Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecké BGA: Trumpove clá sú taktikou, Európa musí byť sebavedomá

Nemecké obchodné a priemyselné združenie BGA označilo novo ohlásené clá zo strany prezidenta USA Donalda Trumpa za súčasť jeho vyjednávacej stratégie.

Prezident BGA Dirk Jandura zdôraznil, že Európa by sa nemala nechať zastrašiť týmito krokmi, ale mala by hľadať riešenie pri rokovaniach na rovnocennej úrovni.

Podľa BGA je globálny obchod od prvých oznámení ciel zo strany Trumpovej administratívy v apríli v chaose. Obchodná vojna USA proti zvyšku sveta už spôsobila narušenie dodávateľských reťazcov, pokles dopytu a zvýšenú neistotu na trhoch.

Združenie zároveň upozorňuje, že plné dôsledky nepredvídateľnej americkej politiky sa ešte len prejavia.

BGA považuje obchodnú dohodu s USA za dôležitú, no zároveň vyzýva Európu, aby sa dlhodobo stala menej závislou od amerického trhu. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck zdôraznil, že Európska únia musí pragmaticky a rýchlo vyrokovať riešenie ciel, ktoré sa zameria na hlavné body konfliktu.

Nové americké clá by podľa neho mali silný dosah na ekonomiku aj spotrebiteľov v Európe a USA, preto je potrebné hľadať kompromisné riešenie v záujme oboch strán.

(tasr, red)

Minúta  |  

Londýnske Heathrow investuje 10 miliárd libier do modernizácie

Londýnske letisko Heathrow plánuje v nasledujúcich piatich rokoch investovať do modernizácie rekordných 10 miliárd libier. Cieľom je zvýšiť ročnú kapacitu o 12 percent, teda o 10 miliónov cestujúcich do roku 2031.

Približne dve miliardy libier plánuje letisko získať od akcionárov, zvyšok má pokryť zvýšenie poplatkov. Od roku 2027 do 2031 by sa priemerný poplatok na jedného pasažiera mal zvýšiť z 28,46 libry na 33,26 libry.

Aerolínie ako Virgin Atlantic či British Airways, označujú Heathrow už teraz za najdrahšie letisko na svete a varujú, že vyššie náklady sa premietnu do cien leteniek.

Šéf letiska Thomas Woldbye tvrdí, že ide o najväčšiu transformáciu za viac ako desaťročie a investície sú nevyhnutné pre udržanie konkurencieschopnosti.

Modernizácia zahŕňa nové priestory pre cestujúcich, rýchlejšie bezpečnostné kontroly, efektívnejšiu manipuláciu s batožinou, nové obchody a reštaurácie.

Celý plán ešte musí schváliť britský Úrad civilného letectva, ktorý už v minulosti vyzval Heathrow na zníženie poplatkov.

Heathrow je najrušnejším letiskom v Európe, v roku 2024 odbavilo takmer 84 miliónov cestujúcich.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán bude spolupracovať s MAAE, inšpekcie však môžu byť rizikové

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oznámil, že spolupráca Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) bude pokračovať, no „nadobudne novú formu“.

Podľa Arákčího bude každá žiadosť o inšpekciu posudzovaná individuálne s dôrazom na bezpečnosť zariadení aj samotných inšpektorov.

Pripomenul, že niektoré jadrové lokality boli nedávno terčom útokov počas vojny s Izraelom, čo zvyšuje riziká spojené s inšpekciami.

Irán krátko po skončení 12-dňového konfliktu s Izraelom oficiálne pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Nový iránsky zákon vyžaduje, aby každú inšpekciu schválila Najvyššia rada národnej bezpečnosti.

Arákčí zdôraznil, že Irán je pripravený na diplomaciu, ale očakáva, že partneri preukážu skutočný záujem o rokovania, nie len taktické využívanie diplomacie.

Akékoľvek nové rokovania majú podľa neho zahŕňať výlučne jadrovú tému a dôveru voči iránskemu jadrovému programu výmenou za zrušenie sankcií. Trvá na tom, že Irán musí mať právo na obohacovanie uránu.

