Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécko dočasne pozastavilo azylové konania pre migrantov zo severnej Afriky

Grécko prestane dočasne prijímať žiadosti o azyl od migrantov, ktorí sa na jeho územie dostali zo severnej Afriky po mori. Príslušnú novelu zákona schválili v piatok po dvojdňovej rozprave poslanci gréckeho parlamentu pomerom hlasov 177 za, 74 proti. Atény o tomto kroku informovali Európsku komisiu.

Toto opatrenie bude spočiatku platiť tri mesiace. Grécka konzervatívna vláda oznámila, že prichádzajúci migranti budú spočiatku zadržaní bez okamžitého prístupu k azylovému konaniu. Po uplynutí troch mesiacov majú byť urýchlene deportovaní do svojich domovských krajín.

To je však v rozpore s medzinárodnými a európskymi právnymi normami, ako sú Európsky dohovor o ľudských právach, Charta základných práv EÚ a gréckou legislatívou, ktoré všetky zaručujú právo na spravodlivé azylové konanie.

Ľavicová opozícia vníma tento krok ako porušenie ľudských práv. Znepokojenie vyjadril aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). „Právo na azyl je základné ľudské právo a vzťahuje sa na každú osobu – je zakotvené v medzinárodnom, európskom a vnútroštátnom práve,“ uviedol úrad vo vyhlásení.

(tasr, dpa, reuters)

Minúta  |  

FT: Brusel plánuje novú daň pre veľké firmy, cieľom je posilniť rozpočet EÚ

Európska komisia pripravuje zavedenie novej dane pre veľké podniky pôsobiace v EÚ. Návrh, ktorý získal denník Financial Times, má byť oficiálne predstavený budúci týždeň a jeho cieľom je zabezpečiť nové zdroje financovania spoločného rozpočtu Únie vo výške viac než jeden bilión eur.

Ročný poplatok sa má týkať všetkých firiem s čistým obratom nad 50 miliónov eur, bez ohľadu na ich sídlo. Systém progresívneho zdanenia má zabezpečiť vyššie príspevky od najväčších spoločností. Návrh si však vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.

Brusel zároveň zvažuje aj ďalšie opatrenia: podiel na vyššej spotrebnej dani z tabaku, poplatok za nerecyklovaný elektronický odpad či manipulačný poplatok za diaľkové e-commerce zásielky, čo by najviac zasiahlo importy z Číny.

Európska komisia tvrdí, že rastúce potreby – od obrany až po úroky zo spoločného dlhu – si vyžadujú odvážnejší prístup. Avšak členské štáty ako Nemecko, Holandsko či Švédsko tradične odolávajú návrhom na rozšírenie rozpočtu.

Plán vyvoláva obavy medzi európskymi firmami, ktoré už čelia ekonomickému spomaleniu a vysokým energetickým nákladom. Návrh ešte môže prejsť úpravami. Oficiálne zverejnenie sa očakáva v stredu.

(financial times, reuters, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj: Spojené štáty obnovili vojenské dodávky Ukrajine

Spojené štáty obnovili vojenské dodávky Ukrajine, oznámil v piatok prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň informoval, že budúci týždeň sa ukrajinské vojenské velenie stretne s osobitným americkým vyslancom Keithom Kelloggom.

Podľa ukrajinských médií by mal generál vo výslužbe Kellogg doraziť do Kyjeva v pondelok a zotrvať na pracovnej návšteve počas celého týždňa. Návšteva má za cieľ koordináciu ďalšej bezpečnostnej a vojenskej spolupráce medzi oboma krajinami.

Obnovenie dodávok prichádza v čase, keď Ukrajina čelí pokračujúcim ofenzívam ruských síl na východe krajiny. Zelenskyj v posledných týždňoch opakovane apeloval na spojencov o urýchlenie pomoci. Očakáva sa, že návšteva Kellogga posilní strategickú podporu Washingtonu a poskytne priestor na konzultácie o ďalších potrebách ukrajinskej armády.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Poľsko si po prvý raz uctilo pamiatku obetí volynskej masakry ako štátny sviatok

V piatok si Poľsko po prvý raz oficiálne pripomenulo Národný deň pamiatky na Poliakov – obete genocídy spáchanej Organizáciou ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) na východných územiach niekdajšej druhej Poľskej republiky. Hlavné spomienkové podujatia sa konali vo Varšave.

Dopoludňajšiu omšu za zavraždených a padlých slúžili v katedrále poľskej armády, popoludní nasledovalo kladenie vencov pri pamätníkoch obetí volynského zločinu a 27. volynskej pešej divízie poľskej Krajinskej armády.

