Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina dostane zbrane dlhého doletu, prvé prídu koncom júla

Ukrajina už v júli získa prvé zbrane dlhého doletu financované Nemeckom. Potvrdil to generál Bundeswehru Christian Freuding v rozhovore pre ZDF. Informáciu priniesol portál Ukrajinska pravda.

Berlín podporí Kyjev stovkami systémov schopných zasiahnuť ciele hlboko v ruskom zázemí. Tieto zbrane majú ničiť muničné sklady, veliteľské centrá, letiská a lietadlá. 

Situáciu na Ukrajine označil generál za vojensky napätú, keďže Rusko je podľa neho v ofenzíve už niekoľko týždňov až mesiacov.

Prvé dodávky sa očakávajú koncom júla, ďalšie budú nasledovať. Cieľom je výrazne posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu a ofenzívne kapacity.

Už koncom mája podpísali ministri obrany Pistorius a Umierov v Berlíne dohodu o financovaní ukrajinských zbraní dlhého doletu.

V júli sa zároveň potvrdilo, že nemecká vláda uzavrela prvý kontrakt na podporu vojenskej výroby na Ukrajine – najmä v oblasti bezpilotných prostriedkov, ktoré už zasiahli ciele na ruskom území.

(red)

Minúta  |  

Stará Bystrica oslávi zvrchovanosť s vatrou, vlajkami aj premiérom Ficom

V Starej Bystrici sa v sobotu uskutoční už 21. ročník Osláv zvrchovanosti, ktoré pripomínajú prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992 – významného míľnika slovenských dejín.

Program začne o 16.30 hod detským vystúpením, nasledovať budú folklórne súbory a ľudová hudba.

Hlavný ceremoniál vrátane vztýčenia vlajok, príhovorov hostí a zapálenia vatry zvrchovanosti štartuje o 20.10 hod.

Účasť na oslavách dnes potvrdil aj premiér Robert Fico, ktorý to oznámil na mimoriadnej tlačovke venovanej slovenskému blokovaniu 18. balíka sankcií proti Rusku.

Vláda na podujatie vyčlenila vyše 132-tisíc eur, z čoho obec dostane 79-tisíc a ministerstvo kultúry zvyšok.

Deklaráciu v roku 1992 schválila Slovenská národná rada po voľbách a rokovaniach medzi HZDS a českou ODS. Podporilo ju 113 zo 147 poslancov. Od roku 1993 je 17. júl pamätným dňom.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rokovania Izraela a Hamasu sú na pokraji zlyhania, tvrdia palestínske zdroje

Nepriame rokovania medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Gaze a výmene rukojemníkov sa v katarskej Dauhe dostali na pokraj zlyhania.

Podľa palestínskych predstaviteľov je hlavným bodom sporu rozsah stiahnutia izraelských jednotiek a spôsob distribúcie humanitárnej pomoci.

Po ôsmich kolách rokovaní sa objavili rozpory v izraelských návrhoch. Izrael spočiatku prisľúbil udržať len obmedzenú „nárazníkovú zónu“ s hĺbkou do 1,5 km, no mapa, ktorú neskôr dostal Hamas, zobrazovala hlbšie pozície – v niektorých oblastiach až tri kilometre.

Hamas považuje tento rozpor za porušenie dohody.

Ďalším bodom sporu je mechanizmus distribúcie humanitárnej pomoci. Hamas požaduje, aby ju riadila OSN, Izrael presadzuje systém podporovaný USA.

Podľa sprostredkovateľov nastal v tejto otázke mierny pokrok, no konečná dohoda chýba.

Americký návrh počíta so 60-dňovým prímerím, výmenou rukojemníkov a prepustením palestínskych Arabov z izraelských väzníc.

Hamas trvá aj na zárukách týkajúcich sa úplného stiahnutia izraelských síl.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pýcha ruského námorníctva končí? Lietadlová loď Kuznecov smeruje do šrotu

Ruské ministerstvo obrany zvažuje, že definitívne ukončí opravu lietadlovej lode Admirál Kuznecov, ktorá je už dlhé roky v modernizácii.

Podľa denníka Izvestia boli práce na vlajkovej lodi ruského námorníctva pozastavené a čoskoro sa má rozhodnúť, či bude loď vrátená do služby, alebo zošrotovaná.

Loď trpí zastaranou konštrukciou aj technickými problémami – počas opráv došlo k niekoľkým vážnym nehodám vrátane požiaru a potopenia veľkého plávajúceho doku.

Kým niektorí odborníci tvrdia, že klasické lietadlové lode sú dnes zbytočne drahé a zraniteľné, iní poukazujú na ich význam pri vzdialených námorných operáciách.

Bývalý veliteľ Tichooceánskej flotily, admirál Sergej Avakianc, označil ukončenie modernizácie za logický krok.

Podľa ďalších expertov by Rusko mohlo postaviť nový, menší a efektívnejší nosič – buď pre perspektívny palubný Su-75, alebo pre čínske lietadlá. Kuznecov podľa všetkého skončí v šrote, jeho meno však možno ponesie nový typ lode.

(red)

Minúta  |  

Zo 194 zákonov prijal parlament od volieb až 55 v skrátenom konaní

Národná rada prijala v roku 2025 zatiaľ 51 zákonov, z toho 13 v skrátenom legislatívnom konaní.

Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webstránke parlamentu. Z celkového počtu bolo 41 vládnych a 10 poslaneckých návrhov.

V tomto volebnom období od jesene 2023 parlament schválil dovedna 194 zákonov – z nich 157 vládnych a 37 poslaneckých. V skrátenom konaní bolo prijatých 55 návrhov.

Prezident Peter Pellegrini vrátil dva zákony – pri jednom, ktorý mal okrem iného zaviesť výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora po štyroch rokoch vo funkcii, parlament jeho veto neprelomil.

Druhý návrh, takzvaný zákon o covidových amnestiách, zatiaľ poslanci neprerokovali. Prezident s ním nesúhlasí, pretože nesúhlasí s plošným odškodnením všetkých, ktorí dostali pokuty za porušenie pandemických opatrení.

Zákon možno prijať v skrátenom legislatívnom konaní len za mimoriadnych okolností – napríklad pri ohrození ľudských práv, bezpečnosti alebo pri riziku vážnych hospodárskych škôd. Návrh musí v takom prípade predložiť vláda.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ruské útoky zasiahli západ Ukrajiny, v Černivciach zomreli dvaja ľudia

Rusko v noci podniklo ďalšiu rozsiahlu vlnu útokov dronmi a raketami na Ukrajinu, pričom najviac zasiahnuté boli západné regióny vrátane miest Ľvov, Luck a Černivci.

V Černivciach, ktoré ležia len 40 kilometrov od hraníc s Rumunskom, pri útoku zahynuli dvaja ľudia a ďalších 14 utrpelo zranenia, oznámil gubernátor Ruslan Zaparaňuk.

Útoky zasiahli obytné štvrte aj administratívne budovy, v meste vypuklo niekoľko požiarov.

Podľa ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu pokračuje Rusko v eskalácii „teroru“ a denne vyrába stovky zbraní, čo podľa neho predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale pre celú transatlantickú komunitu. Znovu preto vyzval na sprísnenie sankcií voči Moskve.

V Ľvove útok poškodil 46 obytných domov, univerzitnú budovu, súdy a približne 20 objektov menších a stredných podnikov, uviedol primátor Andrij Sadovyj.

Okrem západných regiónov boli zasiahnuté aj ďalšie časti Ukrajiny.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.