Preskočiť na obsah
  |  

Komička kritizovala Trumpa za zvládanie povodní, ten sa upriamil na jej občianstvo

Donald Trump opäť vyvolal rozruch – tentoraz vyhlásením, že zvažuje odobratie amerického občianstva komičke a herečke Rosie O'Donnellovej.

O'Donnellová minulý víkend kritizovala Trumpovu administratívu za "zvládanie povodňovej krízy" v Texase, pri ktorej zahynulo viac ako 120 ľudí.

Trump ju na platforme Truth Social označil za "hrozbu pre ľudstvo" a naznačil, že by mala zostať v Írsku, kam sa presťahovala pred jeho inauguráciou. Spor medzi Trumpom a O'Donnellovou trvá už od roku 2006 a pravidelne sa zintenzívňuje.

Herečka na najnovší výpad reagovala výsmešne, prirovnala prezidenta ku kráľovi Joffreymu zo seriálu Game of Thrones a odmietla, že by ju mohol umlčať.

Právne je však Trumpovo vyjadrenie nevykonateľné – podľa americkej ústavy sa občianstva nemožno zbaviť bez dobrovoľného rozhodnutia jednotlivca a s jeho skutočným úmyslom sa občianstva vzdať.

(tasr, ap, cnn, max)

  |  

Kréta čelí náporu migrantov. Mitsotakis pozastavil azyl a chystá detenčné centrá

Grécko dramaticky sprísňuje postoj voči nelegálnej migrácii – premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil, že krajina preto dočasne pozastavuje azylové konania pre migrantov prichádzajúcich po mori zo severnej Afriky.

Noví žiadatelia budú po novom umiestňovaní do špeciálnych detenčných zariadení na Kréte, ktoré ešte len vzniknú.

Od začiatku roka tam dorazilo už viac než 10-tisíc migrantov, čo predstavuje 350-percentný nárast oproti vlaňajšku.

Mitsotakis pre Bild upozornil na vážnosť situácie a zdôraznil, že Grécko nie je "otvorenou cestou do Európy". Jeho vyhlásenie je okrem iného apelom na spoločnú európsku odpoveď. Miestna vláda totiž tvrdí, že sama túto krízu nezvládne.

Väčšina migrantov vychádza z nestabilnej Líbye, kde časť pobrežia ovláda proruský veliteľ Chalífa Haftar. Grécko deklarovalo ochotu spolupracovať s líbyjskými úradmi pri zastavení odchodov.

Nemecko reagovalo podporne – expert CSU Stephan Mayer pre citovaný denník označil rozhodnutie za "volanie o pomoc" a vyzval na tvrdšiu európsku politiku v oblasti migrácie.

(max)

  |  

Väznica „Alligator Alcatraz“ ako vzor. Tvrdý prístup k migrantom láka ďalšie štáty

USA môžu čoskoro vidieť vznik ďalších detenčných centier po vzore "Alligator Alcatraz". Americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová oznámila, že rokuje o výstavbe väzníc v tomto štýle s piatimi republikánskymi štátmi.

Alligator Alcatraz – kontroverzné detenčné centrum pre migrantov – sa nachádza v odľahlej oblasti subtropických močiarov, asi 60 kilometrov od Miami, kde žijú aligátory, krokodíly a pytóny.

Noemová na tlačovej konferencii vyhlásila, že viaceré štáty už tento model považujú za vzor a hľadajú možnosti spolupráce s federálnymi orgánmi. Detaily o konkrétnych štátoch odmietla zverejniť.

Vznik zariadenia Alligator Alcatraz vyvolal diskusie pre svoje extrémne podmienky, no podľa ministerky ide o efektívny spôsob, ako riešiť nelegálnu migráciu.

Iniciatíva prichádza v čase, keď republikánske štáty čoraz viac presadzujú tvrdšie opatrenia na ochranu hraníc. Kritici však upozorňujú na možné porušovanie ľudských práv a otáznu bezpečnosť v takýchto izolovaných lokalitách.

