Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marcinkovej stanovisko nie je pre vládu záväzné, oznámil rezort diplomacie

Uznesenie k protiruským sankciám, ktoré predložila opozičná poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS), pre vládu nie je záväzné, reagovalo ministerstvo zahraničia.

Marcinková predtým tvrdila, že ak pätina poslancov navrhne uznesenie k európskym záležitostiam, stáva sa pre vládu záväzným aj bez prerokovania, ak parlament do 14 dní neprijme žiadnu zmenu.

Rezort diplomacie pre denník N odpísal, že v prípade právne záväzných návrhov je schvaľovaním stanovísk „naďalej poverený výbor pre európske záležitosti“. Právnu „kľučku“, ktorú sa opozičná poslankyňa snažila využiť, možno uplatniť „iba vo vzťahu k stanoviskám, ktoré sa netýkajú návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie“, citoval portál z odpovede ministerstva.

Marcinková na sociálnej sieti uviedla, že koalícia podľa nej "nenazbierala počas prázdnin dosť svojich poslancov, ktorí by boli ochotní pracovať a prísť na zasadnutie európskeho výboru, aby to mohli urobiť právne čisto".

V prípade 18. balíku sankcií, o ktorom budú šéfovia európskych diplomacií rozhodovať budúci týždeň v utorok, Slovensko trvá na svojom odmietavom postoji až do momentu, kým spolu s Komisiou nenájde riešenie rozpočtového výpadku z tranzitných poplatkov za ruský plyn.

Rezort dodal, že v tomto prípade pokračuje „v konštruktívnej komunikácii s Európskou komisiou“.

(n)

Minúta  |  

Americké clá na meď spôsobili paniku v automobilovom sektore

Plánované 50-percentné clo na dovoz medi, ktoré avizoval prezident USA Donald Trump, vyvolalo v americkom automobilovom sektore vážne obavy. Meď je kľúčovou surovinou pri výrobe vozidiel, najmä v elektroinštaláciách a elektromotoroch. V kombinácii s rastúcimi nákladmi by clo mohlo automobilkám spôsobiť výrazné finančné problémy.

Americký trh je výrazne závislý od dovozu medi, ocele či hliníku. Výrobcovia už teraz čelia rekordne vysokým cenám – cena medi na burze COMEX dosiahla rekordných 5,68 dolára za libru. Experti odhadujú, že clo zvýši náklady na výrobu jedného vozidla o 1 700 až 5 700 dolárov, v závislosti od krajiny pôvodu.

Dodávatelia automobiliek už začali zvyšovať ceny. Niektoré spoločnosti ako Ford či Toyota už avizovali cenové úpravy. Malé firmy, ako Hellwig Products, museli obmedziť investície a znížiť náklady na personál.

Analytici varujú, že nové clo môže zvýšiť infláciu a ohroziť sektor, ktorý funguje s nízkymi maržami. Očakáva sa, že Trumpove rozhodnutie, účinné od 1. augusta, môže byť pod tlakom predvolebného kalendára ešte prehodnotené. Mnohí však upozorňujú, že už samotná hrozba spôsobila na trhu chaos.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Grécko dočasne pozastavilo azylové konania pre migrantov zo severnej Afriky

Grécko prestane dočasne prijímať žiadosti o azyl od migrantov, ktorí sa na jeho územie dostali zo severnej Afriky po mori. Príslušnú novelu zákona schválili v piatok po dvojdňovej rozprave poslanci gréckeho parlamentu pomerom hlasov 177 za, 74 proti. Atény o tomto kroku informovali Európsku komisiu.

Toto opatrenie bude spočiatku platiť tri mesiace. Grécka konzervatívna vláda oznámila, že prichádzajúci migranti budú spočiatku zadržaní bez okamžitého prístupu k azylovému konaniu. Po uplynutí troch mesiacov majú byť urýchlene deportovaní do svojich domovských krajín.

To je však v rozpore s medzinárodnými a európskymi právnymi normami, ako sú Európsky dohovor o ľudských právach, Charta základných práv EÚ a gréckou legislatívou, ktoré všetky zaručujú právo na spravodlivé azylové konanie.

