 2028. Rozpočet na ňu sa zvýši z 300 miliónov dolárov v roku 2025 na 500 miliónov.

Zákon tiež blokuje plán prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v júnovom rozpočtovom návrhu navrhoval vyradiť flotilu lietadiel A-10. Nové znenie vyžaduje, aby ich počet neklesol pod 103 kusov.

Celkový obranný rozpočet NDAA dosahuje 925 miliárd dolárov, z toho 878,7 miliardy pre ministerstvo obrany a 35,2 miliardy pre ministerstvo energetiky. Zákon navyše povoľuje až šesť miliárd dolárov na mimoriadne a prioritné výdavky.

Okrem Ukrajiny zákon reflektuje „globálne hrozby“ zo strany Číny, Iránu a Severnej Kórey a zdôrazňuje význam investícií do technológií ako umelá inteligencia, drony či hypersonické zbrane.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Libanon odmieta normalizáciu vzťahov s Izraelom

Libanonský prezident Joseph Awn v piatok vylúčil možnosť normalizácie vzťahov s Izraelom, no vyjadril nádej, že obe krajiny budú schopné žiť v mieri. Reagoval tak na výzvu izraelského ministra zahraničia Gideona Sa’ara, ktorý nedávno apeloval na Libanon a Sýriu, aby vzťahy s Izraelom upravili.

„Mier znamená neexistenciu vojnového stavu, a to je to, na čom nám v Libanone momentálne záleží. Pokiaľ ide o otázku normalizácie, tá v súčasnosti nie je predmetom libanonskej zahraničnej politiky,“ vysvetlil Awn.

Libanon a Sýria neuznávajú Izrael od jeho vzniku v roku 1948 a medzi krajinami došlo k viacerým vojnovým konfliktom. V poradí tretia vojna v Libanone sa rozpútala medzi Tel Avivom a hnutím Hizballáh, pričom prímerie z novembra minulého roka zaviazalo šíitských militantov stiahnuť sa od hraníc a Izrael opustiť libanonské územie.

Záväznou je pre súčasné prímerie rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701, ktorá za severnú hranicu demilitarizovanej zóny považuje rieku Litání asi 30 kilometrov severne od spoločnej hranice. Podľa Awna však izraelské jednotky na juhu krajiny bránia nasadeniu libanonskej armády až po uznané hranice.

Prezident sa vyjadril aj k plánom odzbrojiť Hizballáh, pričom zdôraznil, že štátne zložky majú byť jedinými legálnymi ozbrojenými silami. Dodal však, že tento krok sa má uskutočniť s ohľadom na mier, stabilitu a jednotu krajiny – čím naznačil vylúčenie použitia hrubej sily.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Trumpova administratíva spustila hromadné prepúšťanie v diplomacii

Ministerstvo zahraničných vecí USA v piatok začne prepúšťať viac než 1 350 zamestnancov na domácej pôde. Tento krok je súčasťou rozsiahlej reorganizácie diplomatického zboru, ktorú presadzuje prezident Donald Trump v súlade so svojou agendou „America First“.

Podľa interného oznámenia prepustí rezort 1 107 zamestnancov civilnej služby a 246 pracovníkov zahraničnej služby. Ministerstvo sa podľa tohto dokumentu zameriava na „zefektívnenie prevádzky“ zrušením duplicitných či neesenciálnych funkcií.

Kritici však varujú, že oslabovanie diplomatickej kapacity môže výrazne poškodiť schopnosť USA čeliť výzvam zo strany Číny či Ruska. Trump vo februári poveril ministra Marca Rubia, aby zreformoval diplomatickú službu a zabezpečil lojalitu voči jeho zahraničnej politike. Reorganizáciu sprevádza Trumpovo úsilie „vyčistiť hlboký štát“ a znížiť federálnu byrokraciu.

Pôvodne sa očakávalo, že prepúšťanie bude ukončené do 1. júla, no zdržali ho súdne spory. Najvyšší súd USA však tento týždeň rozhodol v prospech vlády, čím otvoril cestu k masovým škrtom vo viacerých agentúrach.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruská armáda pri útoku na Charkov zasiahla aj pôrodnicu

Najnovšia vlna ruských útokov na Ukrajinu zasiahla aj civilné objekty v Charkove, vrátane pôrodnice. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského si útoky vyžiadali obete na životoch aj zranených.

V charkovskej pôrodnici sa v dôsledku stresu skomplikoval stav troch rodičiek a troch novorodencov. Ostreľovaná bola aj miestna stomatologická klinika.

Zelenskyj obvinil ruskú armádu z úmyselného cielenia na civilistov a upozornil, že útoky zasiahli aj ďalšie oblasti – Dnepropetrovskú, Mykolajivskú a Sumskú.

Regionálne úrady hlásili za posledných 24 hodín najmenej deväť civilných obetí a 42 zranených.

Medzi obeťami sú aj civilisti mimo Charkova – v Chersone zahynul muž pri útoku dronu, v Záporožskej oblasti zomrela žena po zásahu delostrelectva. V Odese zranili dronové útoky 11 ľudí a spôsobili materiálne škody.

Organizácia Spojených národov upozornila, že v júni bol počet civilných obetí ruských útokov najvyšší za viac ako tri roky vojny.

Ukrajina zároveň podniká útoky na ciele v ruskom vnútrozemí, pričom v Tulskej oblasti pri jednom z nich zomrela ďalšia osoba.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.