Prezident Andrzej Duda vo vyhlásení zdôraznil potrebu dôstojného pohrebu obetí a význam pravdy ako základu priateľstva medzi Poľskom a Ukrajinou. Zástupcovia štátu, armády a cirkví odsúdili masakre z rokov 1943 – 1945 ako genocídu.

Šéf úradu pre veteránov Lech Parell vyzval na odmietnutie oslavovania páchateľov zločinov. Historici odhadujú, že pri etnických čistkách v historických regiónoch Volyň a Halič zabili ukrajinskí nacionalisti približne 100-tisíc poľských civilistov. Na pamätných podujatiach sa zúčastnil aj ukrajinský veľvyslanec Vasyľ Bodnar.

(pap, tasr, sab)

Minúta  |  

OSN a Holandsko zrušili LGBTQ podujatie v Senegale po varovaní

Organizácia Spojených národov a holandské ministerstvo zahraničia v piatok oznámili, že rušia plánované podujatie s témou LGBTQ v Senegale. Stalo sa tak po tom, čo tamojšia vláda varovala pred dôsledkami pre organizátorov a vyjadrila kategorický nesúhlas s „propagáciou LGBTQI fenoménu“.

Senegal, rovnako ako viacero ďalších konzervatívnych krajín západnej Afriky, má v platnosti prísne protihomosexuálne zákony. Trestá sa tam „konanie proti prírode“ medzi osobami rovnakého pohlavia až do piatich rokov väzenia.

Senegalské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že bolo informované o plánovanom filmovom premietaní organizovanom OSN a holandskou ambasádou, po ktorom sa mali konať diskusie o „LGBTI témach“. Konkrétny dátum nebol zverejnený.

Vláda pohrozila právnymi krokmi voči organizátorom aj účastníkom podujatia bez ohľadu na ich pôvod či postavenie. Diplomatické misie a medzinárodné organizácie sa podľa nej musia riadiť miestnymi zákonmi.

Hovorca Úradu OSN pre ľudské práva Seif Magango potvrdil zrušenie akcie a pokračovanie dialógu s úradmi. Holandsko vo vyhlásení zopakovalo svoj záväzok k ľudským právam, no rozhodnutie o zrušení podujatia odôvodnilo „zohľadnením viacerých faktorov“.

Senegal už v roku 2022 odmietol sprísnenie protihomosexuálnych zákonov s tým, že aktuálna legislatíva je dostatočná. V Ghane sa medzitým opätovne diskutuje o návrhu zákona, ktorý by mohol patriť medzi najrepresívnejšie v Afrike. Jeho schválenie je zatiaľ neisté.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Francúzska prokuratúra sa obrátila na políciu pri vyšetrovaní siete X

Francúzske úrady prehĺbili vyšetrovanie siete X, ktorú vlastní miliardár juhoafrického pôvodu Elon Musk. Parížska prokuratúra v piatok oznámila, že prípad postúpila polícii, ktorá má preveriť podozrenia zo zneužitia algoritmov a podvodného získavania údajov zo systému zo strany spoločnosti alebo jej predstaviteľov.

Polícia môže v rámci vyšetrovania vykonať domové prehliadky, odpočúvania, sledovanie či predvolať Muska a ďalších zástupcov X na výsluch. V prípade odmietnutia spolupráce môže súd vydať medzinárodný zatykač. Platforma X sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.

Predbežné vyšetrovanie sa začalo v januári na základe podnetov od francúzskeho poslanca a vysokého úradníka, ktorí upozornili na údajné zahraničné zasahovanie cez sieť X. Po analýzach expertov a verejných inštitúcií polícia teraz preveruje X ako právnickú osobu aj jej konkrétnych zástupcov.

Ide o podozrenia z „organizovaného zasahovania do automatizovaného spracovania údajov“ a „organizovaného podvodného získavania dát“.

Prípad môže ešte viac prehĺbiť napätie medzi USA a európskymi štátmi v otázkach regulácie digitálneho priestoru. Parížske úrady už riešia aj iné kauzy – ruského zakladateľa Telegramu Pavla Durova vyšetrujú vo Francúzsku pre údajné organizované zločiny, ktoré vraj prebiehali na jeho platforme.

Musk, ktorý Durova verejne bránil, opakovane obviňuje Európu z potláčania slobody slova a podporuje pravicové strany vo Francúzsku, Nemecku či Británii. Po schválení rapídne deficitného rozpočtu v USA ohlásil založenie vlastnej strany.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.