Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin podpísal dekrét o štátnej jazykovej politike. Spomína i jazyky menšín

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý vytyčuje zásady štátnej jazykovej politiky v krajine. Príslušný dokument bol zverejnený v piatok na webovej stránke Kremľa.

Cieľom dokumentu je „zachovať, rozvíjať a podporovať“ ruský jazyk, štátne jazyky republík Ruska a ďalšie jazyky národov žijúcich v Ruskej federácii, ako aj propagovať ruský jazyk vo svete.

V dekréte sa uvádza, že „pri všetkej jedinečnej etnokultúrnej rozmanitosti Ruskej federácie je to ruský jazyk, ktorý do značnej miery určuje identitu občanov v celom Rusku“, pričom všetky jazyky národov Ruska „sa tešia podpore štátu“ a všetkým občanom krajiny je zaručené „právo používať svoj rodný jazyk“.

Rusko podľa dekrétu „úspešne odoláva pokusom o obmedzenie používania ruského jazyka, ‚zrušenie‘ ruskej kultúry vrátane ruskej literatúry, diskrimináciu ruských masmédií a vnucovanie ideologických postojov, ktoré sú v rozpore s tradičnými ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“.

Jednou z hrozieb spomínaných v dekréte je „neoprávnené používanie cudzích slov, ktoré majú bežne používané analógie v ruskom jazyku, a cudzích slov, ktoré nie sú zahrnuté v štandardných slovníkoch a v úradnej komunikácii“. Ďalšou sú pokusy niektorých štátov „obmedziť priestor pre používanie ruského jazyka“.

(tass, tasr)

Minúta  |  

Súd v USA potvrdil zrušenie dohody s organizátorom útoku na Dvojičky

Federálny odvolací súd vo Washingtone v piatok rozhodol, že exminister obrany USA Lloyd Austin mal právo zrušiť dohodu o vine a treste s Chálidom Šajchom Muhammadom, údajným hlavným strojcom útokov z 11. septembra 2001. Dohoda by mu zaručila doživotie výmenou za vyhnutie sa trestu smrti.

Trojčlenný senát rozhodol pomerom hlasov 2:1, pričom sudkyne Patricia Millettová a Neomi Raová obhajovali názor, že verejnosť a pozostalí obetí si zaslúžia vojenský súdny proces. Proti bol sudca Robert Wilkins, ktorý namietal, že vojenské autority už dohodu schválili a Austin tak podľa neho prekročil svoje právomoci.

Dohoda bola pôvodne navrhnutá vojenským prokurátorom v júli minulého roka. Zasiahnuť sa ju rozhodol Austin v auguste po tlaku viacerých zákonodarcov. Vojenské súdy pôvodne rozhodli, že Austin takúto právomoc nemal, no civilný súd ich verdikt teraz prelomil.

Obhajcovia obžalovaných, vrátane právnika Walída bin Atáša, oznámili, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, nevylučujúc ani podanie na Najvyšší súd USA.

Chálid Šajch Muhammad je považovaný za člena al-Káidy a za hlavnú postavu útokov na Svetové obchodné centrum z 11. septembra, pri ktorých zomrelo takmer tritisíc ľudí. Je väznený na americkej základni Guantánamo.

(ap, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Brusel pritvrdil voči ruskej rope. Navrhuje pohyblivý cenový strop

Európska komisia v piatok navrhla zavedenie pohyblivého cenového stropu na ruskú ropu, ktorý by bol o 15 percent nižší než priemerná trhová cena ropy za predchádzajúce tri mesiace. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovali viaceré médiá.

Navrhovaný systém má každé tri mesiace aktualizovať výšku stropu v závislosti od vývoja cien na trhu. Cieľom opatrenia je obmedziť schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine, pričom návrh prichádza po tom, čo aktuálne platný strop 60 dolárov za barel stratil význam pre pokles cien ropy na svetových trhoch. V piatok sa ropa Brent obchodovala za 70,36 dolára za barel.