Ľavicová opozícia vníma tento krok ako porušenie ľudských práv. Znepokojenie vyjadril aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). „Právo na azyl je základné ľudské právo a vzťahuje sa na každú osobu – je zakotvené v medzinárodnom, európskom a vnútroštátnom práve,“ uviedol úrad vo vyhlásení.

(tasr, dpa, reuters)

Minúta  |  

FT: Brusel plánuje novú daň pre veľké firmy, cieľom je posilniť rozpočet EÚ

Európska komisia pripravuje zavedenie novej dane pre veľké podniky pôsobiace v EÚ. Návrh, ktorý získal denník Financial Times, má byť oficiálne predstavený budúci týždeň a jeho cieľom je zabezpečiť nové zdroje financovania spoločného rozpočtu Únie vo výške viac než jeden bilión eur.

Ročný poplatok sa má týkať všetkých firiem s čistým obratom nad 50 miliónov eur, bez ohľadu na ich sídlo. Systém progresívneho zdanenia má zabezpečiť vyššie príspevky od najväčších spoločností. Návrh si však vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.

Brusel zároveň zvažuje aj ďalšie opatrenia: podiel na vyššej spotrebnej dani z tabaku, poplatok za nerecyklovaný elektronický odpad či manipulačný poplatok za diaľkové e-commerce zásielky, čo by najviac zasiahlo importy z Číny.

Európska komisia tvrdí, že rastúce potreby – od obrany až po úroky zo spoločného dlhu – si vyžadujú odvážnejší prístup. Avšak členské štáty ako Nemecko, Holandsko či Švédsko tradične odolávajú návrhom na rozšírenie rozpočtu.

Plán vyvoláva obavy medzi európskymi firmami, ktoré už čelia ekonomickému spomaleniu a vysokým energetickým nákladom. Návrh ešte môže prejsť úpravami. Oficiálne zverejnenie sa očakáva v stredu.

(financial times, reuters, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj: Spojené štáty obnovili vojenské dodávky Ukrajine

Spojené štáty obnovili vojenské dodávky Ukrajine, oznámil v piatok prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň informoval, že budúci týždeň sa ukrajinské vojenské velenie stretne s osobitným americkým vyslancom Keithom Kelloggom.

Podľa ukrajinských médií by mal generál vo výslužbe Kellogg doraziť do Kyjeva v pondelok a zotrvať na pracovnej návšteve počas celého týždňa. Návšteva má za cieľ koordináciu ďalšej bezpečnostnej a vojenskej spolupráce medzi oboma krajinami.

Obnovenie dodávok prichádza v čase, keď Ukrajina čelí pokračujúcim ofenzívam ruských síl na východe krajiny. Zelenskyj v posledných týždňoch opakovane apeloval na spojencov o urýchlenie pomoci. Očakáva sa, že návšteva Kellogga posilní strategickú podporu Washingtonu a poskytne priestor na konzultácie o ďalších potrebách ukrajinskej armády.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Poľsko si po prvý raz uctilo pamiatku obetí volynskej masakry ako štátny sviatok

V piatok si Poľsko po prvý raz oficiálne pripomenulo Národný deň pamiatky na Poliakov – obete genocídy spáchanej Organizáciou ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) na východných územiach niekdajšej druhej Poľskej republiky. Hlavné spomienkové podujatia sa konali vo Varšave.

Dopoludňajšiu omšu za zavraždených a padlých slúžili v katedrále poľskej armády, popoludní nasledovalo kladenie vencov pri pamätníkoch obetí volynského zločinu a 27. volynskej pešej divízie poľskej Krajinskej armády.

Prezident Andrzej Duda vo vyhlásení zdôraznil potrebu dôstojného pohrebu obetí a význam pravdy ako základu priateľstva medzi Poľskom a Ukrajinou. Zástupcovia štátu, armády a cirkví odsúdili masakre z rokov 1943 – 1945 ako genocídu.

Šéf úradu pre veteránov Lech Parell vyzval na odmietnutie oslavovania páchateľov zločinov. Historici odhadujú, že pri etnických čistkách v historických regiónoch Volyň a Halič zabili ukrajinskí nacionalisti približne 100-tisíc poľských civilistov. Na pamätných podujatiach sa zúčastnil aj ukrajinský veľvyslanec Vasyľ Bodnar.

(pap, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.