(reuters, max)

  |  

Kim Čong-un: Severná Kórea stojí za Ruskom bez výhrad, aj v otázke Ukrajiny

Severokórejský vodca Kim Čong-un počas rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom vyhlásil, že jeho krajina bezvýhradne podporí akékoľvek kroky Moskvy na vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Stretnutie sa uskutočnilo vo východokórejskom meste Wonsan, kde obe krajiny v rámci strategického dialógu sľúbili ďalšie prehlbovanie vojenskej a politickej spolupráce.

Podľa severokórejskej agentúry KCNA sa Kim odvolával na meniacu sa geopolitickú situáciu a označil spoločné kroky za prínos pre svetový mier. Lavrov označil vzťahy medzi Moskvou a Pchjongjangom za "neporaziteľné bojujúce bratstvo" a poďakoval sa za nasadenie severokórejských vojakov a vojenskej techniky v Rusku.

KĽDR podľa dostupných informácií vyslala do Ruska viac než 10-tisíc vojakov a plánuje aj logistickú pomoc pri obnove Kurskej oblasti.

Tieto kroky poukazujú na rastúce strategické spojenectvo medzi izolovanou Severnou Kóreou a Moskvou, ktoré sa výrazne posilnilo od začiatku vojny na Ukrajine.

Súčasťou zmluvy medzi krajinami je aj pakt o vzájomnej obrane, čo signalizuje nový stupeň spolupráce.

(reuters, max)

  |  

Austrália nechce hypotetické záväzky k Taiwanu, dôraz kladie na suverenitu

Vopred prisľúbiť účasť vo vojne o Taiwan Austrália neplánuje – zdôraznil to tamojší minister obranného priemyslu Pat Conroy v reakcii na americké snahy získať jasný postoj spojencov.

Podľa neho Austrália nebude diskutovať o hypotetických konfliktoch a rozhodnutie o nasadení vojsk zostane výhradne v rukách aktuálnej vlády.

V pozadí je tlak zo strany amerického Pentagónu s apelom na spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu v súlade s doktrínou "Amerika na prvom mieste".

Protinožci zároveň zintenzívňujú vojenskú spoluprácu so Spojenými štátmi – tento týždeň hostia cvičenie Talisman Sabre. Ide o najväčšie cvičenie v histórii, s účasťou 30-tisíc vojakov z 19 krajín.

Conroy upozornil na znepokojujúce zbrojenie Číny a jej snahy o získanie vplyvu v tichomorskom regióne. Austrália sa preto snaží zostať kľúčovým bezpečnostným partnerom ostrovných štátov a odmieta dominanciu jednej mocnosti.

Premiér Anthony Albanese je aktuálne na návšteve Číny, kde bude téma bezpečnosti s najväčšou pravdepodobnosťou rezonovať. Austrálske územie síce nehostí cudzie základne, no americká prítomnosť v krajine výrazne rastie.

(reuters, max)

  |  

UNESCO ocenilo neolitickú zručnosť: Megality z Carnacu majú svetový status

Francúzsky komplex megalitov v Carnacu sa stal novým prírastkom na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Tento neolitický súbor viac než 550 menhirov – kamenných pilierov zasadených do zeme – sa rozprestiera na ploche približne 1 000 km² v Bretónsku, konkrétne v departemente Morbihan.

Podľa UNESCO ide o výnimočné dielo, ktoré svedčí o technickej vyspelosti a duchovnej kultúre dávnych komunít. Megality podľa odborníkov neplnili len praktickú funkciu, ale vytvárali symbolický priestor, ktorý odzrkadľoval vzťah ľudí k prírode a krajine.

Carnac tak rozšíril počet francúzskych pamiatok na prestížnom zozname na 54. Ročne priláka tento jedinečný komplex takmer 300-tisíc návštevníkov.

Zápis medzi svetové dedičstvo UNESCO nielenže potvrdzuje historickú hodnotu miesta, ale zároveň otvára nové možnosti pre financovanie jeho ochrany a rozvoj miestneho turizmu.

(tasr, afp, max)