Preskočiť na obsah
  |  

DPA: Nemecká vláda je v kríze pre odklad voľby ústavnej sudkyne

Nemecká vládna koalícia zložená z CDU/CSU a SPD čelí prvej vážnej kríze od svojho májového nástupu. V piatok sa v Spolkovom sneme neuskutočnila plánovaná voľba troch ústavných sudcov po tom, čo kresťanskí demokrati spochybnili kandidátku sociálnych demokratov Frauke Brosiusovú-Gersdorfovú.

Klub CDU/CSU požiadal o odklad jej voľby pre údajné obvinenia z plagiátorstva, ktoré zverejnil rakúsky expert Stefan Weber. Ten síce upozornil na podobnosti medzi dizertačnou prácou kandidátky a habilitačnou prácou jej manžela, no neskôr spresnil, že nešlo o formálne obvinenie. Kandidátku kritizovali konzervatívci aj pre jej postoje k potratom a povinnému očkovaniu.

Hoci kancelár Friedrich Merz naznačil podporu Brosiusovej-Gersdorfovej, CDU/CSU pohrozila, že sa pri hlasovaní zdrží. Plénum Bundestagu preto hlasovanie odložilo, stiahnutie z programu hlasovali všetky strany okrem AfD.

Agentúra DPA pripomenula, že zdržanie pri tradične konsenzuálnej voľbe sudcov rozvírilo politické vody a spôsobilo napätie v koalícii. Nový termín voľby sa očakáva až po letných prázdninách v septembri.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Pohánková postúpila do finále junioriek vo Wimbledone, zabojuje o titul

Slovenská tenistka Mia Pohánková sa prebojovala do finále dvojhry junioriek na prestížnom grandslamovom turnaji vo Wimbledone. V semifinále zdolala Češku Vendulu Valdmannovú presvedčivo 6:4, 6:0 a dosiahla najväčší úspech svojej doterajšej kariéry.

Zverenkyňa trénera Róberta Gašparetza potvrdila výbornú formu, keď po obrate v prvom sete a dominantnom výkone v druhom uštedrila súperke „kanára“. Pohánková nadviazala na štvrťfinálové víťazstvo nad najvyššie nasadenou Emerson Jonesovou a v sobotňajšom finále ju čaká Američanka Julieta Parejová.

Sedemnásťročná Slovenka má šancu stať sa štvrtou grandslamovou šampiónkou v juniorskom singli v ére samostatnosti. K jej úspechu gratulovali aj predstavitelia Slovenského tenisového zväzu.

Generálny sekretár Igor Moška ocenil jej výkon ako „veľký úspech pre celý slovenský tenis“, prezident Miloslav Mečíř vyjadril radosť z postupu a dôveru vo finálový úspech.

(tasr, sab)

  |  

Budanov: Rusko chce pri Dnipre vytvoriť nárazníkovú zónu

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov varoval, že ruské jednotky plánujú preniknúť do Dnepropetrovskej oblasti do hĺbky až desať kilometrov s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu.

V rozhovore pre agentúru Bloomberg označil tento krok predovšetkým za politický, keďže Moskva chce deklarovať postup do ďalšieho ukrajinského regiónu. Zároveň označil úplné obsadenie Doneckej oblasti do konca roka za nereálne.

Budanov taktiež vyhlásil, že až 40 percent ruskej munície pochádza zo Severnej Kórey. V oblasti administratívnej hranice medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou podľa neho panuje dynamická a napätá situácia.

Server DeepState napojený na rezort obrany hlási postup ruskej armády vo viacerých osadách vrátane obce Jalta a ďalších bodov blízko hraníc.

Budanov tiež očakáva, že americká pomoc Ukrajine bude „v blízkej budúcnosti“ pokračovať. Spoluprácu so západnými rozviedkami označil za „vynikajúcu“ a zdôraznil, že Ukrajina zostáva závislá od USA, najmä čo sa týka prístupu k satelitným snímkam a systémom včasného varovania.

Postoj prezidenta Donalda Trumpa označil za konzistentný a odmietol jeho hodnotenie len na základe mediálneho obrazu.

