Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Budanov: Rusko chce pri Dnipre vytvoriť nárazníkovú zónu

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov varoval, že ruské jednotky plánujú preniknúť do Dnepropetrovskej oblasti do hĺbky až desať kilometrov s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu.

V rozhovore pre agentúru Bloomberg označil tento krok predovšetkým za politický, keďže Moskva chce deklarovať postup do ďalšieho ukrajinského regiónu. Zároveň označil úplné obsadenie Doneckej oblasti do konca roka za nereálne.

Budanov taktiež vyhlásil, že až 40 percent ruskej munície pochádza zo Severnej Kórey. V oblasti administratívnej hranice medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou podľa neho panuje dynamická a napätá situácia.

Server DeepState napojený na rezort obrany hlási postup ruskej armády vo viacerých osadách vrátane obce Jalta a ďalších bodov blízko hraníc.

Budanov tiež očakáva, že americká pomoc Ukrajine bude „v blízkej budúcnosti“ pokračovať. Spoluprácu so západnými rozviedkami označil za „vynikajúcu“ a zdôraznil, že Ukrajina zostáva závislá od USA, najmä čo sa týka prístupu k satelitným snímkam a systémom včasného varovania.

Postoj prezidenta Donalda Trumpa označil za konzistentný a odmietol jeho hodnotenie len na základe mediálneho obrazu.

(bloomberg, echo24, sab)

Minúta  |  

OSN bude koncom júla rokovať o dvojštátnom riešení Izraela a Palestíny

Odložená konferencia OSN zameraná na podporu riešenia dvoch štátov medzi Izraelom a Palestínčanmi sa uskutoční 28. a 29. júla, uviedli v piatok diplomati. Podujatie organizované Francúzskom a Saudskou Arábiou bolo pôvodne naplánované na jún, dôvodom odročenia bol útok Izraela na Irán.

Cieľom konferencie je obnoviť medzinárodné úsilie o politické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a dosiahnuť dlhodobý mier prostredníctvom vytvorenia dvoch suverénnych štátov. Očakáva sa účasť kľúčových regionálnych aj globálnych aktérov.

Presný program a úroveň zastúpenia jednotlivých krajín zatiaľ neboli zverejnené, no diplomati označujú nové dátumy za kľúčové pre oživenie mierového procesu v čase, keď napätie v regióne nepoľavuje.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ukrajinské drony údajne zasiahli ruský závod na stíhačky aj továreň na rakety

Ukrajina v piatok oznámila, že jej drony zasiahli dve strategické vojenské zariadenia na území Ruska – továreň na výrobu stíhacích lietadiel v Moskovskej oblasti a výrobcu raketových systémov v Tulskej oblasti. Podľa ukrajinskej armády útoky vyvolali výbuchy a požiare na oboch miestach.

Zásah v meste Luchovice približne 135 kilometrov juhovýchodne od Moskvy sa týkal zariadenia, ktoré vyrábalo stíhačky MiG. Druhým cieľom bola spoločnosť Instrument Design Bureau v Tule, ktorá sa špecializuje na protivzdušné raketové systémy a hybridné zbrane.

„Ozbrojené sily pokračujú v úsilí oslabiť vojenský a hospodársky potenciál ruských okupantov a donútiť Rusko ukončiť agresiu proti Ukrajine,“ uviedla armáda na Telegrame.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že počas noci zostrelilo 155 ukrajinských dronov, vrátane 11, ktoré smerovali na Moskvu. Gubernátor Tulskej oblasti potvrdil, že pri útoku zomrela jedna osoba a ďalšia bola zranená.

Letecké útoky na vojenské ciele ďaleko za frontovou líniou sa medzi oboma krajinami stali pravidlom počas triapolročnej vojny.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Golob chce zrušiť referendum o obrane. Hrozí rozpad slovinskej vlády?

