Preskočiť na obsah
  |  

Brutálny útok v centre Bratislavy: tínedžera bodli na zastávke MHD

V centre Bratislavy sa v noci na nedeľu odohral šokujúci útok. Na Špitálskej ulici v Starom Meste došlo k vážnemu napadnutiu mladistvého.

Len 17-ročný tínedžer čakal podľa tvnoviny.sk na zastávke MHD, keď k nemu znenazdajky pristúpil neznámy muž. Polícia spresnila, že útočník maloletého bodol do brucha a následne z miesta činu ušiel.

Podľa dostupných informácií sa páchateľ a obeť nepoznali, išlo pravdepodobne o náhodne vybranú obeť. Chlapec utrpel vážne zranenia a bol v ohrození života, záchranári ho urgentne previezli do bratislavskej nemocnice.

Ako informovala hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb Zuzana Čižmáriková, mladík je po operácii, mimo ohrozenia života a jeho zdravotný stav je stabilizovaný.

Polícia po páchateľovi intenzívne pátra a prípad je v štádiu vyšetrovania. Motív útoku zatiaľ nie je známy. Trestné stíhanie je vedené vo veci trestného činu ublíženia na zdraví.

(max, tasr)

  |  

Kórejskí medici ustupujú z protestu, trvajú však na širšej systémovej reforme

Po mesiacoch napätia sa juhokórejskí študenti medicíny rozhodli vrátiť späť na univerzity. Protesty, ktoré začali začiatkom roka 2024, boli reakciou na plán predchádzajúcej vlády zvýšiť počet prijatých študentov na lekárske fakulty o tisíce miest.

Študenti varovali, že masové rozšírenie prijímacích kvót ohrozí kvalitu vzdelávania a nerieši skutočné problémy juhokórejského zdravotníctva.

Zdôrazňovali potrebu reforiem, ktoré by zatraktívnili špecializácie ako urgentná medicína či pediatria, ktoré v krajine dlhodobo trpia nedostatkom personálu.

V spoločnom vyhlásení Kórejská lekárska asociácia, parlamentný výbor pre vzdelávanie a študentské skupiny uviedli, že sa rozhodli dôverovať vláde a parlamentu. Zaviazali sa k návratu do škôl a zároveň vyzvali na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by sa zaoberala systémovou reformou vzdelávania a prípravy lekárov.

Tento krok by mal pomôcť nielen stabilizovať akademické prostredie, ale aj otvoriť širšiu diskusiu o udržateľnosti zdravotníckeho systému v krajine.

(tasr, reuters, max)

  |  

Komička kritizovala Trumpa za zvládanie povodní, ten sa upriamil na jej občianstvo

Donald Trump opäť vyvolal rozruch – tentoraz vyhlásením, že zvažuje odobratie amerického občianstva komičke a herečke Rosie O'Donnellovej.

O'Donnellová minulý víkend kritizovala Trumpovu administratívu za "zvládanie povodňovej krízy" v Texase, pri ktorej zahynulo viac ako 120 ľudí.

Trump ju na platforme Truth Social označil za "hrozbu pre ľudstvo" a naznačil, že by mala zostať v Írsku, kam sa presťahovala pred jeho inauguráciou. Spor medzi Trumpom a O'Donnellovou trvá už od roku 2006 a pravidelne sa zintenzívňuje.

Herečka na najnovší výpad reagovala výsmešne, prirovnala prezidenta ku kráľovi Joffreymu zo seriálu Game of Thrones a odmietla, že by ju mohol umlčať.

Právne je však Trumpovo vyjadrenie nevykonateľné – podľa americkej ústavy sa občianstva nemožno zbaviť bez dobrovoľného rozhodnutia jednotlivca a s jeho skutočným úmyslom sa občianstva vzdať.

(tasr, ap, cnn, max)

  |  

Kréta čelí náporu migrantov. Mitsotakis pozastavil azyl a chystá detenčné centrá

Grécko dramaticky sprísňuje postoj voči nelegálnej migrácii – premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil, že krajina preto dočasne pozastavuje azylové konania pre migrantov prichádzajúcich po mori zo severnej Afriky.