Diplomati uviedli, že technické detaily návrhu ešte treba doriešiť, no myšlienka získala podporu námorných štátov EÚ – Malty, Grécka a Cypru. Spojené štáty zatiaľ nesúhlasili so znížením stropu, čo viedlo Brusel k samostatnej iniciatíve.

Zákaz obchodovania s ruskou ropou nad stropom platí od decembra 2022 a zahŕňa aj zákaz poskytovania poistenia či prepravných služieb.

Predtým EÚ v rámci sankčného balíku zvažovala pevné zníženie stropu na 45 dolárov. Kremeľ reagoval, že má „dobré skúsenosti“ s prekonávaním podobných opatrení. Zavedenie návrhu si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Požiare pri Grand Canyone si vyžiadali evakuáciu. Zhorelo 400 hektárov lesa

Lesné požiare na juhozápade USA si v piatok vyžiadali evakuáciu časti návštevníkov pri národnom parku Grand Canyon. Požiar už zničil viac ako 400 hektárov lesa a nebezpečne sa približuje k usadlosti Jacob Lake v Arizone, ktorá slúži ako vstupná brána k severnému okraju parku (North Rim).

Hovorca šerifa okresu Coconino Jon Paxton potvrdil, že úrady evakuovali približne 40 ľudí, prevažne turistov a kempujúcich. „Oveľa viac ich z oblasti odišlo už pred naším príchodom,“ oznámil. Samotný národný park zatiaľ nie je priamo zasiahnutý.

Grand Canyon, ktorý každoročne navštívi takmer päť miliónov ľudí, patrí medzi najobľúbenejšie destinácie v USA. Vplyvom sucha, horúčav a silného vetra sa však región stal mimoriadne náchylným na požiare.

Podobná situácia zasiahla aj národný park Black Canyon of the Gunnison v Colorade, kde vo štvrtok evakuovali všetkých návštevníkov. Tamojší požiar, spôsobený bleskom, zasiahol už viac než 600 hektárov. Úrady varujú pred ďalším možným šírením ohňa v dôsledku extrémneho počasia.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Kuffa oznámil odstrel medveďa v Turci. Zvykol zbiehať do záhrad

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (nom. SNS) informoval o zásahu voči medveďovi, ktorý sa pohyboval v okolí obce Mošovce, pričom ohrozoval ľudí v záhradách a usmrtil jedného psa.

„Medveď, ktorý v Turci raboval v záhradách a na terase rodinného domu zahrdúsil psa, skončil. Zásahový tím ho v noci eliminoval,“ napísal v príspevku. Dodal, že zásahové tímy sú súčinné s poľovníkmi, samosprávou i vojakmi, a selektívne odstraňujú „problémové jedince“.

Obec pritom v stredu varovala pred pohybom synantropného medveďa.

(fb, markiza, sab)

Minúta  |  

Trump zakázal kúpu Jupiter Systems firmou z Hongkongu

Americký prezident Donald Trump v piatok nariadil zrušenie akvizície dodávateľa audiovizuálnej techniky Jupiter Systems hongkonskou spoločnosťou Suirui International. Informovalo o tom americké ministerstvo financií.

Rozhodnutie prišlo po vyšetrovaní Výboru pre zahraničné investície v USA (CFIUS), ktorý identifikoval bezpečnostné riziko vyplývajúce z vlastníctva spoločnosti Jupiter firmou Suirui. Podľa ministerstva hrozilo, že produkty spoločnosti Jupiter využívané v armádnych a infraštruktúrne kritických prostrediach by mohli byť ohrozené.

CFIUS zvyčajne posudzuje zahraničné investície z pohľadu národnej bezpečnosti. V tomto prípade dospel k záveru, že spojenie medzi Jupiter Systems a čínskym kapitálom predstavuje neprijateľné riziko pre americkú obranu a citlivé technológie. Zákaz nadobudnutia je právne záväzný a okamžite účinný.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.