(bloomberg, echo24, sab)

  |  

OSN bude koncom júla rokovať o dvojštátnom riešení Izraela a Palestíny

Odložená konferencia OSN zameraná na podporu riešenia dvoch štátov medzi Izraelom a Palestínčanmi sa uskutoční 28. a 29. júla, uviedli v piatok diplomati. Podujatie organizované Francúzskom a Saudskou Arábiou bolo pôvodne naplánované na jún, dôvodom odročenia bol útok Izraela na Irán.

Cieľom konferencie je obnoviť medzinárodné úsilie o politické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a dosiahnuť dlhodobý mier prostredníctvom vytvorenia dvoch suverénnych štátov. Očakáva sa účasť kľúčových regionálnych aj globálnych aktérov.

Presný program a úroveň zastúpenia jednotlivých krajín zatiaľ neboli zverejnené, no diplomati označujú nové dátumy za kľúčové pre oživenie mierového procesu v čase, keď napätie v regióne nepoľavuje.

(reuters, sab)

  |  

Ukrajinské drony údajne zasiahli ruský závod na stíhačky aj továreň na rakety

Ukrajina v piatok oznámila, že jej drony zasiahli dve strategické vojenské zariadenia na území Ruska – továreň na výrobu stíhacích lietadiel v Moskovskej oblasti a výrobcu raketových systémov v Tulskej oblasti. Podľa ukrajinskej armády útoky vyvolali výbuchy a požiare na oboch miestach.

Zásah v meste Luchovice približne 135 kilometrov juhovýchodne od Moskvy sa týkal zariadenia, ktoré vyrábalo stíhačky MiG. Druhým cieľom bola spoločnosť Instrument Design Bureau v Tule, ktorá sa špecializuje na protivzdušné raketové systémy a hybridné zbrane.

„Ozbrojené sily pokračujú v úsilí oslabiť vojenský a hospodársky potenciál ruských okupantov a donútiť Rusko ukončiť agresiu proti Ukrajine,“ uviedla armáda na Telegrame.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že počas noci zostrelilo 155 ukrajinských dronov, vrátane 11, ktoré smerovali na Moskvu. Gubernátor Tulskej oblasti potvrdil, že pri útoku zomrela jedna osoba a ďalšia bola zranená.

Letecké útoky na vojenské ciele ďaleko za frontovou líniou sa medzi oboma krajinami stali pravidlom počas triapolročnej vojny.

(reuters, sab)

  |  

Golob chce zrušiť referendum o obrane. Hrozí rozpad slovinskej vlády?

Slovinský premiér Robert Golob v piatok oznámil, že poslanci jeho hnutia Sloboda predložili návrh na zrušenie referenda o zvýšení výdavkov na obranu. Referendum minulý týždeň presadili menšie koaličné strany s podporou opozície. Golob tvrdí, že otázka je „nejasná a zavádzajúca“.

Parlament začiatkom júna schválil plán zvýšiť obranné výdavky na dve percentá HDP v tomto roku a do roku 2030 až na tri percentá. Cieľom je naplniť záväzok NATO, ktorého členovia sa na samite v Haagu zaviazali míňať na obranu až päť percent HDP, pričom túto hranicu majú dosiahnuť do roku 2035.

Proti rastúcim výdavkom sa však stavajú menšie ľavicové strany, ktoré varujú pred vplyvom na sociálne výdavky. Koaličná Ľavica preto iniciovala konzultatívne referendum, ktoré podporili aj Sociálni demokrati a opozícia. Podľa agentúry STA opozícia návrh využila na prehĺbenie napätia v koalícii.

Golob v reakcii navrhol referendum o zotrvaní Slovinska v NATO. „Buď zostaneme a budeme platiť, alebo vystúpime. Všetko ostatné je populizmus,“ vyhlásil. Nie je však jasné, či má vláda dosť hlasov na zrušenie referenda. Líder opozície Janez Janša odkázal, že ak sa koalícia nedohodne, mala by odstúpiť.

(sta, tasr, sab)