Noví žiadatelia budú po novom umiestňovaní do špeciálnych detenčných zariadení na Kréte, ktoré ešte len vzniknú.

Od začiatku roka tam dorazilo už viac než 10-tisíc migrantov, čo predstavuje 350-percentný nárast oproti vlaňajšku.

Mitsotakis pre Bild upozornil na vážnosť situácie a zdôraznil, že Grécko nie je "otvorenou cestou do Európy". Jeho vyhlásenie je okrem iného apelom na spoločnú európsku odpoveď. Miestna vláda totiž tvrdí, že sama túto krízu nezvládne.

Väčšina migrantov vychádza z nestabilnej Líbye, kde časť pobrežia ovláda proruský veliteľ Chalífa Haftar. Grécko deklarovalo ochotu spolupracovať s líbyjskými úradmi pri zastavení odchodov.

Nemecko reagovalo podporne – expert CSU Stephan Mayer pre citovaný denník označil rozhodnutie za "volanie o pomoc" a vyzval na tvrdšiu európsku politiku v oblasti migrácie.

(max)

  |  

Väznica „Alligator Alcatraz“ ako vzor. Tvrdý prístup k migrantom láka ďalšie štáty

USA môžu čoskoro vidieť vznik ďalších detenčných centier po vzore "Alligator Alcatraz". Americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová oznámila, že rokuje o výstavbe väzníc v tomto štýle s piatimi republikánskymi štátmi.

Alligator Alcatraz – kontroverzné detenčné centrum pre migrantov – sa nachádza v odľahlej oblasti subtropických močiarov, asi 60 kilometrov od Miami, kde žijú aligátory, krokodíly a pytóny.

Noemová na tlačovej konferencii vyhlásila, že viaceré štáty už tento model považujú za vzor a hľadajú možnosti spolupráce s federálnymi orgánmi. Detaily o konkrétnych štátoch odmietla zverejniť.

Vznik zariadenia Alligator Alcatraz vyvolal diskusie pre svoje extrémne podmienky, no podľa ministerky ide o efektívny spôsob, ako riešiť nelegálnu migráciu.

Iniciatíva prichádza v čase, keď republikánske štáty čoraz viac presadzujú tvrdšie opatrenia na ochranu hraníc. Kritici však upozorňujú na možné porušovanie ľudských práv a otáznu bezpečnosť v takýchto izolovaných lokalitách.

(reuters, max)

  |  

Kim Čong-un: Severná Kórea stojí za Ruskom bez výhrad, aj v otázke Ukrajiny

Severokórejský vodca Kim Čong-un počas rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom vyhlásil, že jeho krajina bezvýhradne podporí akékoľvek kroky Moskvy na vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Stretnutie sa uskutočnilo vo východokórejskom meste Wonsan, kde obe krajiny v rámci strategického dialógu sľúbili ďalšie prehlbovanie vojenskej a politickej spolupráce.

Podľa severokórejskej agentúry KCNA sa Kim odvolával na meniacu sa geopolitickú situáciu a označil spoločné kroky za prínos pre svetový mier. Lavrov označil vzťahy medzi Moskvou a Pchjongjangom za "neporaziteľné bojujúce bratstvo" a poďakoval sa za nasadenie severokórejských vojakov a vojenskej techniky v Rusku.

KĽDR podľa dostupných informácií vyslala do Ruska viac než 10-tisíc vojakov a plánuje aj logistickú pomoc pri obnove Kurskej oblasti.

Tieto kroky poukazujú na rastúce strategické spojenectvo medzi izolovanou Severnou Kóreou a Moskvou, ktoré sa výrazne posilnilo od začiatku vojny na Ukrajine.

Súčasťou zmluvy medzi krajinami je aj pakt o vzájomnej obrane, čo signalizuje nový stupeň spolupráce.

(reuters, max)