Slovinský premiér Robert Golob v piatok oznámil, že poslanci jeho hnutia Sloboda predložili návrh na zrušenie referenda o zvýšení výdavkov na obranu. Referendum minulý týždeň presadili menšie koaličné strany s podporou opozície. Golob tvrdí, že otázka je „nejasná a zavádzajúca“.

Parlament začiatkom júna schválil plán zvýšiť obranné výdavky na dve percentá HDP v tomto roku a do roku 2030 až na tri percentá. Cieľom je naplniť záväzok NATO, ktorého členovia sa na samite v Haagu zaviazali míňať na obranu až päť percent HDP, pričom túto hranicu majú dosiahnuť do roku 2035.

Proti rastúcim výdavkom sa však stavajú menšie ľavicové strany, ktoré varujú pred vplyvom na sociálne výdavky. Koaličná Ľavica preto iniciovala konzultatívne referendum, ktoré podporili aj Sociálni demokrati a opozícia. Podľa agentúry STA opozícia návrh využila na prehĺbenie napätia v koalícii.

Golob v reakcii navrhol referendum o zotrvaní Slovinska v NATO. „Buď zostaneme a budeme platiť, alebo vystúpime. Všetko ostatné je populizmus,“ vyhlásil. Nie je však jasné, či má vláda dosť hlasov na zrušenie referenda. Líder opozície Janez Janša odkázal, že ak sa koalícia nedohodne, mala by odstúpiť.

(sta, tasr, sab)

Minúta  |  

Lula: Trump je zle informovaný, ak clá vstúpia do platnosti, Brazília odpovie

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok reagoval na hrozbu amerických ciel slovami, že prezident Donald Trump je „zle informovaný“ a Spojené štáty nemajú s Brazíliou obchodný deficit. Zdôraznil, že bude bojovať za to, aby clá na brazílsky export do USA nenadobudli účinnosť.

„Urobím všetko pre to, aby tieto clá nevstúpili do platnosti,“ vyhlásil Lula. Zároveň však varoval, že ak USA clá zavedú, Brazília podnikne odvetné kroky. „Ak nadobudnú platnosť, odpovieme rovnakou mincou,“ varoval.

Trump nedávno oznámil zámer uvaliť 50-percentné clo na brazílske výrobky a spojil to s vyšetrovaním exprezidenta Jaira Bolsonara v súvislosti s pokusom o prevrat.

Brazília tvrdí, že americký obchodný tlak nemá opodstatnenie a bude hľadať nové trhy pre svoje produkty, ak bude potrebné. Spor hrozí eskaláciou obchodného napätia medzi oboma krajinami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bitcoin prelomil historickú hranicu 118-tisíc dolárov

Bitcoin v piatok prekonal historický rekord a prvýkrát sa dostal nad úroveň 118-tisíc dolárov (101 001 eur). Rast ceny podporil najväčší tohtoročný prílev kapitálu do bitcoinových ETF, ktorý vo štvrtok dosiahol 1,18 miliardy dolárov.

Podľa údajov Coin Metrics sa bitcoin popoludní okolo 16.20 SELČ obchodoval so ziskom 6,35 percenta na úrovni 117 928,59 dolárov. V priebehu dňa sa dostal až na rekordných 118 872,85 dolárov. Od začiatku týždňa si tak pripísal takmer desaťpercentný nárast hodnoty.

Darilo sa aj druhej najväčšej kryptomene – ethereum posilnilo o 8,5 percenta na 2 999,43 dolárov a prvýkrát od februára prekonalo hranicu tritisíc dolárov. Jeho týždenný zisk presahuje 20 percent.

Rast cien kryptomien podporil aj akcie naviazané na tento sektor. Ťažiarske firmy ako Mara Holdings a Riot Platforms stúpli o 2,5 a 1,5 percenta, akcie MicroStrategy si pripísali takmer tri percentá. Coinbase a Robinhood posilnili približne o jedno percento.

ETF zamerané na ethereum zaznamenali druhý najväčší prílev kapitálu v histórii – 383,1 milióna dolárov, uviedla platforma SoSoValue.

(cnbc, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.