Zároveň varoval, že opätovné zavedenie sankcií OSN by mohlo ukončiť úlohu Európy a kolektívneho západu v tomto konflikte.

(tasr, red)

Minúta  |  

Americké akciové trhy zakončili týždeň v červených číslach

Išlo o dôsledok reakcie investorov na ďalšiu eskaláciu obchodnej vojny zo strany prezidenta Donalda Trumpa.

Kľúčový index Dow Jones Industrial Average v piatok klesol o 279,13 bodu (0,63 percenta) na 44 371,51 bodu. Širší index S&P 500 stratil 0,33 percenta a uzavrel na 6 259,75 bodu, zatiaľ čo technologický Nasdaq Composite oslabil o 0,22 percenta na 20 585,53 bodu.

Piatkové straty nasledovali po štvrtkovom raste, keď všetky tri hlavné indexy dosiahli nové maximá.

Pokles však spôsobili nové clá, ktoré Trump oznámil po uzavretí trhu – na dovoz z Kanady vo výške 35 percent, pričom pohrozil aj zvýšením ciel na všetky dovozy. Dôvodom je podľa neho boj proti pašovaniu fentanylu.

Prezident zároveň avizoval, že na ostatné krajiny plánuje paušálne clá vo výške pätnásť až dvadsať percent, čo je viac ako doterajších desať percent, na ktoré boli investori zvyknutí.

Za celý týždeň Dow Jones klesol o jedno percento, S&P 500 o 0,3 percenta a Nasdaq o 0,1 percento.

Trhy tak prerušili sériu rastových týždňov, pričom náladu ovplyvňuje neistota okolo ďalšieho vývoja obchodnej politiky USA.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin súhlasí s princípom „nulového obohacovania uránu“ v Iráne

Ruský prezident Vladimir Putin podľa viacerých diplomatických zdrojov presadzuje, aby Irán súhlasil s jadrovou dohodou, ktorá by úplne zakázala obohacovanie uránu na jeho území.

Tento postoj tlmočil nielen iránskym predstaviteľom, ale aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Kremeľ o svojom postoji informoval aj izraelskú vládu.

Agentúra Axios tvrdí, že podľa viacerých európskych a izraelských predstaviteľov Putin vyzval Teherán, aby prijal princíp „nulového obohacovania uránu“ a tým uľahčil rokovania so Spojenými štátmi.

Iránci však túto možnosť odmietli a trvajú na svojom práve pokračovať v obohacovaní.

Postoj Ruska sa v tejto otázke zmenil - v minulosti bola Moskva najväčším diplomatickým podporovateľom Iránu v otázke jadrového programu.

Putin zároveň deklaroval, že ak by sa podarilo uzavrieť jadrovú dohodu, Rusko je pripravené odviesť z Iránu všetok vysoko obohatený urán, ochudobniť ho a vrátiť Teheránu len nízko obohatený urán pre jadrovú energetiku a výskum.

(tasr, red)

Minúta  |  

Štyria mŕtvi a desiatky nezvestných po tragédii v Karibskom mori

Najmenej štyria ľudia zahynuli a približne ďalších 20 je nezvestných po tom, čo sa v Karibiku, pri pobreží Dominikánskej republiky, potopila loď.

Podľa informácií Aljazeera mala loď smerovať do Portorika. Dominikánske úrady uviedli, že z približne 40 pasažierov na lodi sa podarilo zachrániť 17 ľudí, medzi ktorými bolo desať obyvateľov Dominikánskej republiky a sedem obyvateľov Haiti.

Podľa úradov Pobrežnej stráže Dominikánskej republiky malo ísť o loď typu „yola“. Tieto lode sa vyrábajú z dreva alebo sklolaminátu a nespĺňajú novodobé bezpečnostné normy.

Ľudia, ktorí majú záujem o takéto cesty po Karibiku, chcú väčšinou migrovať do USA cez autonómnu oblasť Portoriko.

Cena za takúto cestu sa môže vyšplhať až na 7-tisíc dolárov. Tento nebezpečný spôsob migrácie do Spojených je na vzostupe už desaťročie, pričom podobné tragédie sa v regióne opakujú.

(aljazeera, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.